Denník N

Prečo sa najlepšie na svete žije len hodinu od Bratislavy – vo Viedni

Ulica Graben je jednou z najdrahších vo Viedni. Foto N – Tomáš Benedikovič
Ulica Graben je jednou z najdrahších vo Viedni. Foto N – Tomáš Benedikovič

Skúmali sme štatistiky a hovorili s obyvateľmi Viedne, aby sme našli hlavné dôvody, pre ktoré vedie rebríčky najlepšieho mesta na život.

Leží len hodinu autom od Bratislavy, ale v rebríčku najlepších miest na život americkej konzultačnej spoločnosti Mercer sa umiestnila na prvej priečke už šesť rokov po sebe, zatiaľ čo hlavné mesto Slovenska bolo tento rok 81. Aj pri iných celosvetových porovnaniach sa Viedeň umiestňuje na špičke.

Na prvý pohľad sa veľmi nelíši od iných metropol západnej Európy a prežila aj zlé časy. Cez 2. svetovú vojnu na mesto dopadlo okolo 100-tisíc bômb, ktoré poškodili 28 percent budov, a jeho väčšinu až do roku 1955 kontrolovali sovietske jednotky.

Ako je možné, že je dnes Viedeň takým dobrým mestom pre život? Zisťovali sme v štatistikách a dokumentoch a pýtali sme sa na to štyroch obyvateľov Viedne, ktorí pred viac či menej rokmi žili na Slovensku.

Video: Viedenčania o tom, prečo je Viedeň najlepšie mesto na svete (Martina Pažitková)

Veľkomesto 150 rokov

Až do prvej svetovej vojny bola Viedeň po Londýne, New Yorku a Paríži štvrtým najväčším mestom na svete. Od roku 1880 do roku 1910 počet jej obyvateľov stúpol zo 700-tisíc na dva milióny, takže prvé preľudnenie a masovú výstavbu mesto zažilo už pred viac ako storočím. Na porovnanie – Bratislava mala v roku 1880 48-tisíc a v roku 1910 okolo 80-tisíc obyvateľov.

Hlavné mesto Rakúska a predtým Rakúsko-Uhorska má viac ako sto rokov skúseností s takmer dvojmiliónovou veľkosťou a storočné domy nájdete aj vo veľkej vzdialenosti od centra.

Momentálne počet obyvateľov pomerne rýchlo rastie, stále je to však bez prímestských častí „len“ 1,8 milióna ľudí, teda menej než pred 1. svetovou vojnou. Tlačový odbor magistrátu Denníku N odpísal, že podľa ich prognóz dosiahnu dva milióny v roku 2029. Ťažkú hlavu si z toho zjavne nerobia. „Je to pre nás kompliment.“

Pomník arcivojvodu Karla Rakúskeho. FOTO N - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Pomník arcivojvodu Karla Rakúskeho. Foto N – Tomáš Benedikovič

Momentálne je mesto jednou zo svetových metropol. Pomohla mu v tom aj politika rakúskej neutrality, vďaka ktorej sa v nej usídlili viaceré celosvetovo významné organizácie.

Sídli v nej rozsiahla časť Organizácie spojených národov, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Medzinárodná organizácia pre atómovú energiu aj Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Celkovo tak ide o niekoľko tisíc diplomatov s rodinami.

Ďalšou zvláštnosťou je, že Viedeň je takmer celé jedno storočie sociálnodemokratická. S jedinou prestávkou cez 2. svetovú vojnu bol od roku 1919 primátorom iba sociálny demokrat. Súčasný šéf samosprávy Michael Häupl je vo funkcii už dvadsiaty rok a sociálni demokrati momentálne riadia mesto spolu so Zelenými.

Dopravní vizionári

Systém dopravy je jedna z najlepších vecí, ktorá sa Viedni podarila. Základom systému je metro a systém mestských okruhov, ktoré spájajú hlavné mestské tepny. Najstarší vnútorný okruh mesta (Ring), ktorý je jednosmerný a vedie cezeň jediná prístupová cesta do centra, bude mať tento rok 150. výročie. Už vtedy ho naprojektovali ako bulvár so širokými chodníkmi, na ktoré sa teraz hravo vmestili chodci aj cyklotrasy a cesta pojme tri pruhy a električkovú trať.

Na viedenskom dopravnom systéme vidno, že už pred viac ako sto rokmi si architekti mesta uvedomili potrebu budovať široké ulice a že dopravný systém nemôže byť náhodnou záležitosťou.

Základom dopravy vo Viedni je hromadná doprava. Prepraví viac ako 35 percent ľudí a tovaru. Keď sa od individuálnej cestnej dopravy odpočíta nákladná, hromadná doprava je na takmer rovnakej úrovni ako cestovanie osobnými autami.

„Počet ľudí, ktorí využívajú verejnú dopravu, každým rokom narastá. Vidno to aj na množstve ľudí, ktorí majú ročné cestovné lístky,“ vraví dekan z Ekonomickej univerzity v Bratislave, ale inak Viedenčan Mikuláš Luptáčik. Sám jazdí po Viedni takmer výhradne verejnou dopravou.

Obľúbeným dopravným prostriedkom sú bicykle. FOTO N - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Obľúbeným dopravným prostriedkom sú bicykle. Foto N – Tomáš Benedikovič

Verejne a lacno

Vo Viedni sa nehanbia cestovať hromadnou dopravou ani bohatí a vplyvní ľudia. Je čistá, rýchla a na miestne pomery lacná, na rozdiel od parkovného v meste, kde sa parkuje veľmi zle.

Mesačný lístok na všetky prostriedky mestskej dopravy stojí 48 eur a pokiaľ si kúpite lístok na celý rok, zaplatíte len euro denne. Pri ročnom lístku zaplatíte v Bratislave 72 centov na deň, v Košiciach je to 55 centov denne.

Metro je v meste len od roku 1978, má päť trás a 104 zastávok a trasy prakticky každý rok predlžujú. Denne prepraví 1,4 milióna pasažierov, v špičke na niektorých trasách jazdí každé dve minúty a časť vozňov je klimatizovaná. Okrem neho však v meste existuje systém mestských a prímestských vlakov S-Bahn a rozsiahla sieť električkových tratí.

Viedenskej doprave výrazne pomáha jej integrácia a posledným veľkým projektom je výstavba Hlavnej stanice, ktorú otvorili vlani na jeseň. Išlo o jeden z najväčších dopravných projektov v Európe za posledné roky. Stála miliardu eur a ďalšie tri miliardy budú stáť stavby, ktoré v jej okolí postupne pribúdajú.

Študenti v parku. FOTO N - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Študenti v parku. Foto N – Tomáš Benedikovič

 

Alebo bicyklom

Čo sa však v meste za posledných 20 rokov rozbehlo najviac, je cyklistická doprava. Viedeň má sedem hlavných cyklotrás, ktoré podobne ako metro tvoria základný cyklistický dopravný systém. Má dohromady 1270 kilometrov.

Podľa prepočtov magistrátu momentálne tvorí 20 percent všetkých komunikácií a podiel cyklistickej dopravy by sa mal tento rok dostať na 10 percent z celkovej dopravy.

Na viacerých miestach zadarmo rozdávajú podrobné cyklomapy a dostať sa bicyklom prakticky odkiaľkoľvek kamkoľvek nie je problém.

Na porovnanie, v Bratislave so štvrtinou obyvateľov sa len plánuje 150 kilometrov cyklotrás a väčšina slovenských miest je na tom ešte horšie. Aj kunsthistorička pôvodom z Košíc Lydia Thienen jazdí vo Viedni hlavne na bicykli. „Cyklista sa tu nemusí báť, že ho na prvej križovatke niekto zrazí.“

Každý desiaty študuje

Kvalitné univerzity sú ďalšou vecou, ktorá robí Viedeň mimoriadne zaujímavou pre ľudí. Viedenská univerzita je po Karlovej druhou najstaršou „nemeckou“ univerzitou na svete (založili ju v roku 1365) a v žiadnom nemecky hovoriacom meste nie je toľko vysokoškolských študentov.

Podľa štúdie Rakúskej akadémie vied približne 185-tisíc študentov (teda každý desiaty obyvateľ Viedne) utratí ročne asi 1,8 miliardy eur. Na porovnanie – v 3,3-miliónovom Berlíne je študentov okolo 160-tisíc. V meste je desať štátnych, päť súkromných a štyri odborné univerzity.

Len Viedenská univerzita má 90-tisíc študentov. „Univerzity priťahujú vedecko-výskumné oddelenia medzinárodných firiem,“ hovorí Mikuláš Luptáčik.

Univerzity sa ďalších študentov snažia prilákať aj investíciami. Minulý rok otvorili „campus“ ekonomickej univerzity, na ktorom sa podieľala aj svetoznáma iracká architektka Zaha Hadid. Mikuláš Luptáčik hovorí, že aj v prípade tohto projektu za takmer pol miliardy eur sa dbalo na perspektívu jeho ekonomickej návratnosti.

Zaha hadid
Interiér hlavnej budovy v novom campuse WU Wien od Zahy Hadid. Foto N – Tomáš Benedikovič

Viedeň je po Singapure a Bruseli tretím najväčším kongresovým mestom na svete. Množstvo kongresov so sebou prináša nielen peniaze pre hotely a reštaurácie, ale aj na kultúru a pamiatky, ktoré sú vo Viedni takmer vždy v programe kongresov. Magistrát zdôrazňuje aj množstvo turistov. Vlani to bolo 13,4 milióna prenocovaní.

Prenajaté byty

Vo Viedni je veľké množstvo nájomných bytov. Vzhľadom na relatívne vysoké platy Viedenčanov sú prenájmy dostupné. Mesačný nájom dvojizbového bytu blízko centra stojí okolo 750 eur, čo je mierne viac než v Bratislave.

Priemerný plat v meste sa pohybuje nad 2700 eurami mesačne, zatiaľ, čo v Bratislave je to okolo 1200 eur.

Vo Viedni sú desaťtisíce nájomných bytov, ktoré postavilo mesto a sú určené hlavne sociálne slabším rodinám. Štandardné nájomné zmluvy sú trojročné, mnohí ich však majú uzavreté s majiteľmi bytov na päť či šesť rokov.

„Výhoda bývania v nájomných bytoch je v tom, že sú ľudia mobilnejší,“ hovorí Luptáčik.

Z múzea do parku

Okrem najznámejších scén – Viedenskej opery či divadla Burgtheater – sú tu desiatky ďalších. A k tomu múzeá a galérie a veľké množstvo pamiatok.

„Na kultúru sa dáva dosť peňazí, to priťahuje veľa ľudí, čím sa tie peniaze mestu vracajú. O Viedenskej opere sa hovorí, že má finančný prebytok len jeden deň v roku – keď je tam Viedenský ples,“ hovorí Mikuláš Luptáčik.

Lydia Thienen pracuje v najstaršej z takmer štyridsiatky galérií moderného umenia v meste. Je v úplnom centre. „Kultúrne sa tu dá žiť výnimočne dobre.“ Mesto podľa nej ponúka aj veci, ktoré sú výnimočné. Napríklad program s názvom Artotéka, pri ktorom si môžu ľudia či firmy za poplatky zapožičať na určitú dobu do svojich priestorov umelecké diela.

Oddych okrem kultúry prináša aj množstvo zelene. Najväčšou zelenou plochou vnútri mesta je viedenský Prater, ktorý má s 200 hektármi dvojnásobnú rozlohu ako Central Park v New Yorku.

Obrovskými, verejne prístupnými plochami je aj areál zámku Schönbrunn či Dunajský ostrov. Ten je zároveň najobľúbenejším miestom obyvateľov na športovanie. Je dlhý 21 kilometrov. Na ostrove býva každý rok hudobný festival Donauinselfest, ktorý je najväčším pravidelným festivalom pod šírym nebom v Európe. Minulý rok ho navštívilo 3,1 milióna ľudí.

Park. FOTO N - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Park Burggarten. Foto N – Tomáš Benedikovič

Deťom aj nudistom

„Donauinsel je otvorený pre všetkých. Keď sa chce ísť človek opaľovať nahý, má vyhradené svoje miesto. Keď sa chce prejsť so psom a pritom sa okúpať, má tam svoje miesto. Keď si niekto chce grilovať a púšťať si turecké pesničky, aj to je dovolené. Ako keby pre každého sa tam kúsok nájde,“ hovorí Lydia Thienen.

Deti podľa nej dostanú pred každými prázdninami „knižku“ – zoznam aktivít, ktoré mesto pre ne organizuje. „Každý deň je tam niečo – šport, exkurzie, výlety. Veľká väčšina akcií je zadarmo a keď nie je niečo zadarmo, je to za minimálnu sumu.“

„Veľa mojich známych hovorí – nejdeme nikam na dovolenku, dovolenku si urobíme tu. Hovoria, že si tak berú späť svoje dane,“ vraví Marie Woodhamsová, novinárka, ktorá žije vo Viedni už tridsať rokov.

Práca po nemecky

Viedeň nemá nízku nezamestnanosť. V posledných rokoch sa pohybuje medzi deviatimi a desiatimi percentami. Do mesta sa sťahujú aj ľudia, ktorí nemajú vopred dohodnutú prácu. Žije tu štvrtina cudzincov.

Mira Nemčeková je vo Viedni druhý rok, takže je zamestnankyňou na začiatku kariéry. Hovorí, že sa tu dá relatívne pohodlne vyžiť z bežného platu. Vidno to aj na mladých Viedenčanoch.

Tí si zvyknú zaobstarať vlastné bývanie skôr ako ľudia na Slovensku, ktorí žijú oveľa dlhšie u rodičov. „Väčšina už po osemnástich rokoch býva vo vlastných bytoch.“

Byty na prenájom sa v meste zháňajú pomerne ťažko. Inzeráty na štandardné byty neďaleko centra vydržia niekedy len 20 minút a byt sa prenajme.

FOTO N - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Pri Hofburgu. Foto N – Tomáš Benedikovič

Zamestnanie sa podľa Miriam Nemečkovej dá nájsť pomerne dobre. Veľmi dobrá úroveň nemčiny je však základnou podmienkou. Zamestnávatelia musia už v inzerátoch uvádzať zárobok, ktorý ponúkajú. „Je to veľmi transparentné.“

A čo plánuje Viedeň ďalej? Podľa odpovedí magistrátu sa sústreďuje na výstavbu nových obytných štvrtí ako napríklad Seestadt Aspern, ktorá patrí medzi najväčšie mestské rozvojové projekty v Európe. Má v nej nájsť ubytovanie 20-tisíc ľudí a má vytvoriť rovnaký počet pracovných miest.

Mesto sa chce ešte viac sústrediť na ekológiu a inteligentné dopravné a infraštruktúrne projekty.

 

Viedenčania, ktorí nám rozprávali o meste

vizitka_Luptacik1Mikuláš Luptáčik

Je novým dekanom Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Vo Viedni žije štyri desaťročia a do Bratislavy od jesene dochádza. Zároveň učí na viedenskej Ekonomickej univerzite. „Z Viedne nikto nechce odísť,“ hovorí profesor. „Je tu vysoká kvalita prostredia v širšom slova zmysle – zo strany služieb, je tu kvalitná verejná doprava, kultúrne vyžitie. Dobrá je aj lokalizácia Viedne – blízko je Viedenský les, v meste je veľa parkov. Je to aj dobrou správou mesta.“

IMG_6711Marie Woodhamsová

Žije vo Viedni tri desaťročia a je dlhoročnou spravodajkyňou Českého rozhlasu v Rakúsku. „Nemenila by som. Viedeň mám naozaj rada. Každý si tu niečo vyberie.“ Hovorí, že dobrý život vo Viedni vychádza do značnej miery z povahy jej obyvateľov a ich silnému vzťahu k mestu. Sú to zároveň ľudia, ktorí úzkostlivo dbajú na tradície a veľká časť zvyklostí v podujatiach tu funguje desaťročia. Obyvatelia aj firmy podľa nej dávajú obrovské čiastky na kvetinové výzdoby a skultúrňovanie okolia bez toho, aby ich niekto nútil.

Viedeň, 24. 3. 2015. Wien Viedeň Foto N - Tomáš BenedikovičLydia Thienen

Pôvodom Košičanka je vyštudovaná kunsthistorička a v rakúskej metropole už žije takmer dve desaťročia. „Vo Viedni sa dá žiť dobre, aj keď človek nemá veľa peňazí. Žila som aj vo Švajčiarsku a tam som mala vždy pocit, že ešte týždeň a fakt neviem, ako to bude ďalej. Tu si môže človek mesto užiť aj bez veľkých výdavkov,“ hovorí. „Veľa služieb je tu ľuďom poskytovaných len tak.“ V meste sa podľa nej človek cíti bezpečne.

Viedeň, 24. 3. 2015. Wien Viedeň Foto N - Tomáš BenedikovičMira Nemčeková

Pracuje v cestovnom ruchu a v meste býva rok. „Je to veľké mesto, ktoré človek tak nepociťuje. Nie je príliš veľké ako Londýn, kde sa už cítim byť veľmi maličká. Tu má človek možnosť nájsť si svoje miestečká a kútiky. Veľmi rada sa tu prechádzam, páči sa mi architektúra,“ vysvetľuje, prečo by mesto nemenila. Vraví, že tu skoro všetko funguje tak, ako by malo, a má pocit, že je to mesto pre všetkých. Ľudia sú tu k sebe slušnejší než na Slovensku. „Sú tiež otvorenejší voči všetkému možnému.“

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie