Denník N

Bratislavskí developeri stavajú mrakodrapy na rope, toxické látky sa z Apollky šíria podzemím (+ mapy)

Pod novou mrakodrapovou štvrťou je ropou zamorená pôda, developeri ju musia nákladne čistiť. Foto N - Tomáš Benedikovič
Pod novou mrakodrapovou štvrťou je ropou zamorená pôda, developeri ju musia nákladne čistiť. Foto N – Tomáš Benedikovič

Aktualizované 11. 12. o 12:20 – Developeri J&T RE a HB Reavis nateraz stiahli žiadosť vláde na úľavy pre projekty v Bratislave na oboch brehoch Dunaja. Časť ich projektov mala stát aj na mieste zbombardovanej rafinérky Apollo, kde je už desiatky rokov veľké ropné znečistenie a jedy sa šíria aj ďalej.

Bratislava sa za posledné desaťročia na povrchu čistí, ťažký priemysel z mesta až na Slovnaft a Babišov Istrochem takmer vymizol. Pod zemou je to úplne iné mesto, toxické. A nie je to len vrakunská skládka s chemickým odpadom na okraji mesta.

Veľký problém má životné prostredie pod zemou omnoho bližšie k centru – tam, kde rastie nová mrakodrapová štvrť Bratislavy. Z veľkej časti ide aj o oblasť, kde developeri J&T RE a HB Reavis ešte do pondelka žiadali od štátu úľavy, aby mohli stavať bez povolení mesta a s voľnejšími pravidlami, aby mohli vyvlastňovať cudzie pozemky.

Vicepremiér Peter Pellegrini (Smer) v pondelok oznámil, že developeri svoju žiadosť nateraz sťahujú. Narazili na mnohé pripomienky iných ministerstiev aj odborníkov.

Ropa nie je jediným problémom tohto územia. Čoraz viac veľkých budov na brehu Dunaja siaha hlboko do zeme. Pretínajú tok podzemnej vody a ničia jej silu a kvalitu.

„Riverpark 2, Eurovea, Eurovea 2, celý tento pás rozsiahlych budov s hlbokými podzemnými garážami a základmi až po nepriepustné podložie vytvárajú nepriepustnú stenu, ktorá bráni prúdeniu,“ vysvetľuje Alena Trančíková, expertka na vodu a životné prostredie z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Stavby tým zmenšujú množstvo podzemnej vody, ktorá priteká do Žitného ostrova. Voda z Dunaja si nevie nájsť inú cestu a tak sa hladina podzemnej vody bude znižovať.

Mrakodrapy na ropnom poli

Podzemné nebezpečenstvo je iba kúsok od centra na mieste zničenej rafinérie Apollo, po ktorej zbombardovaní na sklonku druhej svetovej vojny v zemi zostali veľké stopy po rope.

So znečistením teraz bojujú developeri Penta, HB Reavis a J&T Real Estate. Ich vysoké veže s luxusným bývaním a so skvelou polohou v širšom centre mesta vznikajú priamo na ropnom poli.

Denník N má k dispozícii doteraz nezverejnené mapy z geologického prieskumu z roku 2002. Podzemný toxický mrak plný ropných látok, karcinogénneho benzénu, nebezpečného toluénu a jedovatých chlorovaných uhľovodíkov sa už vtedy šíril aj do husto obývaných štvrtí, no nikto s tým nič poriadne nerobil. Prítomnosť znečistenia potvrdzujú aj novšie prieskumy developerov, no tie sú iba čiastkové pre územie konkrétnych projektov.

Mapa z roku 2002 ukázala silné koncentrácie ropných látok v podzemí hlboko 9 až 13 metrov. Silná koncentrácia bola napríklad v časti, kde by malo byť pokračovanie Twin City s vysokou vežou cez cestu oproti novej stanici na križovatke Mlynských nív a Košickej ulice, na zvyšku tohto územia s vysokými budovami a aj bližšie k Dunaju pri miestach, kde chcú stavať Euroveu2.

Odborníci nakreslili v roku 2002 niekoľko podobných máp. Na ďalšej skúmali znečistenie pôdy ropnými látkami v hĺbke 6 až 9 metrov, teda ešte bližšie k povrchu. Veľké znečistenie je najmä v oblasti výstavby J&T RE na rohu Košickej a Landererovej. Najväčšie koncentrácie boli oproti vežiakom Panorama City cez ulicu Landererova na mieste bývalej rafinérky. Hodnoty boli také vysoké, že sa už nezmestili ani na stupnicu miery znečistenia.

Mapa znečistenia ropnými látkami v hĺbke 6 – 9 metrov

Iná mapa ukazuje znečistenie podzemných vôd jedovatými chlorovanými uhľovodíkmi 5 až 9 metrov pod zemou. Tie sa zase šírili z obrovského zdroja znečistenia medzi bývalými fabrikami Kablo a Chemiky na mieste dnešnej náhradnej autobusovej stanice na Bottovej.

Postaviť ropnú rafinériu hneď pri Dunaji a najmä nad miestom, ktorým tečú hlavné zásoby podzemnej vody, bola veľká chyba. Dáta z prieskumných vrtov ukazujú, že znečistenie bolo také rozsiahle, že sa podzemnou vodou šírilo aj mimo areálu rafinérky smerom k obývaným zónam na severovýchod, teda do Ružinova, smerom k Dullovmu námestiu aj k Prievozskej ulici.

„To prostredie nie je zdravé a obyvatelia by mali byť podobne ako vo Vrakuni jednoznačne upozornení. Vôbec nevieme, koľko životov a rakovín má znečistenie na svedomí,” hovorí expert na podzemné vody, ktorý si želal zostať v anonymite. Videl dokumenty, údaje o znečistení aj mapy šírenia látok a dokáže z nich vyčítať riziko pre ľudí.

Ľudia v bytových domoch v okolí by podľa neho nemali byť ohrození, no vo väčšom riziku sú obyvatelia rodinných domov, ktorí žijú na väčšej ploche a sú tak znečisteniu vystavení viac. Nebezpečné látky sa môžu z podzemnej vody a pôdy vyparovať a koncentrovať v uzavretých priestoroch pivníc či na prízemí domov. Výpary sú obzvlášť nebezpečné pre domy, ktoré nemajú riadne utesnené základy.

Bombardovanie Apolla. Foto – archív USAAF/ Wellington Tribute Association

Americké bombardéry mierili presne

Rafinérka Apollo sa počas druhej svetovej vojny stala dôležitou zásobarňou nafty pre nacistické vojská a strategickým cieľom pre spojenecké bombardéry.

Ku koncu vojny v roku 1944 viedli spojenci systematickú leteckú kampaň proti rafinériám na územiach kontrolovaných Nemeckom. Cieľom bolo pripraviť nemeckú armádu o pohonné látky a tým ju znehybniť. Bombardéry s úlohou zničiť Apollku štartovali 16. júna z Talianska a mierili mimoriadne presne. Stovky bômb rafinériu vážne poškodili, zahynulo 120 ľudí.

Keď lietadlá udreli na Bratislavu, bolo Apollo už významnou rafinériou, podľa americkej rozviedky produkovali 1,3 percenta palív pre Hitlera.

Z júnového bombardovania sa rafinéria rýchlo spamätávala už v septembri obnovila časť pôvodnej výroby. Potom prišiel kobercový nálet v septembri 1944 a to bol pre Apollku koniec.

Letecké nálety boli ekologickou katastrofou. Z obrovských zásobníkov vytiekli desaťtisíce ton ropy do pôdy a podzemnej vody, kde sa drží dodnes a šíri sa ďalej do okolia.

Územie čistili iba čiastočne, stopy až pri Štrkovci

Až podrobný geologický prieskum pri výstavbe mosta Apollo v roku 2002 ukázal, ako veľmi je územie znečistené.

Prieskumné vrty odhalili na viacerých miestach pod zemou hraničné hodnoty, pre ktoré je potrebná okamžitá sanácia ropných látok, chlorovaných uhľovodíkov, karcinogénneho benzénu a ďalších znečistení v pôde a v podzemnej vode najmä v okolí Apollky, Gumonky, Kablovky (dnes už zbúraných starých fabrík) a prístavu. Environmentálnu záťaž napriek tomu nikto ani po 73 rokoch od nehody systematicky neriešil.

Bratislavský mestský podnik Metro zasiahol len počas výstavby mosta Apollo v rokoch 2002 až 2006. Celkovo vtedy odčerpali zlomok znečistenia, asi 1600 ton ropy.

Nebezpečné látky z Apollky však už pred takmer dvadsiatimi rokmi zasiahli v podzemí minimálne priestor pod veľkou Spojenou školou Novohradská (základná škola a gymnázium) a susednú štvrť rodinných domov severovýchodne od rafinérie a smerom na východ tiež rodinné domy na Plátenickej ulici.

Prieskumné vrty zistili vysokú koncentráciu chlorovaných uhľovodíkov aj ďalej smerom k jazeru Štrkovec, čo je viac ako o dva kilometre ďalej. Kam sa až znečistenie dostalo, nie je jasné, ďalej prieskum už nikto nerobil, no podľa odborníka na vodu sa časť látok mohla podzemnými vodami dostať až ku skládke vo Vrakuni.

Kritické hodnoty znečistenia po Apollke podľa odborníka rádovo prevyšujú tie zo skládky vo Vrakuni, kde štát chystá nákladnú sanáciu kontaminovaného územia a ľudia nemôžu piť vodu zo studní a jesť zeleninu zo svojich záhradok.

Bývalá riaditeľka spojenej školy na Novohradskej Zuzana Munková, ktorá školu viedla v rokoch 1996 až 2016, hovorí, že o znečistení po Apollke vedeli, no nikto ich neinformoval, či ľuďom v škole nehrozí nejaké riziko.

Žiadne informácie nedostali ani obyvatelia domov so záhradkami v susedstve školy. V tejto časti mesta je okrem bytoviek aj pomerne veľká štvrť rodinných domov. Jeden z obyvateľov hovorí, že pred zhruba dvadsiatimi rokmi naťahal zo studne vodu páchnucu po rope. Po sanáciách pri moste Apollo voda zmizla.

Úrady: Bezprostredné riziko nehrozí

Úrad verejného zdravotníctva upokojuje, že situácia nie je vážna, vo vonkajšom ovzduší sa látky rozptýlia a všetky budovy v lokalite boli postavené s chránenými základmi, ktoré bránia prieniku látok do interiéru.

Mestská časť Ružinov odpovedá, že nie je kompetentná sa k environmentálnym záťažiam vyjadrovať, nemá údaje o stave rizika a odkázala na ministerstvo životného prostredia.

Najväčšie znečistenie je podľa hovorcu ministerstva životného prostredia Tomáša Ferenčáka z ropných látok v podzemnej vode, no bezprostredné riziko ohrozenia zdravia a životov ľudí podľa neho nehrozí.

„Geologické práce síce potvrdili prekročenie niekoľkých ukazovateľov, ako napríklad benzén, chloretén, chryzén, no vzhľadom na hĺbku, v ktorej sa látky nachádzajú, sa nepredpokladá akékoľvek bezprostredné ohrozenie obyvateľov,“ tvrdí ministerstvo.

Znečistenie sa dostalo aj pod školu na Novohradskej. Foto N – Tomáš Benedikovič

V skutočnosti je to tak, že ani odborníci jednoznačne nevedia povedať, že naozaj ľuďom v tejto oblasti nič nehrozí – nemajú totiž dostatočné údaje z podrobných aktuálnych prieskumov. Odporúčanie pritom znelo jasne: prieskumy treba urobiť.

Aká veľká je hrozba, skúmali odborníci naposledy v rizikovej analýze z roku 2002 pre most Apollo. Na základe dát z prieskumných vrtov, kde nebezpečné látky našli, vypočítali napríklad teoretické riziko pre ľudí v škole na Novohradskej či obyvateľov domov na Plátenickej ulici. Ešte raz – teoretické riziko – teda matematicky vypočítané, pravdepodobné.

Najnebezpečnejší zo skúmaných látok bol pre zdravie ľudí benzén, ktorý je bežnou súčasťou ropy. Už jeho najnižšie koncentrácie môžu vyvolať rakovinu a pri dlhodobom pôsobení môže spôsobiť ochorenia krvi a leukémiu. Na slnečnom svetle rýchlo degraduje, nebezpečné sú najmä jeho koncentrácie v uzavretých priestoroch.

Autori správy vyrátali, že výpary benzénu z podzemnej vody nie sú nebezpečné, no výpary z kontaminovanej zeminy prekračujú limity Svetovej zdravotníckej organizácie až 518-krát už pri priemerných hodnotách.

Ide iba o teoretické výpočty na základe meraní z prieskumných vrtov, ktoré automaticky neznamenajú ohrozenie, no upozorňujú na zvýšené riziko. Testovaním vtedy nedokázali, že benzén do školy z pôdy naozaj uniká, čo by malo podľa autorov analýzy väčšiu váhu ako výpočty. Odborníci však upozornili, že je potrebné merania zopakovať. To sa už nestalo.

Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že je to agenda Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, ktorý znečistenie ďalej neskúmal, a ani autori správy o ďalších prieskumoch nevedeli.

Merania v roku 2002 nepotvrdili ani úniky toluénu do školy. Aj tu výpočet hovoril o teoretickom ohrození, najmä pri žiakoch, ktorí do školy chodia dlho, teda na základnú aj strednú školu. Najviac ohrození by mohli byť učitelia, ktorí v škole trávia výrazne viac času a dlhodobejšie. Mohlo by im hroziť zdravotné riziko nielen z vdychovania toluénu, ale aj dichloretylénu.

Riziková analýza tiež skúmala, akému nebezpečenstvu sú vystavení obyvatelia rodinných domov na Plátenickej ulici, ktorá je oproti bývalému areálu Apollo. Merania koncentrácie jedov vo vzduchu boli negatívne a obyvatelia by podobne ako na gymnáziu nemali byť ohrození.

Na riziko ukazovali iba kalkulácie, z ktorých vyšlo, že koncentrácia výparov benzénu do ovzdušia mohla byť na prízemí domov prekročená 11,2-krát. Pri takejto dávke už hrozí vznik rakoviny, teoretické riziko bolo aj pri výparoch toluénu a dychlóretylénu.

Stavby v novej mrakodrapovej štvrti. Foto N – Tomáš Benedikovič

Plán sanácie bude do roka

Štát sa k starej environmentálnej záťaži priznal až nedávno, ministerstvo životného prostredia tvrdí, že ju zatiaľ komplexne neriešili, lebo nikto nebol určený ako zodpovedná osoba. Opakuje sa tak situácia so skládkou toxického odpadu vo Vrakuni, kde predchádzajúci ministri riešenie odkladali aj pre nejasné vlastnícke vzťahy a politici sa ňou vážnejšie začali zaoberať až v posledných rokoch. Napokon štát uznal, že skládku nemajú riešiť privatizér Istrochemu Andrej Babiš, ani mesto, na ktorého pozemkoch teraz skládka stojí, ale štát, ktorému za socializmu patrila fabrika znečisťujúca životné prostredie.

Ministerstvo životného prostredia musí podľa hovorcu Ferenčáka v prípade okolia Apollky do roka vypracovať a predložiť plán odstránenia environmentálnej záťaže. Zatiaľ nie je jasné, koľko to bude stáť, závisí to od rozsahu znečistenia, sanačných metód a výsledku obstarávania.

Znečistenie našli aj developeri

Keď chceli developeri doteraz stavať, územie si od ropných látok museli vyčistiť sami. Na týchto miestach teraz budujú novú mrakodrapovú štvrť. Štát im prikazuje vyčistiť aspoň pôdu pod projektmi, čo však problém nerieši.

Veľký rozruch v roku 2013 vyvolalo smradľavé ropné jazero, ktoré vystúpilo do jednej zo stavebných jám na mieste vežiakov Panorama City vedľa Slovenského národného divadla. J&T vtedy pre SME povedalo, že všetku znečistenú zeminu zlikvidovali na špeciálnych skládkach.

To, že doterajšie sanácie pri výstavbe mosta Apollo nestačili, dokazujú aj najnovšie geologické prieskumy developerov. Znečistené pozemky im predražujú projekty v zóne od Eurovey až po stanicu Nivy o niekoľko miliónov eur, budovy musia navyše izolovať od ďalšieho znečistenia z okolia.

Iba HB Reavis dalo na čistenie od ropy doteraz už 16,5 milióna eur.

Hovorca Penty Gabriel Tóth hovorí, že pri výstavbe rezidenčných veží Sky Park narazili na menšie ložiská znečistenej pôdy, ktoré vyviezli a nechali zlikvidovať.

J&T Real Estate tvrdí, že pomer sanácie pri ich projektoch Panorama City a Eurovea 2 nie je taký intenzívny ako inde v zóne.

Pôda pod projektom Panorama City III. Zdroj: Geofond/ADMINISTRATÍVNA BUDOVA PANORAMA CITY III
BUSINESS, Záverečná správa s analýzou rizika znečisteného územia

Developeri môžu svoje prieskumy utajiť

Odborníčka na vodu Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Alena Trančíková však hovorí, že všetky veľké stavby v okolí bývalej rafinérky sa hĺbia do chemicky kontaminovaj zeminy a špeciálne práve Eurovea 2.

„Nachádza sa priamo na pôde znečistenej po Apollke a ako prvý krok má predpísanú  sanáciu, ale opäť sa to rieši len lokálne v súlade s predpismi sanácie.“

Hoci komplexný prieskum za posledné roky nikto nerobil, miera znečistenia by sa dala určiť aspoň podľa čiastkových geologických prieskumov developerov, ktoré musia zverejňovať v štátnom geofonde. K väčšine najnovších údajov však verejnosť nemá prístup, developeri ich môžu na niekoľko rokov utajiť.

Teraz J&T RE dokončuje administratívnu budovu Panorama City III Business medzi svojmi vežami-dvojičkami a cestou Košická. Vďaka projektu z roku 2016 vieme, že znečistenie v okolí je stále veľmi veľké. Autori správy predpokladali, že pri prácach stavebník vykope asi 7600 kubických metrov znečistenej zeminy, v ktorých je asi 160 ton ropných látok. Prieskum tiež pod zemou odhalil na niektorých miestach aj nadlimitné množstvá nebezpečného benzénu.

Znečistenie presahuje intervenčný limit (teda hranicu potrebnú na zásah), plošná distribúcia znečistenia je rozsiahla, no je to pritom iba okrajová časť rozsiahlejšieho mraku znečistenia, ktoré dlhodobo dotujú viaceré zdroje, píšu autori rizikovej analýzy.

V území projektu je podľa autorov environmentálne riziko znečistenia pôdy aj vody a nekarcinogénne riziko pre budúcich zamestnancov a karcinogénne riziko pre populáciu po inhalácii ropných látok, píšu ďalej. To je aj dôvod, prečo musia developeri pozemky vyčistiť a stavby izolovať.

Dvaja z troch developerov, ktorí v oblasti stavajú v súčasnosti, pôvodne žiadali od vlády štatút významnej investície. J&T RE pre projekt Spojenej Bratislavy (Nové Lido v Petržalke, električka a pokračovanie Eurovey) a HB Reavis pre Smart City (tiež Lido, stanica Nivy a lanovka). Nateraz developeri svoju žiadosť stiahli.

Štatút by im výrazne uľahčil výstavbu, mohli by vyvlastňovať súkromné pozemky a úplne by obišli stavebné úrady samospráv.

Ochranár: Podzemnú vodu musíme monitorovať

Na znečistenie v oblasti upozornil v pripomienkovom konaní aj štátny ochranár a nový župný poslanec Andrej Kovarik. „Rozsah a povaha kontaminácie pôdy a vody v oblasti projektu Spojenej Bratislavy presahuje zákonom stanovené limity jednotlivých znečisťujúcich látok s potrebou okamžitej sanácie,“ napísal v pripomienke.

Z doterajších dát je podľa neho zrejmé, že znečistenie sa už posunulo aj mimo sledovanej oblasti. Aj on hovorí argument Aleny Trančíkovej z BVS – zakladanie stavieb hlboko do podložia mení charakter prúdenia podzemnej vody a môže zmeniť aj pohyb znečistenia.

„Vytvorenie komplexnej monitorovacej siete na území Bratislavy považujeme pre blízkosť vodných zdrojov Žitného ostrova za nevyhnutné a neodkladné.“ Kovarik hovorí, že doterajší postup sanácie čiastkových plôch pod jednotlivými stavbami bol nekoncepčný a na základe doteraz nameraných dát aj v ostrom rozpore s verejným záujmom a hazard so zdravím obyvateľstva v lokalite.

Expertka na ochranu vody a členka dozornej rady BVS Alena Trančíková hovorí, že po desiatkach bývalých chemických fabrík zostali v Bratislave environmentálne záťaže, ktoré znečistili podzemné vody, no nikto nevie, kde presne sú, v akých koncentráciách a ako sú nebezpečné. Podzemné vody prúdia smerom na Žitný ostrov z Dunaja cez Bratislavu, a v určitom časovom horizonte Žitný ostrov kontaminujú, varuje Trančíková.

„Je to veľká neznáma, ktorá do budúcnosti predstavuje riziko.

Trančíková hovorí, že by bolo nutné namodelovať, ako sa tok vody po developerských projektoch mení. „Už včera však bolo neskoro, všetko je postavené. Najskôr treba zistiť aktuálny stav, či sa ešte dajú nejaké opatrenia urobiť.“”

Vľavo vzadu je Twin City od HB Reavis, vpredu v strede miesto budúceho Sky Park od Penty s Jurkovičovou Teplárňou a vpravo Panorama City od J&T RE. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vodu ohrozuje aj zanesená zdrž a pesticídy

Znečistenia a rýchla výstavba nie sú jediné problémy, ktoré podľa odborníkov ohrozujú podzemnú vodu na Žitnom ostrove.

Kritická je aj zdrž Hrušov, ktorá naberá vodu pre Gabčíkovo – má zabahnené dno s niekoľkometrovými nánosmi. Tie bránia nielen priesakom vody do podzemia a môžu spôsobiť zníženie hladiny na Žitnom ostrove, no ohrozujú aj prevádzku elektrárne.

„Údržba Hrušovskej zdrže sa 20 rokov zanedbávala. Je tam niekoľko miliónov kubických metrov bahna a usadenín a to už je problém nielen vybagrovať, ale aj kam to dať.” Okresný úrad podľa Trančíkovej zaviazal Vodohospodársku výstavbu, aby s tým niečo robila, no dodnes žiadnu štúdiu nepripravili.

Vodohospodárska výstavba tvrdí, že Vodné dielo Gabčíkovo neohrozuje životné prostredie a nehrozí ani prenikanie nebezpečných látok do Žitného ostrova.

Stela Ištvánfyová z Vodohospodárskej výstavby hovorí, že pripravujú projekt na presun sedimentov v rámci zdrže a posúdia aj to, či ich odvezú preč. Na riešenie však zatiaľ nemajú peniaze, Ištvánfyová hovorí, že nemajú dotáciu zo štátu a tak budú žiadať o eurofondy. „Nie je vylúčené, že pokiaľ by sme našli akúkoľvek rezervu, bude táto problematika postupne riešená.“

Trančíková hovorí, že stav podzemnej vody sa podľa sledovania SHMÚ zhoršuje. „Dlhodobý trend kvality podzemných vôd je negatívny. Voda má menej kyslíka, jednak preto, že veľká plocha Žitného ostrova je zabetónovaná a aj preto, že voda, ktorá preniká do Žitného ostrova z Hrušovskej zdrže, má pre zanesené dno menej kyslíka.“

Veľkým problémom je podľa nej aj používanie pesticídov na Žitnom ostrove. „Na poliach sa používajú herbicídy, fungicídy a insekticídy, čo sú jedovaté látky. Najhorší vplyv má čoraz viac plôch, kde sa pestujú plodiny do biopalív, pre ktoré neexistujú žiadne limity na množstvo použitých pesticídov.“ Únia prijala balík zákonov, ktorý usmerňuje používanie pesticídov aj ich kontrolu, výrobcovia sú navyše povinní zverejňovať zloženie a spôsob, ako látky odhaliť.

BVS ani SHMÚ podľa Trančíkovej tieto látky nedokážu sledovať a keby museli vybudovať úpravne vôd, ktoré by pesticídy z vody odstránili, niekoľkonásobne by to zvýšilo cenu vody.

Trančíková hovorí, že existujú technológie, ktoré dokážu podzemnú vodu vyčistiť na úroveň pitnej vody, no cena vody by vzrástla niekoľkonásobne. Navyše by sa výrazne zmenila aj jej chuť. „Je to nepredstaviteľný rozdiel. Pri vážnych znečisteniach sa voda prakticky vydestiluje a potom sa do nej pridá vápnik, horčík, no je to neporovnateľné s pitnou vodou v prirodzenom stave.“

„Chuťovo je tá voda hluchá. Pijete, pijete a nezahasí vám smäd, je umelá a čudná. Preto kdekoľvek vo svete, kde ju vyrábajú týmto spôsobom, ľudia pijú minerálky. Boli by sme najhlúpejší z národov na svete, ak by sme si zlikvidovali také bohatstvo, aké máme, že môžeme piť vodu v prirodzenom stave. Pre vlastnú hlúposť, že nedokážeme ochrániť vodné zdroje pred znečistením.“

Fotogaléria: Veľké stavby na oblasti s ropou

V popredí jedna z veží Sky Parku od Penty, v pozadí dve veže Panorama City od J&T. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vedľa dvojičiek Panorama City rastie nižšia, ale robustnejšia administratívna budova. Foto N – Tomáš Benedikovič

Budúci Skypark od Penty. Foto N – Tomáš Benedikovič

V pozadí je rastúca veža pred trojbudovou Twin City. Cez cestu za ňou je 88-metrová budova VÚB Banky postavená v roku 1997. Foto N – Tomáš Benedikovič

Jedna z vizualizácií Twin City a stanice. Naznačená vysoká veža vľavo už rastie, vysoká veža bude zrejme aj na opačnom konci projektu. Ďalšia zrejme bude aj na mieste budúcej autobusovej stanice. vizualizácia – HB Reavis Stará vizualizácia Twin City aj s naznačenými vysokými vežami.

Výstavba v Bratislave

Teraz najčítanejšie