Súkromie? Aké súkromie?

iPhone začal novú kapitolu môjho života, podobnú nočnej more. Koho to vlastne nosím vo vrecku?

Som tak trocha digitálny analfabet. Svet aplikácií nie je nič pre mňa, a stále netuším, čo je QR kód a snapchat. Dlho som nemal ani smartfón.

Pred pár týždňami som však dostal iPhone.

Čierny, decentný, elegantný: v istom zmysle je to pekný predmet. Strčil som si ho do vrecka. A s týmto gestom sa začala nová kapitola môjho života, nie celkom vzdialená nočnej more. Ako keď na začiatku filmu Davida Lyncha ktosi zazvoní pri vchodových dverách a v byte zo slúchadla zaznie chrapľavý šepot: „Dick Laurent is dead!”

Po istom čase som si totiž všimol, že môj iPhone mi sám naplánuje cestu na druhý deň – bez toho, aby som mu ju udal, alebo ho o to prosil. Zrejme si ich vyanalyzoval zo súradníc v navigácii a mojich predošlých cieľov, a podľa ich vzoru vedel, kam mám na druhý deň namierené.

Moja latentná paranoja sa začala preberať.

Lenže to ešte nie je všetko. Zrazu mi môj telefón oznámil, že sa mám chystať, lebo na druhý deň letím do Liverpoolu. Čo bola vskutku pravda, ibaže svoju cestu som nikomu nevešal na nos,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |