Denník N

Nové obce z rómskych osád

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Do niektorých osád sa oplatí investovať, budovať v nich cesty, služby, škôlky, dôstojné bývanie. A niekde sa to už aj deje.

Autor je splnomocnenec vlády pre rómske komunity a podpredseda strany Most-Híd

Na Slovensku evidujeme vyše osemsto lokalít, kde je koncentrácia rómskych obyvateľov. Týka sa to vyše 200-tisíc ľudí – viac, ako 40 percent Rómov na Slovensku. Nie každá z týchto lokalít sa však ráta ako osada. Tieto počty zahŕňajú aj tzv. rómske bytovky, rómske rady (ulice), či príbytky na okraji dedín. „Ozajstných“ osád, segregovaných a vo vzdialenosti niekoľko kilometrov od obce máme vyše 200.

V tomto projektovom období vláda SR sprístupnila obciam na zveľadenie (aj) týchto komunít pestrý sortiment programov. Je možné vybudovať škôlky či komunitné centrá, starostovia môžu vysporiadať pozemky, zaviesť pitnú vodu alebo spevniť prístupové cesty. Tieto investičné možnosti však otvárajú veľmi dôležitú debatu: či sa vôbec oplatí investovať do takýchto lokalít.

Pre niektorých starostov a poslancov je odpoveď jednoznačne záporná. Osady vidia ako dočasné, ilegálne priestory, ktorých obyvateľov treba vysťahovať, presťahovať, rozptýliť. Samozrejme aj toto je legitímna stratégia, v istých lokalitách dokonca jediná možná.

Osady bez budúcnosti

Napríklad v obci Kolačkov (okres Stará Ľubovňa), kde rómska osada sa doslova zasekla v malom priestore medzi svahom a riekou, investícia priamo do osady nedáva zmysel. Obec musí zvážiť rôzne riešenia: celoplošné alebo postupné presťahovanie ľudí nie je ľahké vykonať, a náhradné priestory sa nenúkajú vedeniu obce prirodzene.

V iných obciach to starostovia vidia inak. Investujú do vysporiadania pozemkov, do vody, plynu, ciest, budujú škôlku, komunitné centrum, dôstojné formy bývania. Využívajú pomocné profesie, ako aj manuálnu pracovnú silu miestnych obyvateľov.

Plánujú dlhodobo a v spolupráci s miestnou komunitou ju postupne transformujú na štandardnejšie formy osídlenia. Len niekoľko kilometrov od Kolačkova sa nachádza obec Čirč, kde starosta vysporiadal pozemky, a teraz pokračuje pitnou vodou, prístupovou cestou či novou škôlkou.

Ani jedno z týchto riešení nie je univerzálne aplikovateľné. Isté osady sú naozaj ťažko predstaviteľné v dlhodobom horizonte. Patria sem spravidla tie lokality, kde miestna geografia nedovoľuje poriadny rozvoj, ale napríklad aj novo vytvorené mestské getá, segregované skupiny sociálnych bytov, kde sa ľudia z rôznych rómskych komunít miešajú medzi sebou (ale neprídu do kontaktu s majoritou).

Investície sa vyplatia

V iných osadách sú zase investície prínosom. Ale nestačí len budovať cesty, infraštruktúru a domy: treba pridať aj služby, spoločenské priestory, občiansku vybavenosť. Inými slovami: treba z osád vytvárať nové obce.

Aj v tomto prípade platí, že celoplošné, paušálne riešenia nevedia zachytiť potreby rozmanitých rómskych komunít na Slovensku. Populačná krivka rómskych komunít sa postupne vyrovnáva, a tento trend je posilnený každou obcou, kde sa dajú do poriadku podmienky bývania, vzdelávania a zamestnanosti týchto komunít.

V procese vyrovnávania sa niekoľko osád určite zlikviduje – s adekvátnou náhradou. V iných prípadoch ich vyzdvihneme na úroveň iných osídlení v republike. Ak sa pozrieme na víziu budúcnosti, určite tam uvidíme obce s rómskou majoritou (takých máme už aj teraz), obecné časti, kde je rómska majorita, ale aj rozptýlené obyvateľstvo Rómov v majorite.

Jediná vec, čoho by sme mali vidieť menej a menej, sú klasické segregované osady. Tie neponúkajú dostatočné podmienky na rozvoj ich obyvateľov. Úspechy v oblasti integrácie Rómov budeme môcť odmerať aj na klesajúcom počte ľudí, ktorí žijú práve v takejto lokalite.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie