Denník N

Spojenci Ukrajiny majú vážne obavy, či Porošenko nie je prekážkou v boji proti korupcii

Bývalý gruzínsky prezident Michail Saakašvili s jednou rukou v putách. Foto – TASR/AP
Bývalý gruzínsky prezident Michail Saakašvili s jednou rukou v putách. Foto – TASR/AP

Chaos so Saakašvilim na streche a jeho volanie po novom Majdane odhalili nekompetentnosť ukrajinských bezpečnostných štruktúr, ako aj problematický boj s korupciou.

Okrem konca bezpečnostnej pomoci od Spojených štátov môže Ukrajina prísť aj o bezvízový styk s Európskou úniou.

Aj také môžu byť dôsledky sklamania medzinárodného spoločenstva z ukrajinskej vlády.

Tá tento týždeň zažíva dramatický týždeň, počas ktorého sa neúspešne pokúsila zatknúť gruzínskeho exprezidenta Michaila Saakašviliho. Ten chránený davom svojich stúpencov volá po „treťom Majdane“ a konci vlády oligarchov a prezidenta Petra Porošenka. Práve on pritom zo Saakašviliho v roku 2015 urobil svojho poradcu a neskôr guvernéra Odeskej oblasti.

Odvtedy sa však z neho stal zarytý nepriateľ vlády s politickými ambíciami a vlastnou stranou.

„Celý rozruch okolo Saakašviliho je dosť absurdný a bizarný. Je to veľmi rozporuplná postava, ale všetko, čo sa okolo neho deje, svedčí okrem iného aj o slabosti a neschopnosti silových zložiek vynucovať právo a poriadok,“ povedal Denníku N bývalý slovenský minister financií Ivan Mikloš, ktorý šéfuje poradnému tímu ukrajinskej vlády pre reformy.

Dôvodov na nespokojnosť ľudí, ktorú Saakašvili využíva, je síce podľa neho stále dosť, ale už samotná skutočnosť, že Saakašvili už pred niekoľkými mesiacmi bez pasu a proti vôli štátu a jeho silovým zložkám vstúpil na územie Ukrajiny a doteraz sa nič nedialo, dostatočne ilustruje absurditu situácie. „Terajšie obvinenia voči nemu sú dosť závažné, napríklad snaha o zvrhnutie systému financovaná peniazmi biznispartnera Janukovyčovcov, ktorý ušiel do Ruska. On ich vyhlasuje za nepravdivé, ale ukrajinské inštitúcie tvrdia, že disponujú nahrávkami aj listinnými dôkazmi,“ dodáva Mikloš.

Väčší problém ako Saakašvili

Viac než fraška okolo Saakašviliho, ktorého Hnutie nových síl má na Ukrajine zanedbateľnú dvojpercentnú podporu, však trápi spojencov Kyjeva jeho rozpačitý boj proti korupcii. Ten sa najnovšie prejavil snahou obmedziť fungovanie a nezávislosť protikorupčnej agentúry NABU, ktorá vznikla po revolúcii na Majdane v roku 2014. 

Ako napísal na Twitteri poslanec a bývalý investigatívny novinár Serhyj Leščenko, pre pokus vládnych strán prijať zákon, ktorým by mohli odvolať šéfa NABU jednoduchou väčšinou, hrozili Kyjevu vážne konzekvencie. Po tlaku Medzinárodného menového fondu, EÚ, USA aj občianskej spoločnosti nakoniec zákon z programu rokovania stiahli.

Podľa šéfredaktora ukrajinského magazínu Novoje vremja Vitalija Syča na Ukrajine padli masky. „Ešte nikdy za posledné tri roky sa boj vlády proti protikorupčníkom nestal takým otvoreným,“ napísal. Proti NABU a jej snahe odhaliť korupčnú schému s účasťou vysoko postavených činovníkov sa postavila aj generálna prokuratúra.

Nepriaznivý vývoj nahneval mnohých ukrajinských partnerov.

Ako napísala agentúra Reuters, útoky na NABU znepokojili aj Svetovú banku a Medzinárodný menový fond, ktoré boli jednými z hlavných zdrojov 4o-miliardového bailoutu pre kolabujúcu ukrajinskú ekonomiku po vládnutí Viktora Janukovyča. Spomalenie reformného úsilia sa už prejavilo na oddialení ďalšej tranže z pôžičky.

O hlbokom sklamaní z nedávnych udalostí na Ukrajine, ktoré môžu zvrátiť progres v boji proti korupcii, hovorila otvorene aj šéfka MMF Christine Lagardová. „Vyzývame ukrajinské autority a parlament, aby zabezpečili nezávislosť NABU a SAPO (protikorupčný prokurátor),“ povedala.

Aj Ivan Mikloš, ktorý dohliada na reformné úsilie vlády priamo v jej sídle, považuje snahu o znefunkčnenie NABU, nového, nezávislého vyšetrovacieho orgánu, za oveľa vážnejšiu vec ako konflikt so Saakašvilim a jeho stúpencami.

„Nateraz od tohto zámeru ustúpili, pretože reakcia Západu bola veľmi jasná a dôrazná. Ale konflikt medzi novými inštitúciami, ktoré začali naozaj bojovať proti korupcii, vrátane tej na vysokých miestach, a starými štruktúrami je čím ďalej tým viac zrejmý a viditeľný. To súvisí aj s programom MMF, ktorý obsahuje okrem iného aj protikorupčné opatrenia ako podmienku ďalších pôžičiek,“ dodal Mikloš. 

Prezradili agentov NABU

Kontroverzný zákon nebol jediným excesom proti antikorupčnej agentúre. Generálna prokuratúra pod vedením Jurija Lucenka nedávno prezradila operáciu, ktorá sa týkala podozrenia z korupcie v migračnej službe. Zadržala agenta NABU, keď chcel dať úplatok šéfke migračnej služby. V sídle agentúry tiež rozbehli raziu a zverejnili identitu viacerých agentov NABU.

Prokuratúra sa bránila tým, že NABU podľa nej prekročila svoje kompetencie a vykonávala odpočúvanie bez povolenia súdu.

„NABU ohrozuje najvyššie postavených úradníkov, elity sú nervózne a nikto sa necíti bezpečne, preto sa pokúsili zmeniť situáciu,“ povedal Denníku N Dmytro Bojarčuk z kyjevského Centra pre socioekonomické štúdie. Súčasťou tej schémy je podľa neho aj sám Porošenko, pretože do vysokých funkcií dáva ľudí, ktorí sú v konflikte záujmov.

„Nemyslím si, že by Porošenko riadil útok na NABU, no zároveň chce chrániť svojich lojálnych ľudí. Tým sa však stáva problémom pri boji s korupciou,“ dodáva Bojarčuk.

„Verejné odhalenie vyšetrovania generálnym prokurátorom výrazne oslabilo schopnosť NABU efektívne vyšetrovať a poškodilo dôveru verejnosti v jej boj proti korupcii,“ povedala natvrdo delegácia EÚ na Ukrajine. S veľmi podobným vyjadrením prišla aj britská diplomacia.

Dá sa veriť Porošenkovi?

Komentátor Bloombergu Leonid Beršidskij išiel ešte ďalej a napísal, že začína byť jasné, že Západ podporil na Ukrajine zlých ľudí. Na mysli mal najmä prezidenta Petra Porošenka, ktorý podľa neho obetoval zmodernizovanie krajiny pre vlastné záujmy. Aby skonsolidoval svoju moc, začal potláčať aj také inštitúcie ako NABU, ktorá mala byť odpoveďou na nezreformovaný a skorumpovaný justičný systém.

„Pre Ukrajinu nemá zmysel bojovať na Donbase, ak pre korupciu stráca dušu,“ povedal na adresu udalostí okolo NABU šéf americkej diplomacie Rex Tillerson.

Tlak medzinárodného spoločenstva prišiel v čase, keď si Saakašviliho stúpenci rozložili v centre stanové mestečko a rozhodli sa brániť gruzínskeho exprezidenta pred políciou. Konflikt s bezpečnostnými zložkami si vyžiadal viacero zranených na oboch stranách.

Hra so Saakašvilim?

Konflikt so Saakašvilim podľa šéfa Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) Alexandra Dulebu prezidentovi Porošenkovi čiastočne vyhovuje, pretože tak oslabuje opozíciu. Navyše, snahu o zmenu, po ktorej volá Saakašvili, podporuje len okolo 20 percent ľudí.

„Keď sa pozriete na vývin politických preferencií, zatiaľ to z pohľadu Porošenka funguje. Julia Tymošenková nerastie, nie je schopná stať sa hlavnou tvárou protestu a opozície proti Porošenkovi,“ hovorí Duleba.

Stúpenci Saakašviliho vs ukrajinská polícia. Foto – TASR/AP

Porošenko si tak udržiava dobrú pozíciu na to, aby ho v roku 2019 znovu zvolili v prezidentských voľbách. O tom, že mu fraška okolo Saakašviliho vyhovuje, je presvedčený aj poľský expert na Ukrajinu Tomasz Piechal z varšavského Centra pre východné štúdie.

Saakašvili aj podľa neho narušil jednotu opozície. „Jeho zatknutie navyše môže súvisieť s osobnými motívmi, keďže Saakašvili sa dostal do konfliktu ako s prezidentom, tak aj ministrom vnútra a bývalým premiérom Arsenijom Jaceňukom. Jeho zatknutie a pokus skompromitovať ho prepojením na Janukovyčových ľudí môžu byť istým druhom pomsty,“ napísal Piechal.

Všetko podľa Piechala nasvedčuje tomu, že operácia proti Saakašvilimu sa pripravovala dlhšie, v tejto chvíli je však ťažké zhodnotiť, ako veľmi sú obvinenia proti Saakašvilimu dôveryhodné.

Podľa Balázsa Jarábika, ktorý sleduje reformné úsilie Ukrajiny pre think tank Carnegie Europe, však zo škandálu so Saakašvilim nevychádza Porošenko dobre. „Ľudia nepodporujú Saakašviliho túžbu po novej revolúcii, no zároveň sú sklamaní, že sa veľa nezmenilo. To, akým fiaskom dopadlo jeho zatknutie, a to, že umožnili jeho stúpencom zablokovať centrum mesta, len ukazuje, že ukrajinské úrady nie sú efektívne, čo znižuje Porošenkovu dôveryhodnosť,“ povedal Jarábik Denníku N.

Je presvedčený aj o tom, že mnohí stúpenci Saakašviliho sú v skutočnosti platení demonštranti.

Problémom podľa neho je, že NABU je síce vnímaná ako garancia napredovania v reformách, zároveň ju však v začínajúcom sa predvolebnom období vníma vládna elita ako politického súpera. „Je jasné, že korupcia tak zostane jednou z hlavných tém volieb,“ dodáva Jarábik.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie