V týchto desiatich veciach je Bratislava lepšia ako Praha

1. Progresívna národná galéria

Česká národná galéria je dosť bohatá na to, aby si mohla dovoliť inštalovať výstavy od medzinárodných umelcov a má dosť priestorov na to, aby inštalovala gigantický záchranný čln plný sôch utečencov od Ai Weiweia, alebo zavesila do priestoru všetky plátna Slovanskej epopeje od Alfonza Muchu.

Inak však pôsobí elitársky, odťažito a zaspato. Vstupné do hlavných priestorov vo Veletržním paláci je komplikované a drahé, v priestoroch sa pohybujú pracovníci najatej SBS v policajne vyzerajúcich uniformách.

Expozície sú statické a fádne, veľmi sa nepohli od ponímania galérie ako domu, v ktorom sú rozvešané obrazy. Veľkú časť krátkodobých výstav preberá.

Naproti tomu Slovenská národná galéria pôsobí ako otvorená inštitúcia, ktorá sa k dianiu vo svete vyjadruje umením. Výstavy má výhradne vlastné, komunikuje k mladému, mestskému publiku spôsobom, akým hovoria v zahraničí progresívne galérie moderného umenia.

Galéria je schopná ryť do parkiet, pretvoriť miestnosť na depozit, využívať (interne vyvinuté) technologické hračky. Výstavy SNG sú oveľa viac zážitkom ako len pasívnym prezeraním obrazov.

To všetko je obalené množstvom detailov, z ktorých vidieť radosť posúvania významu galérie. Nočná stanovačka v galérii, odstránenie zaspatých kustódov, vlastné písmo od navigácie až po webstránku, výrazné kampane na výstavy, ich názvy funkčné aj v angličtine (slovensky: Nech šije! – anglicky: Sew long!) alebo požiarne predpisy ako grafický skvost.

Bezplatné vstupné nie je výsledkom práce vedenia galérie, ale k pocitu prístupnej inštitúcie, kam môže vojsť ktokoľvek, to len prispieva. A to všetko dostane naplno možnosť rozviť potenciál so zrekonštruovanou budovou, keď galéria dostane oveľa väčší priestor.

2. Kino Lumière

Centrum Prahy má niekoľko šarmantných prvorepublikových kín. Sú dobre etablované a nemajú problém s návštevnosťou. Niektoré, napríklad Lucerna, majú nádherné sály. Tvária sa ako klubové kiná, ale musia hrať aj aktuálne trháky. Aby prežili, ich súčasťou sú spravidla (často príjemné) bary a návštevníci kina sú nabádaní v sále konzumovať.

Bratislavské kino Lumière je jedno, ale má štyri sály rôznych veľkostí. Ak poviete filmový klub, máločo bude bližšie esencii významu. Program je taký nabitý, že ho radšej tlačia na letáky po dvoch týždňoch, nie po mesiacoch. Denne sa premieta 10 až 15 filmov, všetky aktuálne klubové filmy, výber z aktuálnej kinodistribúcie, retrospektívy režisérov, krajín, archívne slovenské filmy. V stovkách kín po celej Európe sa začínajú projekcie zvučkou Europa Cinemas, ale kino Lumière vyhralo v roku 2014 cenu za najlepšiu dramaturgiu z nich všetkých.

Tak ako SNG, Lumière je štátna služba platená z daní, prevádzkuje ju Slovenský filmový ústav.

Kino je tiež príkladom, ako sa veci môžu vrátiť do správnych koľají po divokých 90. rokoch. Lumière fungoval ako filmový klub aj do roku 1991, potom štát prenajímal tieto priestory nebezpečnej diskotéke, parkovisko bolo donedávna rozbité. Dnes je tu okrem zrekonštruovaného Lumière príjemná kaviareň, v novej budove francúzske bistro a vedľa pekáreň. Už len chýba, aby sa obetovalo tých pár parkovacích miest a vzniklo by tu pekné námestie.

3. Obľúbené a živé trhovisko

Máločo má v širšom centre Prahy taký nevyužitý potenciál ako bývalý mestský bitúnok v Holešoviciach, 15 minút električkou z úplného centra Prahy. Sto rokov starý, krásny industriálny komplex je sčasti opustený a rozbitý, časť majú rozobratú rôzni nájomcovia od divadiel až po supermarkety.

Pomedzi zdobené budovy a hodinovú vežu, v ktorej skladujú náradie, je klasický vietnamský trh, ako v 90. rokoch. Ponuka sa začína matrioškami a cez tepláky ide až k vibrátorom.

V mentálnej mape Pražanov je to hlavná tržnica, hoci skutočný trh so zeleninou tu tvorí len zlomok ponuky, jeden z množstva pavilónov. Trochu rušnejšie je tam v sobotu, inak nie.

Trhovisko Miletičova je na pohľad aj v bežné dni navštevované lepšie. Lacné čínske oblečenie vyzerá ako prekonaná epizóda, priestor preň sa neustále zmenšuje, zvyšuje sa priestor pre potraviny. Nedávno tu pribudli kryté stánky na predaj doplnkových potravín popri zelenine, stavia sa ulička s remeselnými produktami. Postavili pódium pre kultúrne akcie.

Miletička dostala logo a robí reklamné kampane. Do ponuky pribudol remeselný pivovar s reštauráciou a slávne ázijské bistro Phong Nam je také populárne, že sa ho z Miletičky pokúšajú pretiahnuť operátori nových nákupných centier.

Ak budú zmeny k lepšiemu pokračovať, bude to skvelé, ale už teraz je Miletičova ako potravinový trh lepšia, ako hlavná pražská zeleninová tržnica. Tá je skôr malým nájomcom v historickom komplexe, ktorý by si zaslúžil dôstojnú budúcnosť.

4. Klubová elektronická scéna

Progresívna klubová hudobná scéna má svoje svetové srdce v Berlíne. V tomto prípade je Berlín asi až taký silný, že odsáva energiu aj Prahe. Čechov akoby ani takáto zábava nelákala, účasť nie je na veľkosť mesta silná, a ak je, postávajú s pivom v ruke a rozprávajú sa pomedzi beaty. Hoci zahraničných mien sa nájde viac, scéna v Prahe slúži do veľkej miery turistom a tá domáca je trochu rozpadnutá.

Bratislave sa dlhodobo darí držať si vlastnú scénu, je tu niekoľko dobrých klubov a konzistentnou dramatugiou, je z čoho vyberať. Jej klubová ponuka je lákavá aj pre Viedenčanov.

5. Gastro tržnica

V Španielsku poznajú tržnice s veľkou koncentráciou malých reštaurácií a spoločným sedením ako tradičnú vec. Cez foodtrucky a hipsterov sa však koncepty husto koncentrovaných malých reštaurácií objavujú ako trend po celom svete.

Dajú sa nájsť v opustených industriálnych priestoroch, blokoch lodných kontajnerov, pod železničnými arkádami, po rekonštrukcii pôvodných zeleninových trhov alebo ako u nás v novostavbe. Pre podniky je praktické spoločné zázemie, pre zákazníkov vysoký konkurenčný tlak.

Jedna vec je, že reštauračná časť Fresh marketu je reakciou na tento trend. Druhá, že koncept spoločného zázemia Fresh marketu pomohol mnohým prevádzkovateľom, ktorí by si inak nemohli podnik otvoriť, k skutočným prevádzkam.

Už teraz mnohí otvárajú svoje vlastné reštaurácie. Otvárajú sa tiež minimálne dve ďalšie podobné tržnice. V meste sa tak zlepšuje ponuka reštaurácií, ktorá robí mesto pestrejším, a v tomto prípade aj multietnickejším. V Prahe reflexia tohto fenoménu chýba.

6. Karpaty, Podunajsko a jazerá

Karpaty ako mestský lesopark nad Bratislavou sú v porovnaní s mestom vzorovo spravované. Sieť dobre udržiavaných odpočívadiel, táborísk a posedení spájajú spevnené cesty, husto osadené sú prehľadné mapy. Bratislavčania majú pár krokov od domovov veľký les, kde sa dá tráviť deň s rodinou, prechádzkami alebo bicyklovaním. Je východiskom pre mnohé ľahké túry.

Naopak, rovina Podunajska na juhovýchode a jej výborná cyklistická infraštruktúra pozýva na rekreačné bicyklovanie južným Slovenskom, Maďarskom alebo dobre rozvinutou sieťou v Rakúsku. Rozľahlý Dunaj, lužné lesy, dedinky, bufety sú dostupné priamo z centra Bratislavy.

V lete tiež okolie Bratislavy ponúka mnoho možností na kúpanie v prírode. Aby sa to všetko dalo užívať, musí byť pekne. A Bratislava je slnečnejšia ako Praha.

7. Všade pešo

Bratislava má všetko pokope na dvoch kilometroch štvorcových, čo je príjemná, ľudská mierka, kde sa dá pokojne presúvať len pešo.

8. Viedeň, Brno a Budapešť

Bratislava je príjemné závetrie, v ktorom je všetko, čo potrebujete, okrem pocitu veľkomesta. Veľká je tak akurát, aby ste stále mohli na ulici v centre stretnúť náhodne známych. Ťažko povedať, že by ste mohli mať plné zuby jej rýchlosti alebo veľkosti.

Ak však treba, za hodinu cesty hoci aj verejnou dopravou si môžete užiť výhody Viedne, jedného z najlepších miest na život na svete. To je približne čas, ktorý v skutočnom veľkomeste strávite prepravou, ak chcete vidieť kamarátov v inej štvrti. Mnoho Bratislavčanov tam pracuje a so žiadnym iným slovenským mestom nemá Bratislava toľko dopravných spojení.

Blízko je aj Brno, hlavné mesto Moravy, plné kreativity, sebavedomia a príjemnej drzosti. Tisíce Bratislavčanov tam študujú a pracujú, jednoducho Brno vnímajú ako súčasť možností v Bratislave.

O niečo ďalej je Budapešť. Pre jazykovú bariéru tu Bratislavčania študujú či pracujú najmenej a chodia sem najmä ako turisti. O to lepšie, lebo turistická stránka Budapešti je príjemná, pôsobí mlado, zábavne a otvorene, akoby ani nepatrila do Orbánovho Maďarska.

Všetko, čo tieto tri mestá ponúkajú, je súčasťou života v Bratislave. Praha má okolo len Česko.

Ak sa žiada ísť ďalej, kombináciu letísk Viedeň a Bratislava (s bázou Ryanairu a takmer 30 destináciami) to pražské neprekoná.

9. Centrum, ktoré nie je unesené turistami

Osudom Európy je stať sa múzeom architektúry pre celý svet a Praha je jednou z jeho najcennejších expozícií. Trochu zaráža, ako veľmi ešte vidieť turbokapitalizmus 90. rokov priamo v historickom centre.

Na Staromestskom námestí sú takmer len turistické pasce, v stredovekých uličkách sú múzeá sexuálnych hračiek či starých počítačov Apple. Pol litra vody v škaredo oblepenej, blikajúcej vietnamskej večierke stojí 2 eurá. V početných obchodoch nie sú skutočné pražské suveníry, ale pomýlené predstavy turistov o východnej Európe: absint, marihuana a matriošky. Maximálne tak ešte české sklo.

Bratislava je malá a centrum stále slúži miestnym. Ružinov alebo Petržalka nemajú svoju ulicu s nočným životom, ľudia chodia do centra. Aj turisti môžu v Bratislave nájsť autentickejšie mesto, ktoré reálne slúži ľuďom.

10. Mesto budúcnosti, nie minulosti

Zmenu, ktorú prekoná Bratislava v najbližších rokoch, Praha už zrejme neprejde. Jej identita je hotová, bude to historické kráľovské mesto, ktoré obkolesil obrovský stavebným boom počas prvej republiky. Za posledných 30 rokov doplnil panorámu Prahy akurát tak Tancujúci dom. V tomto je Praha dokončená, nie je tam už príliš čo dopovedať. Identita Prahy je najmä historická.

Bratislava si takýmto definujúcim obdobím neprechádza v roku 1917, ale po roku 2017. Pribudne tu obrovský kus centra mesta. Tým, že Bratislava sa na rozdiel od Prahy, Viedne či Budapešti bude z veľkej časti definovať v súčasnosti, otlačia sa v ňom súčasné názory na to, ako má mesto vyzerať. Bratislava tak bude v regióne najmodernejším veľkomestom a teraz si ešte len ťažko vieme predstaviť, ako veľmi ju to zmení. Tak ako Prahe dáva sebavedomie história, Bratislava má šancu, že to bude modernosť.