Desať minút, ktoré všetko zmenili. Čo vlastne povedal Trump o Jeruzaleme

Odsúdenie od najbližších spojencov a zarytých nepriateľov, protesty na viacerých miestach, štrajk, zavreté obchody a školy na západnom brehu, pálenie izraelských a amerických zástav a fotiek Trumpa a Netanjahua, reči Hamasu o tretej intifáde a tureckého prezidenta Erdogana o „ohnivom kruhu“, komentáre mienkotvorných médií o bezohľadnom, ignorantskom americkom prezidentovi a hlavne oprávnené obavy z ďalšej eskalácie na Blízkom východe a z perspektívy aj tak de facto neexistujúceho mierového procesu.

To všetko vyvolal desať minút trvajúci prejav Donalda Trumpa o novej politike USA v otázke Jeruzalema.

Emocionálne vypätie z tohto prejavu je citeľné na strane Izraela, ktorý by z neho mal profitovať, oveľa početnejšia opačná strana ho považuje za koniec či podraz a spochybňuje múdrosť a dobrý úmysel rozhodnutia Donalda Trumpa, ktorý sa rozhodol splniť akurát tento sľub z predvolebnej kampane.

Čo však Trump v prejave naozaj povedal a čo z toho vyplýva a prečo je to v tejto chvíli takmer jedno?

Nemusí to byť koniec nádejí

Trump síce vyhlásil, že uznáva Jeruzalem za hlavné mesto Izraela a presunie tam americkú ambasádu, ale zároveň zmienil dve podstatné veci, ktoré si okamžite všimli izraelskí komentátori, ale aj analytička BBC. Vyhlásil, že jeho rozhodnutie nemení nič na statuse mimoriadne citlivej Chrámovej hory, ktorú momentálne spravuje islamský trust Wakf, a že „špecifické hranice izraelskej suverenity v Jeruzaleme budú predmetom finálnych rokovaní medzi oboma stranami“.

To znamená, že o prípadnom rozdelení Jeruzalema by sa ešte mohlo rokovať , či – ako naznačuje Trump – malo rokovať, a v ideálnom prípade by Američania mohli ústretovosť k Izraelčanom v tejto otázke využiť na to, aby ich pritlačili niekde inde.

Trump Izraelu ani negarantoval, že Jeruzalem je nedeliteľný, povedal len to, aby si hranice dohodli s Palestínčanmi, v prípade, ak sa obe strany zhodnú na tom, že je pre nich najlepšie žiť v dvoch oddelených štátoch.

Reakcie sveta, ktorý vyjadroval pobúrenie ešte predtým, ako Trump vôbec predniesol svoj prejav, však naznačujú, že málokto verí, že nejaké rokovania v dohľadnom čase budú.

Takmer nikto neverí ani tomu, že by Trump alebo niekto z jeho okolia získali naspäť dôveru Palestínčanov. Trumpova administratíva však tvrdí, že medzi uznaním Jeruzalema a mierovým procesom nie je žiadna súvislosť a rokovania stagnovali, aj keď táto otázka zostávala otvorená.

Hrozba extrémizmu

Veľkým rizikom je, že Trump podporil exrémizmus na oboch stranách. Hoci unikli informácie, že Biely dom vyzýval izraelskú vládu, aby verejne tlmila svoje nadšenie, je zrejmé, že to Netanjahuov kabinet berie ako víťazstvo svojej diplomacie a hovoriť o tom budú hlavne nacionalistickí politici a političky.

Istá časť izraelskej politickej reprezentácie si Trumpovo gesto môže prečítať tak, že dostala zelenú a nič nebráni rozširovaniu osád, či ďalším krokom, ktoré odďaľujú vznik palestínskeho štátu.

Na palestínskej strane sa hovorí o intifáde, štrajkoch, Hamas zopakoval svoje dlhšie nepoužívané frázy o vypudení Izraela. Ak budú hrať extrémisti na frustráciu Palestínčanov, zneužívať náboženské sentimenty, hoci aj Trumpov krok túto sféru nezasahuje, môže sa to pretaviť do plnokrvného konfliktu, čo len skomplikuje život Palestínčanom.

Otázkou je, prečo Trump do toho išiel aj s rizikom, že sa zníži i bezpečnosť Američanov na Blízkom východe. Liberálne médiá hovoria, že je pod vplyvom niektorých proizraelských kresťanských skupín v USA. Špekuluje sa, že sa prejavila jeho povaha – dáva na zastrašovanie a taktiku, pri ktorej jednostranne nastaví situáciu a potom tlačí druhú stranu, aby ju akceptovala.

Na izraelských sociálnych sieťach sa objavila aj myšlienka, že Trump to urobil aj preto, že „väčšia ako jeho láska k Izraelu je jeho nenávisť k moslimom a chcel ich poškodiť“.

Faktom je, že spôsoby a ignorácia Trumpa a aj to, že šmahom ruky zrušil desaťročia trvajúcu americkú politiku, nevzbudzujú dôveru, že mu naozaj ide o dohodu. Nemá totiž imidž solitéra, ktorého vízie ľudia nechápu, skôr imidž podpaľača. A to je najmenej vhodná kvalifikácia na také delikátne miesto ako Jeruzalem.