Knieža Karel, politik český

Príbeh osemdesiatročného Karla Schwarzenberga, ktorý sa prostredníctvom politiky vrátil do rodnej krajiny.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Text publikujeme so súhlasom týždenníka Respekt

Na stoličke uprost­red poslaneckej kancelárie sedí starý muž. V lesklej veste a s fajkou v prstoch pôsobí svetácky, sedí však mierne skrčený a unavené oči má upreté pred seba niekam do priestoru. Tento týždeň bude mať osemdesiat, čo z neho robí najstaršieho poslanca v histórii českého parlamentu.

Namiesto toho, aby si užíval odpočinok, ktorý k jeho veku patrí, sedí v kancelárii a čaká, až sa zíde snemovňa. Potom sa odoberie do svojej poslaneckej lavice a bude sa venovať tomu, čo ho odjakživa zaujímalo najviac – politike. „Keď sa v detstve začne politika za­oberať vami, tak sa potom začnete zaoberať vy ňou,” komentuje svoju situáciu.

Karel Schwarzenberg je fenomén, ktorý v Česku nemá obdobu. Príslušník starého šľachtického rodu, ktorého meno má v Európe zvuk, je zároveň najúspešnejším českým politikom. Dnes to znie ako niečo úplne samozrejmé. Fakt, že bývalý emigrant a knieža z európskeho rodu zasadol v českom parlamente, je však výsledkom pozoruhodnej súhry niekoľkých zdanlivo nesúvisiacich náhod. A aj jeho úprimného záujmu o českú kotlinu.

Schudobnený šľachtic

To, na čo Karel Schwarzenberg zrejme nikdy nezabudne, sa stalo v jedno popoludnie na konci leta v roku 1947. Mal deväť rokov a trávil prázdniny na rodinnom zámku v juhočeských Čimeliciach, keď si ho matka zavolala k sebe do izby.

„Vidím, ako tu všetko miluješ a vyžívaš sa v tom. Musím ťa upozorniť, že všetko stratíme a asi budeme musieť odísť z krajiny,” povedala mu. Matkine slová sa počas nasledujúceho roka vyplnili: po komunistickom prevrate sa šľachtici stali triednymi nepriateľmi a zabavili im všetok majetok. Karel i s rodinou v decembri 1948 utiekol z Československa do Rakúska s tým, že domov sa zrejme už nikdy nevráti.

V Československu boli orlickí Schwarzenbergovci, ku ktorým Karel s rodinou patrili, bohatým rodom, vlastnili zámky a lesy, do Rakúska však prišli už ako chudobní, okradnutí šľachtici. Najprv žili u Karlovej babičky z matkinej strany vo vile nedaľeko Salzburgu, neskôr sa presťahovali do bytu vo Viedni. Deti nosili obnosené šaty, ktoré im venovali príbuzní, rodičia si museli nájsť prácu (otec bol knihovníkom, matka zháňala zákazky pre firmu vyrábajúcu hliníkové strechy).

„Neboli bohatí, ale mali pekný byt a v ňom vládol bohatý sociálny život, ktorý organizovala matka. Chodili k nim na večere a na obedy dôležití

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |