Denník N

Muž, ktorého Kotlebove gorily nepustili na župné zastupiteľstvo: Primátor sa správa despoticky

Ochranka a novinár. foto – Andrej Bán
Ochranka a novinár. foto – Andrej Bán

O pomeroch na Gemeri, o arogancii vlád a vzostupe ĽSNS, o napätom vzťahu s primátorom Jozefom Šimkom, ktorý Kotlebu podporuje, a tiež o príčinách dlhodobého zaostávania regiónu na periférii štátu.

Radovana Ceglédyho (40) dnes pozná celé Slovensko. Majiteľ lokálnej TV Rimava s kolegami čelil hrubosti dvoch neznámych ochrankárov, ktorí ich nechceli pustiť na slávnostné zasadnutie Banskobystrického kraja v Župnom dome v Rimavskej Sobote, kde Kotleba odovzdával funkciu novému županovi Jánovi Lunterovi.

Kto a prečo vás nepustil pred pár dňami na župné zasadnutie?

Ako lokálna televízia sme chceli podať spravodajstvo o tom, že v Rimavskej Sobote je krajské zasadnutie zastupiteľstva a župan Kotleba odovzdáva úrad novému županovi Jánovi Lunterovi. Vyslali sme štáb, dvoch kameramanov a redaktora. Ja som išiel s nimi, chcel som to vidieť. Neumožnili nám ale vstup do miestnosti, stáli tam dve veľké „korby“ a nepustili nás. Povedali nám, že my ako TV Rimava tam ísť nemôžeme. Najskôr nás ten väčší z dvojice odprevadil až po spodné schody v budove. Potom sa vrátili hore, my tiež, a nechceli nás za žiadnych okolností pustiť dnu. Predtým sa pýtali každého novinára, z akého média je. Všetkých pustili, iba nás nie. Je zrejmé, že im išlo iba o TV Rimava, bolo to cielené.

Mali ste vopred indície, že vás tam nepustia?

Áno, sprostredkovala nám ich osoba blízka hnutiu bývalého župana pána Kotlebu v našom regióne.

Poznáte šéfa miestnych kotlebovcov?

My sa tu poznáme všetci. Nie sme farební, čierni, zelení či ružoví. Všetci sme Sobotčania.

Kto nariadil, aby vás nepustili?

Podľa dostupných indícií to bol štatutárny zástupca vlastníka župného domu v Rimavskej Sobote. Bola to jednoznačne osoba, ktorá pozná našu televíziu, čo vylučuje hocikoho mimo Rimavskej Soboty a taktiež osoba, ktorej naša televízia dá sa povedať, „leží v žalúdku“. Keby sme identitu tejto osoby vedeli preukázať, tak by bolo našou občianskou povinnosťou podať vo veci trestné oznámenie.

Nepodáte ho?

Ak tak urobím, musím ho podať na ľudí, ktorí boli iba vykonávatelia tohto príkazu. A to by sa mi nepáčilo, lebo by to nepostihlo toho, kto je príčinou, že nás tam nechceli pustiť. A neverím tomu, že vyšetrovaním sa to preukáže.

Ako funguje v Rimavskej Sobote mestská polícia? Vyzerali ako smiešni pajáci, ktorí proti tým dvom gorilám nič nezmôžu.

Mestská polícia do toho nezasahovala. Ja som volal štátnu políciu. Povedali mi po pätnástich minútach, že volali na mestský úrad, kde im vraj povedali, že ako TV Rimava nemáme akreditáciu, aby sme sa akcie zúčastnili.

To je absurdné. Zasadnutie župy je verejné, môže prísť každý občan.

Presne toto som im povedal. Vidíte, neviedlo to nikam.

Zistili ste od tých dvoch mládencov pri dverách, kto im dal príkaz vás nepustiť?

Oboch som sa opýtal, kto im velí, teda jazykom, akému rozumejú. Naveľa-naveľa sa nižší z nich vyjadril, že Ján Mora z ĽSNS. Ten zhruba o tri minúty išiel okolo a poprel, že s tým niečo má. Ale tí chlapi aj tak nepovolili a znova nás vystrkali. Nepomohol si ani poslanec Národnej rady Zsolt Simon, ani nový župan Ján Lunter. Pustili nás, až keď prišiel „spasiteľ Kotleba“ a zahral divadielko, že čo sa to tu deje.

Nechceli ste to vzdať a odísť?

Ako by sme to mohli urobiť? Do fyzického konfliktu som to ťahať nechcel. Boli sme rozhodnutí tam zotrvať dovtedy, kým Kotleba neodovzdá svoj úrad a nezoberie si svoje gorily so sebou do zabudnutia.

Uvažovali ste, že vojdete do sály vchodom o pár metrov ďalej, kde ochrankári nestáli?

Bola by to najjednoduchšia, ale nie správna možnosť. Pretože principiálne sme mali právo sa tam dostať hlavným vchodom. A vojsť bočným vchodom, to by bolo presne to, čo oni chcú.


Opýtali ste sa potom na incident primátora Jozefa Šimka?

Nie, on už so mnou nekomunikuje, a najnovšie sa mi už ani neodzdraví. Je to pritom celé absurdné, veď celé to slávnostné zasadnutie oni obaja, Šimko aj Kotleba, poňali ako svoju PR akciu. Celé ich vládnutie je iba populizmus.

Máte tu v Rimavskej Sobote množstvo aktivít, podnikateľských aj občianskych. Čo vás k tomu vedie?

Snažím sa robiť v tomto meste dobre. Mám tu firmu, ktorá zabezpečuje telekomunikačné služby – internet, TV a veci s tým spojené. Máme tu STK a máme aj lokálnu televíziu, od februára by sme chceli začať prevádzkovať aj tlačené médium. Potrebujeme šíriť naše myšlienky aj medzi ľudí, ktorí nie sú na internete. A potom, som zakladajúci člen združenia Naša Sobota, ktoré sa snaží toto mesto dostať na mapu sveta.

Na mapu sveta?

Aktuálne sa nachádzame iba na mape kotlebovcov, a to sa nám vôbec nepáči. Rimavská Sobota má dlhodobo – to sa bavíme o desaťročiach a storočiach – hendikep nekvalitného vedenia mesta. Nesprávne rozhodnutia mestských pánov sme tu pocítili už v polovici 19. storočia.

Rimavská Sobota leží na pomedzí, za vojny bola pričlenená k Maďarsku, je to periféria v každom štáte.

Áno, z každej strany toto mesto vždy trpelo tým, že bolo na rozhraní záujmov dvoch štátov. Keď sa niekedy okolo roku 1850 začala stavať krížom cez Slovensko železnica, tunajší mestskí páni povedali, že ju nechcú, lebo železnica je hluk a smrad a prach. Takže štreka išla cez neďaleké Jesenské.

Ďalšie nesprávne rozhodnutie sa ešte za Rakúsko-Uhorska týkalo výstavby veľkých kasární. Tiež sa mestskí páni rozhodli, že tu nebudú. Lebo kasárne znamenajú vojakov, vojaci znamenajú znásilňovanie žien. Takže kasárne sa postavili v susednom Lučenci, ktorý odvtedy začal rásť. Dovtedy to bolo v porovnaní s nami provinčné mestečko a my sme boli župné mesto. Teda ide o sled nesprávnych rozhodnutí.

Odovzdávanie úradu župana sa odohrávalo v tunajšom Župnom dome, čo je bez ohľadu na kontext odchodu Kotlebu krásny priestor.

Tá budova pritom má iba čosi viac ako sto rokov, gemerská župa tu sídlila už predtým. Budovu postavili mestskí zemani za rok, vyskladali sa na ňu. Mohla už byť zrekonštruovaná – stačí si vziať príklad z Lučenca, oni za eurofondy zrekonštruovali aj radnicu, aj synagógu, spravili z nej krásny kultúrny stánok. Predispozície oboch miest sú podobné, len oni z toho vedia vyťažiť viac ako my.

V Lučenci je to lepšie?

Teraz už áno. Ešte pred desiatimi rokmi bola Rimavská Sobota „pupok“ kraja. Veľmi dobre tu fungoval mäsokombinát Tauris, čo bola prvá veľká potravinárska firma na Slovensku. Dokázala sa etablovať, povzniesla toto mesto, každý tu s ňou nejakým spôsobom súvisel. Potom sa ale majitelia firmy začali medzi sebou hádať a skončilo to tak, že Tauris kúpil Eko holding a to lokálne cítenie, ktoré dovtedy mal, sa stratilo.

Tí ľudia boli miestni?

Ani jeden, všetko to boli prišelci z Revúcej. Úspešná tu bola preto, lebo majoritný vlastník Ladislav Sedmák sa dokázal obklopiť šikovnými ľuďmi. A nielen to, dokázal ich zaplatiť a motivovať.

Ak sa dnes povie Rimavská Sobota, čo vám napadne ako symbol mesta?

V tom dobrom zmysle je to združenie Naša Sobota. Viem, možno to znie ako sebachvála, mastenie si pupka, ale naozaj je to tak. Veci, ktoré sa v tomto meste dejú, súvisia s našim združením. Ľudia tu za ostatných desať rokov upadli do hlbokej letargie a my sa snažíme ich z nej prebrať. Robíme rôzne akcie, komunitné aktivity, na ktoré príde aj desaťtisíc ľudí. Pred prázdninami sa prezentujú mestské športové kluby, remeselníci, robíme ohňostroj.

Komunitné aktivity?

Presne tak, je to zamerané na deti a rodiny, snažíme sa ich zabaviť. Mesto v tom robí málo. Pred Vianocami budeme na námestí variť kapustnicu. Začínali sme so súkromnými firmami, dnes sú to aj záujmové zoskupenia či mestské firmy. Zídeme sa, navarí sa, vyhodnotí sa najlepšia kapustnica, rozdá sa to ľuďom. Jedinýkrát v roku je námestie plné.

V roku 1996 som bol v Rimavskej Sobote na jednej z mnohých reportáží. Bola tu 40-percentná miera nezamestnanosti, už vtedy najvyššia v krajine. Čierne mesto Dúžavská cesta, „rómsky kráľ“ Farkaš, chudoba, rozbité domy. Dnes sú tu nové kruhové objazdy, moderné nákupné centrá. Prečo tá nespokojnosť s vedením mesta?

Máte pravdu. Za primátora Šimka sa tu naozaj veľa vecí urobilo, klobúk dole. Máme viac ako sto nanovo vyasfaltovaných ulíc, máme parádny park oddychu, máme rekreačnú zónu Kurinec.

14. marca tohto roku ste ma pozvali ako moderátora diskusie o extrémizme Nebuď teľa a kultúrny dom s kapacitou viac ako štyristo miest bol úplne plný, čo ma prekvapilo.

Ľudia tu už čakajú zmenu. A aktuálne vedenie mesta je pritom dodnes vnímané ako to najlepšie, aké sme doteraz mali.

To je trochu paradox. Ľudia sú tu spokojní a zároveň čakajú zmenu?

Ak sa na to pozrieme v kontexte posledného štvrťstoročia, tak je pravda, že za súčasným vedením mesta je najviac viditeľných aktivít. Preto ma mrzí, že vedenie, ktoré mohlo byť zapísané v análoch Rimavskej Soboty ako úspešné, ktoré vybudovalo veľa pekných verejných priestorov, sa správa despoticky a zabúda na základné poslanie rozvíjať mesto tak, aby jeho obyvatelia boli so svojim mestom spokojní. Rétorika, že za všetko môže vláda, teda „všetci, iba oni nie“, je alibistická. Sú to práve oni, ktorí môžu zariadiť vyššiu zamestnanosť, lepšie školy, vyššie príjmy obyvateľstva.

Všimol som si, že o primátorovi Šimkovi hovoríte familiárne ako o Jožkovi. Ste kamaráti?

Nie sme a asi ani nikdy nebudeme. Mám veľký problém vážiť si ľudí, ktorí sú nedemokratickí. Som zároveň povinný ako občan rešpektovať svojho primátora, bez ohľadu na to, či som ho volil alebo nie.

Prečo o ňom hovoríte ako o diktátorovi?

Ja to tak vnímam. Mali by ste vidieť, ako prebieha naše zastupiteľstvo. Primátor si vymyslí nejakú aktivitu, predostrie ju na zastupiteľstve o ono ju iba odkýva. Všetky ostatné návrhy nemiestne zosmiešni, ako aj poslancov, ktorí majú iný názor ako on. Máme devätnásť poslancov, väčšina je v koalícii podriadenej priamo jemu – sú tam najmä maďarskí poslanci plus pár slovenských, jedna z nich je jeho dcéra. Z môjho pohľadu sa ráno zobudí a čo si zmyslí, to bude. Absencia akejkoľvek stratégie, alebo koncepcie.

Nie je skôr populista a oportunista ako diktátor?

Asi áno, on už za svoju kariéru podporoval asi všetky strany, z ktorých mohol mať prospech – od KSČ, HZDS, SNS, cez maďarské strany, Smer až po Kotlebu. V čase, keď išiel na post primátora, bol veľký kamarát s Gašparovičom. Aj on z HZDS prešiel do HZD. Dnes dokáže Šimko veľmi pragmaticky zlúčiť svoju náklonnosť k SMK aj ĽSNS súčasne. A dokonca tu mnohí predstavitelia týchto dvoch strán začali medzi sebou komunikovať.

Prečo však chcú ľudia zmenu, ak sú spokojní s vedením mesta?

Už som povedal, že Šimko je primátor, po ktorom tu je za sedem rokov, čo je vo funkcii, najviac viditeľných vecí.

Ako sa vyvíjali jeho vzťahy s Ficom?

V minulom období bola väčšina zastupiteľstva za Smer a prehrali s ním populistický boj o to, kto viac kričí a nadáva. Bolo to dané aj tým, že primátor mal priestor v miestnych novinách a jeho prezentácia faktov bola často iná ako realita. Často smerácki poslanci nemali ani šťastnú taktiku – išli na neho jeho zbraňami, v ktorých je najsilnejší.

V tom čase bol ešte na strane Smeru?

Nie, nebol na ich strane.

Kde je bod zlomu, kedy sa Šimko dostal do konfliktu s Ficom a so Smerom?

Nastalo to pred štyrmi-piatimi rokmi, keď poslal Ficovi lopatu, aby ňou pomlátil miestnych poslancov. Odvtedy si do Fica vždy rád kopne.

Ako sa stalo, že Šimko je otvorený podporovateľ Kotlebu?

Od začiatku župana Kotlebu s ním začal Šimko veľmi intenzívne komunikovať. Pritom sa ale vždy vyhraňoval, že súhlasí s Kotlebom takmer vo všetkom – okrem názorov na SNP a na Rómov. Myslím si, že angažovanosť Šimka v ĽSNS bude čoraz okatejšia. Aj teraz, v posledných župných voľbách Šimko kandidoval ako nezávislý, ale mám materiály, keď ho ĽSNS dala za svojho kandidáta. Otvorene, je to vytlačené v novinách. A vždy to bolo dvojaké – aj s Jožom Šimkom, aj bez neho.

Dištancoval sa od toho?

Iba naoko, vraj je to ich aktivita.

Aké máte s primátorom vzťahy?

Dosť zlé, škodí mne, mojej firme a ľuďom v mojom okolí. Napríklad od roku 2015 máme podanú žiadosť na vydanie územného rozhodnutia na zakopanie optických káblov na istom úseku. Telekom, alebo Orange toto povolenie dostali na počkanie na začiatku roku 2017.

TV Rimava narazila na ochranku od kotlebovcov. foto – Andrej Bán

Mali ste konflikt, vo vašej televízii ste na neho útočili?

Nemyslím si, že by som niekedy otvorene vystúpil proti primátorovi. Vždy mu dávame priestor na vyjadrenie. Iná vec je, že málokedy ho využije. Naša televízia nie je v jeho priazni, pretože nedovolíme, aby nás dirigoval.

Kde je teda príčina jeho až nepriateľského postoja voči vám?

Asi v tom, že som jeden zo zakladajúcioch členov združenia Naša Sobota, ktoré on považuje za konkurenciu. My sme pritom vznikli z úprimnej snahy pomôcť tomuto mestu. Naša „naivita“ spočívala v tom, že sme ako podnikatelia na začiatku boli presvedčení, že mesto potrebuje našu pomoc. A prvý rok s nami hralo mesto hru, že naoko s nami spolupracujú, potom sme ale zistili, že to je z ich strany iba trik.

Aká silná je ĽSNS vo vašom okrese?

Kotleba tu teraz v župných voľbách dosiahol okolo šestnásť percent, čo nie je veľa. Aj tu vyhral Lunter. Pred štyrmi rokmi vyhral Kotleba župné voľby preto, lebo to zabezpečil Fico. Inými slovami, bol to zdvihnutý prst voličov, protest voči arogancii moci. Druhé kolo bola tragédia, tí, ktorí v ňom volili Kotlebu, si nevedeli predstaviť dôsledky takého činu. A jednoducho povedané, museli sme si to vyžrať, pochopiť, čo sme urobili. To sa do veľkej miery stalo, preto teraz už Kotlebu volili iba jeho presvedčení, čo je tých zhruba šestnásť percent. To sa týka najmä ťažko skúšaného severu okresu od Hnúšte na sever. Fabriky tam padli na huby, tam je to kruté. Hôrni chlapci – pre nich je Kotleba ten správny človek. Tomu rozumiem.

Tu v Rimavskej Sobote nemáme vysokú školu, mladí nám utekajú preč a ľudia sa hanbia, odkiaľ pochádzajú. To je zlé.

Do akej miery za to môže nevybudovaná rýchlostná komunikácia R2 na juhu stredného Slovenska?

Mám na to dva pohľady, môj vlastný a „prierezový“. Ten prvý hovorí, že cesta je iskierkou nádeje pre miestnych, že o nás sa už politici zaujímajú. Ja sám sa tejto agende intenzívne venujem, chodím do Bratislavy na ministerstvá, po všetkých možných úradoch, so starostom Mýtnej Pavlom Greksom v tom robíme, čo môžeme. Pretože nikto sa tu toho nechcel chytiť.

Druhý pohľad je cez čísla, cez možnosti a realitu. Sedel som v tejto veci s ministrom financií Kažimírom a musím povedať, že je to jeden z mála ľudí vo vysokej politike, ktorého si vážim. Kedykoľvek som potreboval, pomohol, vždy sa zachoval fér. Aj po našom prvom proteste, keď sme zablokovali cestu pred Rimavskou Sobotou na Čiernej lúke začiatkom leta.

Začali sme chodiť na Národnú diaľničnú spoločnosť a hovoriť o tom, čo je možné. Treba suché čísla kombinovať s realitou. Problém je, že čísla, z ktorých vychádza útvar Hodnota za peniaze, sú z môjho pohľadu skreslené a treba ich zreálniť. Paraleným ručným spočítaním intenzity dopravy na jednom úseku sme zistili, že je asi dvakrát vyššia ako uvádza Výskumný ústav dopravy zo Žiliny. V najbližšom čase by mali byť známe výsledky ich nových meraní.

Chcete veci zmeniť. Nebudete kandidovať na primátora?

Už som sa rozhodol, budem. Niet inej cesty, doba dozrela, nestačí už iba „pindať“. Ponúknem mestu svoju alterantívu a pevne verím, že ľudí o nej presvedčím. No nie je to iba o pozícii primátora, ale aj o poslancoch, ktorí budú oporou a budú mať progresívne myslenie.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie