Denník N

Skoro 70 percent ľudí vraví, že počujú tiché gifko. Vedci nevedia prečo, hoci nápady majú

Otakar Horák
Otakar Horák

Vnemy každého z nás sú vysoko subjektívne a ovplyvňujú ich osobitné životné skúsenosti daného človeka, vraví psychológ, prečo niektorí ľudia počujú tiché gifko a iní nie.

Je to len obyčajné – hoci trochu zvláštne – gifko, na ktorom skáče stožiar cez drôty elektrického vedenia, no pre kognitívnych vedcov, ktorí sa zaoberajú výskumom ľudskej mysle, predstavuje nemalú záhadu.

Podľa prieskumu na sociálnej sieti Twitter, ktorého sa zúčastnilo skoro 300-tisíc ľudí, až 68 percent ľudí počuje dunenie, keď stožiar poskakuje, hoci gifko je celkom bez zvuku. Ako je niečo také možné?

Psychológ Pascal Wallisch z univerzity v New Yorku pre Slate napísal, že tento a podobné príklady ukazujú, aké sú vnemy každého z nás „vysoko subjektívne a ovplyvňujú ich – ak nie priam determinujú – osobitné životné skúsenosti daného človeka“.

Modré a čierne alebo biele a zlaté

Podobné spory ako s poskakujúcim stožiarom vyvolali v minulosti šaty, o ktorých sa ľudia hádali, či sú modré a čierne alebo biele a zlaté. Wallisch v minulosti pre Denník N vysvetlil, že mozog aktívne ovplyvní farbu šiat podľa toho, aké má skúsenosti s farbami a osvetlením z minulosti.

Vo svojom výskume zistil, že na vnímanie farby šiat malo zásadný vplyv to, či si ľudia mysleli, že ich osvetľuje prirodzené alebo umelé svetlo.

https://twitter.com/chenaabi/status/855665837893705728/photo/1?ref_src=twsrc%5Etfw&ref_url=https%3A%2F%2Fdennikn.sk%2F740731%2Fmodre-a-cierne-alebo-biele-a-zlate-dva-roky-od-vyfotenia-siat-vieme-preco-ich-ludia-videli-odlisne%2F

McGurkov efekt

Neurovedec David Eagleman zo Stanfordovej univerzity vo svojej knihe Incognito píše, že videnie je aktívny a nie pasívny proces. „Existuje viac ako jeden spôsob, ako môže zrakový systém interpretovať podnet, a medzi tými možnosťami strieda.“

Jav, ktorý vysvetľuje, aký vplyv má zraková informácia na to, čo človek počuje, sa volá McGurkov efekt. Pomenovaný je podľa Harryho McGurka a jeho výskumu zo 70. rokov minulého storočia. 

Autor McGurk s kolegom Johnom Macdonaldom pustil ľuďom video so ženou, ktorá vyslovovala nezmyslené slová ba-ba, ga-ga, pa-pa a ka-ka. Ľudia správne identifikovali, čo žena hovorila.

Potom im pustili to isté video, ktoré však bolo nadabované, a keď žena v skutočnosti hovorila hlásky ba-ba a pa-pa, nadabovaný hlas hovoril ga-ga a ka-ka (a naopak).

Výsledky sa dramaticky zmenili a ukázalo sa, že vizuálne stimuly, keď sa ľudia dívali na ústa figurantky, ovplyvnili to, čo ľudia počuli. Nadabovaný zvukový podnet (ba-ba) sa spojil s vizuálnym podnetom iného zvuku (ga-ga), čo viedlo k vzniku vnemu nového zvuku (da-da, ta-ta).

McGurkov efekt. Zdroj – YouTube

Mozog znižuje neistotu

Psychológ Wallisch vysvetľuje, že vedci nemajú definitívnu odpoveď na to, prečo niektorí ľudia gifko so stožiarom počujú a iní nie. Podľa zahraničného psychológa by čiastková odpoveď mohla spočívať aj v akomsi „skrížení podnetov“ (z angl. cross-modal perception). Ak sú niektoré podnety neurčité, naša myseľ dá prednosť iným, ktoré sú jasné, čo povedie k zmenám toho, ako vnímame veci.

„Žijeme v neistom a nepriateľskom svete, takže mozog využíva všetky dostupné informácie, aby zredukoval neistotu a zvýšil šancu na prežitie,“ píše pre Slate Wallisch.

Synestézia

Do úvahy prichádza aj synestézia, jav, pri ktorom dochádza k spojeniu dvoch či viacerých telesných zmyslov do jedného. Podľa odhadov má synestéziu päť percent ľudí, možno viac.

Neurovedec Eagleman píše, ako si máme jav predstaviť: „Pocit šmirgľového papiera môže vyvolať tón fis, chuť kuraťa môže byť spojená s pocitom ostrých hrotov, ktoré sa zarývajú do končekov prstov, a symfóniu môžete prežívať v modrej alebo zlatej farbe.“

„Niektoré písmená nemám rada, napríklad písmeno c je pre mňa kyslé a k je lepkavé. Vyhovuje mi r, ktoré vnímam ako orechové,“ povedala v minulosti pre Denník N Vladimíra.

Podľa Wallischa „nevieme, prečo sú niektorí ľudia synestetici“, a psychológ považuje za možné, že jav sa premieta do toho, prečo niektorí ľudia počujú tiché gifko.

Vedec na záver dodáva, že „hoci presne nevieme, prečo niektorí ľudia počujú, ako stožiar skáče cez drôty elektrického vedenia, a iní nie, s určitosťou vieme, že táto vec nie je neobvyklá“.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Človek

Veda

Teraz najčítanejšie