Denník N

Naši poslanci majú v prepočte na priemernú mzdu lepšie platy ako v Nemecku

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vzbura proti zmrazeniu slovenských poslaneckých platov nie je adekvátna tomu, ako poslanci zarábajú. S paušálnymi náhradami majú v prepočte na priemernú mzdu krajiny viac ako v Nemecku či v Poľsku.

Majú sa poslanci Smeru a SNS prečo rozčuľovať pre ďalšie zmrazenie platov, ku ktorému pre len jednoeurový nárast na najbližšieho pol roka došlo? Sú ich platy, ktoré sa nemenili od roku 2008, nedôstojné a príliš nízke?

Podpredseda SNS Anton Hrnko sa posťažoval, „prečo by niekto dal dobrý plat vynikajúcemu technikovi, keď najvyšší ústavní činitelia majú príjmy na úrovni zamestnanca na páse vo fabrike Volkswagen“. A pripomenul, že vo svojej funkcii má aj ďalšie náklady – ročne zoderie aj šesť 600-eurových oblekov.

Podobne, aj keď podstatne menej hlasno, argumentujú aj viacerí poslanci za Smer. Niektorí Denníku N vysvetľovali, že im problémy robí hlavne rozdelenie ich príjmov – 1961 eur dostávajú ako hrubú mzdu, ktorú zdaňujú a započítava sa im aj do dôchodku. Niektorých zasa finančne zasiahlo rozhodnutie samotného Smeru v roku 2016. Vtedy parlament schválil, že poslanci, ktorí majú funkcie v samosprávach či v štátnych firmách, môžu dostávať za inú verejnú funkciu okrem poslaneckej mzdy len minimálnu mzdu, čo je 435 eur.

Viacerí poslanci majú aj ďalšie príjmy zo štátneho. Dušan Muňko zo Smeru bol napríklad okrem poslaneckej funkcie do júla 2016 aj šéfom Sociálnej poisťovne. V tomto roku vykázal príjem bez paušálnych náhrad 54 720 eur, čo je mesačne 4560 eur. Muňko bol medzi poslancami, ktorí ďalšie zmrazenie platov nepodporili.

Obmedzenie minimálnej mzdy sa netýka napríklad pôsobenia na verejných univerzitách. Tam niektorí poslanci učia a ročne im platia aj sumy, ktoré sa blížia k ich základnej parlamentnej mzde. Plat za funkciu prorektora berie na Akadémii umení v Banskej Bystrici Dušan Jarjabek – ďalší poslanec Smeru, ktorý v prvom kole nepodporil zmrazenie platov. Jarjabek si v kolónke príjem z výkonu verejnej funkcie uvádza 25 575 eur a v kolónke „iné“ 23 327 eur.

Lepšie ako v Nemecku

Zarábajú poslanci slovenského parlamentu menej, než ich kolegovia zo zahraničia?

Najskôr si ukážeme porovnanie platov poslancov vo vzťahu k priemernej mzde v danej krajine – čo zohľadní platové pomery v každom štáte.

Keď porovnáme všetky peniaze, ktoré poslanci môžu dostať, teda aj paušálne náhrady (ktoré v každej krajine vyplácajú podľa iných podmienok), sú na tom naši poslanci veľmi dobre, dokonca lepšie ako nemeckí alebo poľskí poslanci. Dostávajú totiž maximálne 3,8-násobok priemernej mzdy, v Nemecku je celý plat poslancov až do výšky 3,7-násobku priemernej mzdy. Toto porovnanie nevieme urobiť pre všetky krajiny, pre zásadne iné podmienky paušálnych náhrad.

Navyše, ak by slovenským poslancom plat nezmrazili a narástol by na zákonom stanovenú hranicu, aj v hrubej mzde bez paušálnych náhrad by poskočili na druhé miesto medzi okolitými krajinami za Rakúsko, dokonca pred Nemecko.

Naši zákonodarcovia sú na konci tabuľky, keď sa pozrieme na sumy, ktoré za svoju funkciu dostávajú. Takýto rebríček však nezohľadňuje platové pomery v krajine. V prípade valorizácie platov by sa dostali pred Čechov, Maďarov aj Poliakov.

Trochu viac ako dvojnásobok priemernej mzdy. Plus paušál

Základný plat slovenského poslanca je momentálne 1961 eur, teda 2,1-násobok priemernej mzdy v krajine. Pokiaľ by sa ich platy rozmrazili, mali by dostať trojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy za predchádzajúci rok, čo by malo byť zhruba 2830 eur.

V skutočnosti je príjem veľkej časti výrazne vyšší než 1961 eur. Každý poslanec dostáva paušálne náhrady. Ide o 1385 eur pre bratislavského a 1615 eur pre poslanca z iného než z Bratislavského kraja.

Je na každom zákonodarcovi, či, koľko a na čo náhrady minie. Plat asistentov a náklady na poslanecké kancelárie im z iného balíka platí štát a ubytovanie v Bratislave aj cestovanie verejnou dopravou po celej krajine majú zo zákona zadarmo. Pokiaľ by sme paušál, ktorý sa nezdaňuje a nie je zaťažený odvodmi (ale nezapočítava sa ani do dôchodku), pripočítali k hrubej mzde, ich príjem je 3346 až 3576 eur. A to už je 3,5- až 3,8-násobok priemernej mzdy.

Rozhodujú paušálne náhrady

S porovnávaním začnime v Českej republike. Tamojší poslanci majú plat v prepočte 2 770 eur, čo je 2,44-násobok priemernej mzdy. Môžu si čerpať od štátu aj náhrady – podľa vzdialenosti od Prahy dokonca až do výšky 5750 eur. So slovenskými náhradami, ktoré poslanci nemusia vyúčtovať a môžu si ich aj v plnej výške nechať, sa české náhrady porovnávať nedajú. Českí zákonodarcovia totiž musia predkladať účtenky a preukázať, že náklady súvisia s ich prácou, a platia si z nich aj prenájom kancelárií, na čo majú slovenskí poslanci extra balík.

Poľskí poslanci majú základnú hrubú mzdu v prepočte 2347 eur, čo je 2,3-násobok súčasnej priemernej mzdy. Okrem toho dostávajú na paušálnych náhradách výrazne menej ako ich slovenskí kolegovia – 587 eur. Dohromady tak majú plat plus náhrady vo výške 2,9-násobku priemernej mzdy, čo je opäť menej ako na Slovensku.

Ako je to s treťou priamo porovnateľnou krajinou? Maďarský poslanec má v prepočte základný plat 2377 eur, čo je momentálne 2,7-násobkom priemernej mzdy v krajine. Aj maďarskí poslanci dostávajú náhrady. Podobne ako v Česku ich musia vyúčtovať, takže si ich na rozdiel od slovenských poslancov nemôžu len tak nechať. Maďarskí poslanci majú tak ako českí limity na ubytovanie, benzín či cestovné, ale aj na asistentov či prenájom kancelárie.

Menej v porovnaní s priemernou mzdou majú aj Nemci

V EÚ sú aj krajiny, kde sú poslanecké platy výrazne vyššie ako u nás. Napríklad v Nemecku, kde je priemerná mzda viac ako 3700 eur, dostávajú poslanci 9540 eur mesačne, čo je 2,7-násobkom priemernej mzdy. Majú nárok aj na paušálne náhrady vo výške 4320 eur, ku ktorým, tak ako slovenskí poslanci, nemusia dokladať bločky. Spolu s paušálnymi náhradami tak dostávajú na účet sumu 13 860 eur. To je 3,7-násobok priemernej nemeckej mzdy. Slovenský mimobratislavský poslanec dostáva spolu s paušálnou náhradou 3,8-násobok priemerného platu v krajine.

Rakúsky poslanec zarába mesačne 8756 eur, čo je rovnako ako poslanec Európskeho parlamentu. Je to až 3,3-násobok priemernej mzdy, rakúsky poslanec rovnako ako väčšina poslancov v krajinách EÚ nedostáva paušálne náhrady, výdavky súvisiace s prácou mu preplatí štát.

Ako je to v iných krajinách EÚ? Napríklad v Estónsku radový poslanec zarába v hrubom 3437 eur, čo je 2,9-násobok priemernej mzdy. V Dánsku je to na prvý pohľad relatívne málo – len 5087 eur, čo je pri ich viac ako 3200-eurových priemerných platoch (v prepočte z dánskych korún) na prvý pohľad málo. Poslanci dánskeho Folketingu sú oslobodení od platenia daní, ktoré sú v Škandinávii vysoké.