Denník N

Bola som na školení o sexuálnom obťažovaní. Muži sa tam pýtali, o čo ženám vlastne ide

Foto – Pixabay/surdumihail
Foto – Pixabay/surdumihail

Okrem jednej výnimky si všetci zo školenia odniesli najmä to, že si budú dávať pozor na jazyk.

Sedí tu asi dvadsiatka mužov, väčšina sa blíži k tridsiatke, ale je tu aj pár päťdesiatnikov. Na tvárach im vidieť, že tu nie sú dobrovoľne, jeden hovorí, že musel odložiť telefonát s veľkým klientom, iný musel skoro budiť deti, aby ich stihol rozvoziť a prísť načas. Uisťujú sa však v tom, že to nebude dlho trvať a aj tak je to len taká formalita. Oceňujú, že firma im aspoň pripravila stôl s občerstvením a veľkú kanvicu kávy.

Sme na školení o sexuálnom obťažovaní. Býva v uzavretých skupinách, bližšie nemenovaná izraelská firma s medzinárodnými zamestnancami súhlasila, že môžem byť pri tom, ak neuvediem žiadne detaily. Dovolila však, aby som spomenula, že školenie sa koná preto, lebo v nedávnej minulosti sa u nich objavilo niekoľko prípadov, keď sa ženy sťažovali na mužských kolegov, v jednom prípade sa to skončilo prepustením manažéra na strednej úrovni. Vo firme pracuje 35 percent žien, žena je jednou z dvoch zástupcov riaditeľa.

Školenie je v angličtine s ohľadom na zamestnancov z ázijskej krajiny, má byť preventívne, povedie ho odborníčka na komunikáciu a právnik. Zástupca firmy niekoľkokrát spomenie, že je to pekne drahé.

O efektivite školení o sexuálnom obťažovaní, ktoré firmy v krajinách, kde majú na to legislatívu, prezentujú ako dôkaz toho, že odsudzujú sexuálne obťažovanie medzi svojimi zamestnancami a problém riešia, existuje niekoľko vážnych a aj menšími štúdiami podložených pochybností. Napríklad o tom, či sa naozaj zmení postoj ľudí alebo či sú aspoň donútení rozmýšľať o svojom konaní. Zväčša to vyzerá tak, že ľudia po nich nepristúpia k vážnym zmenám, prípadne si len krátkodobo „dávajú pozor“.

O čo jej ide

Muži, čo tu sedia, sú podľa firemnej hierarchie prvými, na ktorých by sa obťažovaní zamestnanci mali obrátiť. Preto, ako im hovorí školiteľka, by mali vedieť, ako hovoriť s ľuďmi, čo sa sťažujú. Pripravila pre nich modelovú situáciu. „Členka tímu za tebou príde a povie ti, že tímlíder má sexuálne narážky a hoci mu povedala, že jej nie sú príjemné a prekážajú jej, pokračuje v nich. Čo urobíš?“

Muži sú ticho, nikto sa nehlási. Jeden z mladších napokon utrúsi: „Asi by som jej povedal, aby si to nevšímala a odpovedala mu rovnako. Väčšina mojich kolegýň je taká.“ Školiteľka však oponuje, že ide o nadriadeného a nie všetky ženy majú sebavedomie drsne odpovedať, a pýta sa, či je vôbec vhodné, aby sa takto spolu bavili kolegovia namiesto toho, aby sa venovali práci. Muži sa pri poslednej poznámke už nahlas smejú. „Veď to je to, čo nás na práci baví. Že to nie je len o úlohách a termínoch.“

Podobne reagujú aj pri iných modelových situáciách, hoci pri vážnejších, keď už príde k telesnému kontaktu alebo k vydieraniu zo strany nadriadeného, sa už snažia povedať aj niečo konštruktívne. Jeden zo starších hovorí: „Nikdy mi to neprišlo, ale mám 22-ročnú dcéru, ktorá je v prvom zamestnaní a možno jej tam také niečo hrozí.“ Ostatní mu hovoria, že ju musí naučiť sa brániť.

Školiteľka sa im snaží vysvetliť, že najlepšie by bolo, keby sa zamestnanci nedostávali do situácií, kde jeden útočí a druhý sa musí brániť a kde musí niekto každý deň chodiť so zovretým žalúdkom, či sa nestane obeťou nejakého slovného či iného útoku. Muži na to nereagujú. Jeden z nich len zašepká: „O čo jej ide?“

Zdržte sa komentárov

Oveľa viac ich zaujíma, čo im hovorí právnik. Vysvetľuje im, že príklad o nadriadenom a podriadenej, ktorá opakovane čelí jeho narážkam, je žalovateľný. Upozorňuje ich aj na to, že dikcia zákona je v tomto pomerne prísna a nadriadený ho prekračuje dokonca aj v prípade, keď podriadený otvorene neprotestuje, ale vyhodnotí si to pre seba ako nepríjemné či ponižujúce. V Izraeli majú zákon na prevenciu sexuálneho obťažovania od roku 1998.

Muži krútia hlavami. „Fíha, to som netušil,“ hovorí jeden z nich. „Čo robiť, aby som sa nedostal do problémov?“ „Nechajte si niektoré pripomienky pre seba a isté vtipy si rozprávajte medzi priateľmi niekde doma na terase,“ odpovedá právnik. Mužom sa to nepáči. „Je to autocenzúra a obmedzovanie,“ hovorí jeden z nich.

Právnik sa smeje, hovorí, že je to len litera zákona. Školiteľka sa pridáva a hovorí, že vzťahy medzi ľuďmi by mali mať bontón. „Keď sme pri stole v reštaurácii alebo na návšteve, tiež negrgáme a nevyberáme jedlo zo susedovho taniera, hoci nám je príjemné si uľaviť alebo máme chuť skúsiť jedlo niekoho iného. Ak by sme sa tak správali, ak by sme sa neovládali pri stole, boli by sme za nevychovaných a asi by nás už nikto nikdy nepozval. Je to obmedzovanie? Je to spoločenská norma, ktorú deti učíme od malička. A áno, vo vzťahoch s ľuďmi niekedy treba nasadiť aj autocenzúru. Povedali by ste šéfovi, že je idiot? Asi nie. Tak prečo komentujete kolegynine prsia?“

Niektorí muži uznávajú, že má pravdu. Iní však hovoria, že školiteľka porovnáva neporovnateľné veci. Po troch hodinách sa školenie končí. Na jeho konci nemá nikto žiadne otázky. Keď sa opýtam, čo si muži zo školenia odniesli, povedia, že si budú dávať pozor na jazyk, lebo dnes zo „všetkého ženy robia veľkú vedu“. Len jeden, ten čo hovoril o svojej dcére, povedal, že si uvedomil, že by sa mohol zmeniť.

Dlhá cesta

Školiteľka a právnik mi hovoria, že nemám byť prekvapená z toho, ako to prebiehalo. Obaja sa zhodnú na tom, že toto bola ešte jedna z tých lepších skupín. „Stalo sa nám, že na školenie prišiel chlapík, ostentatívne si listoval v pornomagazíne a ostatní sa smiali. Dospelí muži, ktorí rozhodujú nielen o svojich podriadených, ale prijímajú aj dôležité rozhodnutia pre celú krajinu,“ opisuje právnik. V minulosti robil tieto školenia v USA a reakcie boli podobné.

Hovorí však, že takýto benevolentný až znevažujúci prístup majú ľudia vo firmách, kde cítia, že ak by aj prekročili istú hranicu, sankcie im nehrozia alebo budú len formálne. Veľmi dôležité je, aby na školenie prišiel niekto z vedenia a demonštroval, že toto nie je len nejaká položka v zozname, čo sa má zaškrtnúť ako vybavená.

„Inak to vyzerá len tak, že firmy sa chcú poistiť, ak by im v budúcnosti hrozili sťažnosti za sexuálne obťažovanie. Skutočné zmeny chce málokto, lebo predchádzajúci stav vyhovoval mnohým mužom a firmy majú paniku z vnútorných otrasov. Niekedy sa mi zdá, že ešte väčšiu ako z prípadných žalôb.“

Vzťahy

Teraz najčítanejšie