Bojuje s psychickou poruchou: Ak si politici nadávajú do psychopatov, degraduje nás to

Má bipolárnu afektívnu poruchu so psychotickými sklonmi. Tu je jej príbeh.

Romana. Foto – archív R.

Narodila sa v roku 1989 v Považskej Bystrici, vyštudovala teóriu interaktívnych médií na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Počas školy pracovala ako čašníčka, prevádzkarka podniku, dobrovoľníčka v sociálnej oblasti, šéfredaktorka webu, prekladala z cudzích jazykov, vyučovala ich, písala divadelné hry aj články do novín, organizovala množstvo podujatí, precestovala polovicu Európy. Pôsobí v oblasti interiérového dizajnu.

Romana zvažovala, že v rozhovore verejne uvedie aj svoje priezvisko. Z dôvodu možných budúcich komplikácií v živote to však neodporúčal jej terapeut. 

Dlhé roky ste si mysleli, že trpíte „iba“ depresiou. Kedy ste si začali uvedomovať, že niečo nie je v poriadku?

Mala som pätnásť alebo šestnásť rokov. Každý deň som dochádzala na strednú školu do Žiliny a už vtedy som nedokázala normálne spať. Darilo sa mi to tak tri hodiny denne.

Postupne som prestala jesť, komunikovať s okolím, jednoducho na mňa prišli typické myšlienky človeka s depresiami, ktorému sa nič nechce, na nič nemá chuť, netúži žiť, dokonca premýšľa nad samovraždou.

Do toho sa pridala závislosť od návykových látok, v mojom prípade na analgetikách.

Kde ste sa k nim dostávali?

Šlo o lieky, ktoré sú dostupné v každej domácnosti, respektíve v lekárni, takže s tým nebol problém. Potom som si uvedomila, že to nie je normálne a potrebujem pomoc. Začala som teda chodiť k psychológovi.

Ubehol nejaký čas a problémy zrazu pominuli. Opäť som sa cítila v pohode. Myslela som si, že už som v poriadku. Vôbec som netušila, že som sa práve preklopila do hypománie. To už som mala devätnásť rokov.

Ako to preklopenie do hypománie vyzeralo?

Zrazu ma všetko začalo baviť, spala som ešte menej, robila som množstvo vecí, všetko sa mi zdalo super. Sama pre seba som to zhodnotila tak, že predtým som mala depresiu a následne som sa upokojila, lebo som silná a zvládla som to. Všetko bolo inak.

Tajili ste depresie pred okolím?

V škole to príliš neriešili, akurát mi pár ľudí povedalo, že vyzerám ako živá mŕtvola. Pravdupovediac, príliš si to obdobie nepamätám. Mame som to povedala sama a poprosila ju, aby mi našla psychológa.

Prechádzala som uňho terapiou a moju depresiu vtedy v podstate pripísal nepríjemným okolnostiam a problémom, ktoré sa okolo mňa vtedy diali. Pomohlo mi to, čiže záver bol, že som mala exogénnu depresiu, spôsobenú životnými okolnosťami.

Konkrétne?

O tom naozaj nechcem rozprávať.

Skúste úplným laikom vysvetliť, čo je hypománia.

Hypomanická epizóda je takpovediac menšia mánia, keď sa človek bezdôvodne dostáva do euforických stavov. Nepotrebuje veľa spať, má zmenené vnímanie seba samého. Sám seba preceňuje a namýšľa si, že dokáže všetko.

Dá sa to prirovnať k malému šteňaťu. Tiež ho všetko nadchne. Hodíte mu loptičku, rozbehne sa za ňou, ale zrazu zbadá niečo iné a uteká tam. V reáli si rozrobíte množstvo vecí, ale žiadnu nedokončíte.

Napríklad ja som za normálneho stavu človek, ktorý je rád sám. V hypomanickom stave však sama nevydržím. Potrebujem vybiehať von, hovoriť s ľuďmi, všetko je pre mňa dobrodružstvo, zážitok. Prednedávnom som takto v noci premiestňovala nábytok, susedia museli byť nadšení.

V bežnom stave tiež nie som veľmi poriadkumilovná. Počas hypománie však dokážem prísť a vyčítať niekomu, prečo má v dreze jeden neumytý tanierik, lebo všetok riad má byť umytý. Starám sa do vecí, do ktorých ma nič. Už ráno musím okamžite niečo začať robiť.

Ako dlho trvá taká epizóda?

Je to individuálne. U niekoho sa depresia s hypomániou prestriedajú v priebehu jedného dňa, inokedy to trvá týždne, u mňa šlo o niekoľko mesiacov. Stáva sa tiež, že depresia sa do opaku nepreklopí hneď a medzi dvomi obdobiami sa vyskytne okno, počas ktorého je pokoj.

U mňa sa jedna fáza do druhej preklápa postupne. Z veselosti a nadšenia prechádzam do mrzutosti, prichádza na mňa úzkosť, až skončím v totálnej depresii. Vtedy by som si najradšej vzala dovolenku a len sa doma pozerala do stropu.

Mám známu, ktorá si počas hypománie nabrala množstvo úverov v bankách aj nebankovkách, lebo mala pocit, že podnikanie bude najľahšia vec na svete. O to ťažšie jej bolo, keď epizóda skončila a uvedomila si, čo má splácať.

Áno, to sa deje. Ani ja vtedy nemám úplnú kontrolu nad svojimi výdavkami, robím veľa impulzívnych nákupov. V mojom prípade najmä platní, špeciálne raritných vydaní. Požičiavam si na ne peniaze, respektíve pozývam všetkých okolo seba na drink.

Mnohí majú počas hypománie priam grandiózne nápady, keď si namýšľajú, že načo robia vo svojom živote nejakú profesiu, keď v skutočnosti majú na viac, na vyššiu pozíciu, na riadenie firmy, prípadne na zachraňovanie detí v Afrike. V takom prípade človek predá všetko, čo má, a vážne môže odísť do Afriky.

Pri hypománii je človek aj veľmi ľahko iritovateľný a na každú maličkosť môže reagovať agresívne. Má totiž priveľa energie a nechápe, prečo sú ostatní takí pomalí.

Boli ste agresívna?

O tomto tiež nechcem rozprávať žiadne detaily. Sú veci, ktoré o svojom živote radšej zamlčím.

Nechcete, aby vám ušiel nový rozhovor autora? Kliknite na jeho stránku na Facebooku.

V období hypománie ste lietali od milenca k milencovi s argumentom, že neviete, či už od zajtra nepríde depresia a nezaľahnete.

Dôvodom bolo skôr to, že to bolo zábavné. Keď jeden nemohol, šla som za druhým, pohoda. Počas hypomanickej epizódy si človek neuvedomuje, že striedanie partnerov je hlúposť. V normálnom období by som nikdy nič také neurobila.

Chorý človek by sa mal vyhýbať aj alkoholu. Lenže počas hypománie má sklon priam zneužívať návykové látky. V normálnej fáze si dám možno jedno pivo a idem domov.

Psychické ochorenie je zrejme veľký problém pri nadväzovaní trvalých vzťahov.

Predstavte si, že sa s niekým zoznámite a ten, do koho ste sa zaľúbili, vám na nejakom druhom rande oznámi, že má takúto diagnózu. V nejakom momente vám to totiž povedať musí. Vtedy sa veľa ľudí otočí a odíde.

Stávalo sa vám to?

Keď som mala hypomanické obdobie, hovorila som o svojej diagnóze úplne všade, lebo mi to prišlo ako skvelá novinka pre okolie. Vtedy som mala pocit, že chlapi k tomu pristupujú v pohode, ale s odstupom času musím priznať, že moju hypomanickú epizódu zneužívali.

Máte na mysli to, že sa s vami vyspali a odišli?

Niektorí ľudia, ja však tiež. Človek v hypomanickej či manickej epizóde má veľmi zvýšený sexuálny apetít. V spojení s neschopnosťou vyhodnotiť nebezpečenstvo, ktoré je tejto epizóde vlastné, to môže viesť k rôznym sexuálnym dobrodružstvám. Mám teda na mysli to, že zneužili svoju vedomosť o tom, že v tej fáze práve som.

Rozumiem.

Môžem si však za to aj ja sama, lebo keď mám hypomániu, jednoducho za tým sexom idem. Na druhej strane, ak chlapi vedia, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Prvá kniha od Karola Sudora Ešte raz a naposledyViac info

Rozhovory

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |