Objednáte si kokaín rýchlejšie než pizzu? Najväčší svetový prieskum o drogách je prvýkrát v slovenčine

Fajčíte a pijete? Ťažko sa vám odvyká od marihuany? Čo vo vás vzbudzujú rozličné štítky na fľašiach s alkoholom? Dokážete si objednať kokaín rýchlejšie než pizzu?

Na tieto a mnohé ďalšie otázky odpovedajú státisíce ľudí v projekte Global Drug Survey. Každoročný celosvetový prieskum užívania drog v anonymnom online dotazníku potrvá do konca roku, zapojiť sa môže ktokoľvek nad 16 rokov. Tento rok je prvýkrát aj v slovenčine. Preložila ho Slovenská psychedelická spoločnosť, ktorej členom je MARTIN PAŽITNÝ.

Čím je prieskum jedinečný?

Je to najväčší drogový prieskum na svete. Tento rok je dostupný vo viac ako 30 krajinách sveta a je preložený do dvadsiatich jazykov, po prvýkrát aj do slovenčiny. Predpokladá sa viac ako dvestotisíc účastníkov, za prvý mesiac sa zapojilo 100-tisíc.

Koľko ľudí má záujem na Slovensku?

Dopyt je podľa čerstvých dát aj u nás, za týždeň sa zapojilo 1700 ľudí.

Čo všetko sa v dotazníku pokladá za drogu? Čo legálny tabak, lieky, alkohol?

Prieskum je unikátny aj tým, že nerozlišuje medzi legálnymi a nelegálnymi látkami. Pokrýva celú populáciu. Užívanie drog nie je záležitosť malej skupiny ľudí, ale týka sa každého. Preto sa dotazník začína alkoholom, tabakom, liekmi na predpis a končí novými syntetickými drogami.

Užívanie drog sa neviaže ani na špecifickú vekovú skupinu. Hoci sa pri drogách najčastejšie spomínajú tínedžeri, vinie sa celou populáciou. Vzorce či popularita látok v rozličných vekových skupinách sa môžu meniť, užívanie je však rozšírené všade.

Dotazník je jedinečný aj tým, čo sa pýta. Nezbiera len štatistické údaje: kto, čo, kedy a koľko užil, ale zaujíma sa aj o to, aká to bola skúsenosť. Je tam séria otázok o kokaíne a látke MDMA, známej ako extáza, ktoré sa pýtajú na očakávania užívateľa a či boli naplnené. Iné otázky sú o nákupe drog online. Dáta k týmto témam na Slovensku absolútne chýbajú.

Prečo by sa ľudia mali do prieskumu zapojiť?

Pomôžem si mottom prieskumu: „Because your experience matters / na vašej skúsenosti záleží“. Dáta sú dôležité a kto iný ich poskytne, keď nie sami užívatelia? Tu je možnosť anonymne, cez šifrovaný dotazník, pomôcť vyplniť čiernu dieru v poznaní a zúčastniť sa globálneho pochopenia mechanizmov a rozsahu užívania drog. To je taký ten veľký cieľ.

Z bežnejšieho uhla pohľadu to môže byť aj zábavné. V ktorom inom dotazníku máte možnosť odpovedať na otázku, ako by podľa vás mala vyzerať ideálna či najbezpečnejšia tabletka extázy. Alebo ktoré z etikiet so zdravotným varovaním na alkoholových nápojoch podľa vás sú efektívne. Alebo či požiadate o doručenie kokaínu skôr než o doručenie pizze.

Bočným efektom účasti na prieskume je sebareflexia. Človeka to prinúti zamyslieť sa minimálne nad posledným rokom života, spomenúť si na rôzne príležitosti, pri ktorých užíval drogy, a pri tom si uvedomiť vzorce vo svojom vlastnom správaní.

Vo svete už tento projekt zopár rokov beží. Máte príklad, keď výsledky prekvapili, nabúrali nejaký mýtus o drogách?

Určite. Po prvé sa ukazuje, že nie všetky drogy sú rovnako nebezpečné a ľudia ich neužívajú rovnako intenzívne ani rovnakým spôsobom. Možno to pre mnohých znie prekvapivo, ale tieto zistenia neodzrkadľujú dnešné delenie drog na legálne a nelegálne.

Zároveň vidno, že rôzne skupiny ľudí a rôzne spôsoby užívania látok si vyžadujú širšiu paletu opatrení, ak je cieľom znížiť potenciálne škodlivé účinky na ľudí a spoločnosť.

Ďalším trendom je nákup drog online. Z dotazníka vychádza, že oproti nákupu drog tradičnejšou formou, napríklad na ulici, sú zákazníci na internete omnoho spokojnejší. Čiastočne to vysvetľuje, prečo sa napriek represiám predajné miesta na trh opäť vracajú.

Pre niekoho môžu byť prekvapením aj výsledky psychedelických drog, ako je LSD a halucinogénne huby. Napríklad pri posudzovaní príjemnosti, nepríjemnosti drogových zážitkov a ich následkov sa tieto látky v prieskume umiestnili na popredných priečkach.

Čo to znamená?

Psychedeliká spôsobujú najviac príjemných a najmenej nepríjemných zážitkov pri užívaní. Menej ako pri iných drogách si ich požitie vyžiadalo lekársku pomoc a podobne.

Martin Pažitný (1988)

Zakladajúci člen Slovenskej psychedelickej spoločnosti (SAPAS) a člen Českej psychedelickej spoločnosti (CZEPS). Vyštudoval adiktológiu na 1. lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a liberálne štúdiá na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií. Oblasťou jeho záujmu je monitoring internetového obchodovania s novými psychoaktívnymi látkami, túto tému skúmal aj v rámci Európskeho výskumného projektu. Je spoluautorom viacerých vedeckých článkov a jedným z editorov odborného bulletinu Slovenská psychedelická skúsenosť. Zúčastnil sa viacerých medzinárodných konferencií o psychedelických látkach, prednášal na konferenciách o drogovej politike.

Spomenuli ste nákup drog cez internet. Ako to najčastejšie prebieha?

Online obchod s drogami sa dá rozdeliť do dvoch kategórií. Jedna jeho časť prebieha na voľne prístupnom internete, „clearnete“. Tam sa najčastejšie predávajú nové psychoaktívne látky, či takzvané designer drugs, teda molekuly, ktoré výrobcovia drog pozmenili a rýchlo vrhli na trh, aby týmto predišli zaradeniu nových substancií na zoznamy zakázaných látok.

Druhá časť prebieha na darknete, teda časti internetu, ktorá nie je voľne dostupná, a na pripojenie potrebujete špeciálny program. IP adresa a komunikácia užívateľa sú šifrované, platí sa kryptomenami, od bitcoinu po mnohé ďalšie.

Čo je zaujímavé, hoci tam ponúkajú takmer čokoľvek, najpredávanejšou je marihuana a hneď po nej MDMA, teda látky, ktorých riziká sú známe a dajú sa minimalizovať rozumnou politikou na princípoch harm-reduction.

Akým veľkým problémom sú nové syntetické drogy, nazývané aj designer drugs?

Pre represívnu drogovú politiku sú designer drugs obrovský problém. Sú vlastne jej neželaným vedľajším efektom. Dôvodom, prečo ročne prichádzajú na trh stovky úplne nových drog, je totiž práve snaha výrobcov obchádzať zoznamy zakázaných substancií a nahrádzať ich molekulami s neprebádanými, nebezpečnými či bizarnými účinkami.

Príkladom sú syntetické kanabiniody, ktoré napodobňujú efekt marihuany. Tie vyšli v prieskume ako jedny z najnebezpečnejších drog, častejšie než iné substancie si žiadali lekárku pomoc po požití. Zaujímavé je, že popularita syntetických kanabinoidov medzi krajinami kolíše: v Holandsku sa blíži k nule, v Poľsku sú z nových drog najpopulárnejšie.

Neviem, či o tom existuje nejaká vedecká štúdia, ale intuitívne sa núka odpoveď, že tento rozdiel odzrkadľuje drogovú politiku v tej-ktorej krajine. V Holandsku, kde sa k marihuane dá dostať legálne, možno nevzniká taká potreba hľadať nebezpečnejšie alternatívy.

Prečo nejde nové drogy jednoducho zakázať?

Ak chcete zakázať nejakú látku, musíte zakázať jej chemický vzorec. Predtým ju musíte zachytiť na trhu a posúdiť riziká jej užívania. To nejaký čas trvá. Medzitým laboratóriá v Číne či Indii vzorec drogy nepatrne pozmenia, takže ide pre zákony o odlišnú substanciu.

Výsledkom toho je, že sa na trh k užívateľom dostane ešte menej preskúmaná, ešte menej odskúšaná, a teda aj nebezpečnejšia látka ako tá, ktorá bola len nedávno zakázaná. V EÚ sa momentálne monitoruje viac ako 630 nových drog a každý rok k nim 40 až 100 pribudne.

Keďže trh je hlavne online, zákaz v jednej krajine Európskej únie nemá vplyv na inú krajinu, zároveň sa dá len ťažko odsledovať v milióne zásielok, ktoré sa posielajú poštou. Pokusy designer drugs zakázať sú tak trochu nezmyselnou honbou za vlastným tieňom.

Poďme naspäť k prieskumu. Majú jeho výsledky vplyv na drogovú politiku?

Sú to primárne dáta, s ktorými môžu ďalej pracovať vedecké štúdie. Dajú sa však, samozrejme, použiť pri nastavovaní či evaluácii drogovej politiky. Poviem príklad: navrhovaná legislatíva by mala počítať s tým, že ľudia neužívajú jeden druh drogy.

Je obrovské množstvo takzvaných polydrug užívateľov. Ak títo ľudia majú pri sebe malé množstvá viacerých látok, tak ich zákon považuje za dílerov, čo je v rozpore so samým zámerom zákona, ktorý nemá trestať užívateľov. O tomto poznatku vieme práve z presných dát.

Teraz sa všade hovorí o postfaktuálnom svete. My, ktorí sa drogovej problematike dlhodobo venujeme, tomu čelíme už dávno. Pri drogách sa namiesto dát a vedeckých dôkazov verejná debata a aj politika primárne nesú na vlne emócií a predsudkov. Iná časť problému, ktorej chce prieskum pomôcť, je, že dáta na Slovensku chýbajú či sú neúplné.

Máte príklad rozhodnutia bez dát, ktoré spôsobilo problémy?

Jeden príklad za všetky. Slovenska psychedelická spoločnosť pripravila hromadnú pripomienku, ktorú podporilo 667 ľudí. Jedným z dvoch bodov bolo zvýšenie množstva aktívnej látky pre LSD v zákone tak, aby to zodpovedalo zámeru zákona o najviac troch jednorazových dávkach. Pri nastavovaní množstva sa totiž vychádzalo len z policajných záchytov na Slovensku, a keďže záchytov LSD je minimum až nula, tak použili niekoľko rokov starý záchyt dvoch či troch „tripov“.

Výsledkom bolo navrhované množstvo, ktoré nepredstavovalo tri, ale dokonca ani jednu obvyklú dávku látky. Našťastie sa ministerstvo spravodlivosti ukázalo ústretové a prijalo podložené vedecké argumenty.

Jediné, čo v postfaktuálnom svete pomáha, sú seriózne dáta a rozumní partneri na strane úradov. Aj preto sa do projektu zapojila Slovenská psychedelická spoločnosť. Hoci keď je našou hlavnou agendou terapeutické využívanie a výskum psychedelík, rozhodli sme sa podporiť prieskum, ktorý prispieva k racionalizácii a ku skvalitneniu debaty o drogovej politike na Slovensku.