Denník N

Progresívne Slovensko zatiaľ boduje skôr medzi voličmi pravice, v sociálnych témach silnie Boris Kollár

Líder Progresívneho Slovenska Ivan Štefunko po odovzdaní podpisov na registráciu hnutia. Foto – TASR
Líder Progresívneho Slovenska Ivan Štefunko po odovzdaní podpisov na registráciu hnutia. Foto – TASR

Kto volí nové strany a kam sa obrátia ľudia, ktorí opúšťajú Smer? V nasledujúcich mesiacoch sa môže začať zápas o voličov, ktorí neveria pravicovej formulke, že menej zásahov štátu vyrieši všetky problémy.

Keď lídri strany Sloboda a solidarita dostanú otázku na nové politické hnutie Progresívne Slovensko, zvyknú opakovať dve veci: bude to ľavicová a etatistická strana, teda taká, ktorá navrhuje spoločenské problémy riešiť najmä zásahmi štátu.

„Progresívne Slovensko je jasne ľavicová a silne etatistická strana. Nielenže chcú, aby všetko riešil štát, ale potrebujú aj zavádzať nové dane, aby na to mali peniaze,“ vravel predseda SaS Richard Sulík vo svojom poslednom rozhovore pre Denník N.

V skutočnosti z prvého prieskumu, ktoré si hnutie reprezentované IT podnikateľmi Ivanom Štefunkom a Michalom Trubanom zadalo v agentúre Focus, vyplýva, že potenciálni sympatizanti Progresívneho Slovenska sú skôr medzi voličmi pravice.

Politická scéna sa však mení. Smer postupne stráca čoraz viac voličov a tí sa prestali presúvať k svojej tradičnej druhej voľbe, teda SNS. Preto sa objavuje otázka, koho budú voliť ľudia, ktorí doteraz hlasovali za ľavicu.

Môže medzi nimi uspieť projekt s tvárou Ivana Štefunka, bývalého člena Strany demokratickej ľavice?  Práve vznikajúce Spolu poslanca Miroslava Beblavého? Alebo uspeje skôr čoraz prosociálnejšie vystupujúce hnutie Sme rodina Borisa Kollára, ktorému stúpli preferencie k deviatim percentám?

Kto zvažuje Štefunka? Viac voliči pravice

Progresívne Slovensko začiatkom minulého týždňa zverejnilo svoj prvý prieskum, ktorý pre nich na vzorke 1017 respondentov urobila agentúra Focus. Dáta zbierali od 7. do 13. novembra, teda tesne po župných voľbách a pred prvou kampaňou hnutia.

Ministerstvo vnútra zaregistrovalo Progresívne Slovensko koncom novembra. Hnutie si nemeralo klasické preferencie známe verejnosti z prieskumov, ale takzvaný volebný potenciál.

Ideová konferencia Progresívneho Slovenska. Foto – Tomáš Halász

Otázka v prieskume teda znela: „Teraz sa vás postupne budem pýtať na vybrané politické strany. Vedeli by ste si predstaviť, že by ste zvažovali voľbu danej politickej strany, ak by sa parlamentné voľby konali budúci týždeň?“

Hlasovať za Progresívne Slovensko podľa tohto prieskumu „určite“ alebo „skôr“ zvažovalo 9,6 percenta ľudí. Na porovnanie, volebný potenciál SaS sa podľa tejto metodiky šplhal k 30 percentám, strana mala navyše slušné percento jasne rozhodnutých voličov.

Denník N sa nového hnutia spýtal aj na podrobnejšie dáta z prieskumu. Vyplýva z nich, že najviac potenciálnych voličov môže Progresívne Slovensko získavať v Bratislavskom kraji (voľbu by zvažovalo 21,2 percenta populácie) a Banskobystrickom kraji (13,9 percenta populácie), známejší sú zatiaľ skôr pre strednú generáciu.

Najväčšie prekrytie voličov má hnutie práve so Sulíkovou SaS. Asi 23 percent voličov SaS by zvažovalo ako svoju možnú voľbu aj Progresívne Slovensko.

Minulý týždeň ohlásil zámer vstúpiť do Progresívneho Slovenska teraz už bývalý poslanec SaS Martin Poliačik, ktorý vo vlaňajších parlamentných voľbách získal piaty najvyšší počet preferenčných hlasov v strane (skoro 46-tisíc).

Nadpriemerný počet možných priaznivcov má Progresívne Slovensko aj medzi voličmi OĽaNO (19,2 percenta). Naopak, medzi voličmi Smeru je ľudí, ktorí zvažujú voľbu Štefunkovho hnutia, zatiaľ menej.

Dubéci: Prejdú k nám aj voliči Smeru

Martin Dubéci z Progresívneho Slovenska hovorí, že podobné výsledky očakávali.

„Jadro našich voličov sú liberálne zmýšľajúci, otvorení ľudia, najmä mladé rodiny, ktorým prirodzene záleží na hodnotách ako vzdelanie ich detí a pevné ukotvenie Slovenska v EÚ,“ povedal. „Mnoho z nich v minulosti volilo stredopravé opozičné strany, no tie ich sklamali. Čiže to nie je prekvapivé.“

Napriek tomu očakáva, že sa hnutiu bude dariť oslovovať aj sklamaných voličov Smeru. Progresívne Slovensko pred časom predstavilo programový dokument Vízia jednej krajiny, ktorý odborníci hodnotili skôr ako program stredovej a nie pravicovej strany.

„Určite existuje časť voličov Smeru (tá národno-konzervatívna), ktorá prejde skôr k Marianovi Kotlebovi či Borisovi Kollárovi než k nám,“ myslí si Dubéci.

„Ale potom je tu veľká časť voličov Smeru, ktorí si dnes uvedomujú, že Ficova strana je unavená, prerastená korupciou, bez nápadov. Tých vieme ako centristické hnutie osloviť. Ide najmä o učiteľov, lekárov či iných zamestnancov verejného sektora, ktorí často nedôverujú pravicovým stranám, lebo tie vnímajú štát len ako príťaž a nutné zlo.“

Dubéci tvrdí, že pre Progresívne Slovensko budú pracovné podmienky a platy verejných zamestnancov kľúčovou témou, lebo bez kvalitných zamestnancov nie je podľa nich možné vybudovať funkčný a efektívny štát.

Jozef Mihál a Miroslav Beblavý. Foto N – Vladimír Šimíček

Je tu však aj strana Spolu poslanca Miroslava Beblavého, ktorá o sebe hovorí ako o stredopravej strane a od najsilnejšej pravicovej SaS sa chce odlíšiť najmä jasne proeurópskym postojom. Ale čo voliči Smeru?

„Spolu – občianska demokracia má záujem o všetkých občanov, pre ktorých sú príťažlivé naše hodnoty odbornej a proeurópskej sily, čo rieši skutočné problémy ľudí,“ vraví pravdepodobný líder novej strany Miroslav Beblavý.

„Aj medzi voličmi Smeru vidíme veľa ľudí, ktorých oslovuje náš dôraz na silnú a modernú ekonomiku a vysokú kvalitu školstva a zdravotníctva. Nechystáme žiadne návrhy zamerané osobitne na voličov Smeru, bolo by to v rozpore s našimi hodnotami. No aj oni si všímajú, že práve Spolu okrem boja proti korupcii a proeurópskej orientácie bojuje za vyššiu životnú úroveň bežných ľudí.“

Beblavý ako úspechy, ktoré by sa mali pripísať jeho strane, spomína zavedenie zverejňovania výšky platu v inzerátoch, nižšie daňovo-odvodové zaťaženie pracujúcich či porážku „nezmyselných a nesociálnych poplatkov“ v zdravotníctve, ktoré sa budú na príkaz premiéra rušiť skôr, ako ich vláda uviedla do praxe.

Kollár – alternatíva pre voličov ľavice?

Staršie výskumy ukazovali, že postupne klesajúci Smer stráca voličov najmä v prospech Dankovej Slovenskej národnej strany, ale aj hnutia Sme rodina a Kotlebovej ĽSNS. Odliv k SNS sa zastavil tento rok, keď Dankova strana začala v prieskumoch stagnovať po kauze povyšovania politikov do vojenských hodností.

V najnovších prieskumoch po župných voľbách sa potvrdzuje úpadok Smeru, naďalej sa veľmi nedarí SNS a po dlhom čase stratil voličov aj Marian Kotleba. Opačný trend vidieť pri Kollárovom hnutí Sme rodina. Vyrástlo nad deväť percent a jeho preferenciami neotriasol ani nulový výsledok v župných voľbách.

Môže byť práve Sme rodina alternatívou pre ľudí, ktorí v minulosti volili skôr ľavicu? Hnutie sa v poslednom čase prezentuje najmä výrazne sociálnymi témami: kritizuje rast cien energií, upozorňuje na problém vysokého počtu exekúcií a oslovuje robotníkov vo fabrikách tým, že odmieta prílev pracovníkov zo Srbska či Ukrajiny.

Ešte na jar tohto roka predstavilo vlastný program s názvom Starostlivý štát, kde sa vymedzuje nielen voči Smeru, ale aj voči pravici. Autor programu a podpredseda Sme rodina Milan Krajniak hovorí otvorene – nie sme pravicová strana.

„My to vnímame tak, že na Slovensku sa robili doteraz len dva typy ekonomickej politiky,“ vraví Krajniak. „Prvou je tá súčasná, nazývajme to mečiarovsko-oligarchická, druhou je dzurindovsko-miklošovsko-sulíkovská liberálna ekonomika, podľa ktorej je štát zlý, a keď mu nedáme veľa peňazí, ľudia sa budú mať dobre. Ale nebudú.“

Podľa Krajniaka klasický pravicový prístup vyhovuje len asi pol miliónu ľudí v krajine – zvyšným piatim miliónom by však mal štát pomáhať. Podpredseda hnutia sa filozofii hnutia podrobne venuje na svojich blogoch. „Na mnohých štatistikách, najmä po kríze v roku 2008, viem dokázať, že trh nevyrieši všetko.“

Bude sa teda Kollár vedieť dohodnúť so Sulíkom, ktorý o SaS hovorí ako o jasne pravicovej liberálnej strane? „Ja som Sulíkovi povedal, že sa s ním vieme zhodnúť na podpore malých a stredných podnikateľov, na ktorých má stáť ekonomika. Sulík je racionálny človek, vieme nájsť oblasti, kde sa zhodneme, a zhodujeme sa v tom, že štát nemá kradnúť,“ vraví Krajniak. „Ale povedal som aj to, že sa budeme v prípadnej spoločnej vláde zastávať ľudí, najmä zamestnancov, lebo oni sa sami brániť nevedia.“

Milan Krajniak zo Sme rodina. Foto N – Tomáš Benedikovič

Môže teda Sme rodina prevziať po Smere časť voličov, napríklad ľudí zamestnaných vo fabrikách? Krajniak hovorí, že by to až takto nezužoval. „Chceme byť alternatívou pre každého človeka, ktorý sa stará o živobytie, teda pracuje. Môže to byť robotník, ale aj malý podnikateľ. Je to človek, ktorý živí rodinu a stretáva sa s tým, že mu niekto robí zle. Či už je to daňový úradník, ktorý ho šikanuje, alebo skorumpovaný sudca. Ale áno, chceme zastupovať aj robotníkov, lebo táto kvázi sociálna vláda je vrcholne antisociálna.“

Podľa posledných troch prieskumov Focusu z jesene tohto roka sa súčasní sympatizanti hnutia Sme rodina skladajú najmä z ľudí, ktorí Borisa Kollára volili už vlani v marci (asi polovica z aktuálnych priaznivcov), a ľudí, ktorí vlani v parlamentných voľbách voliť vôbec neboli (približne tretina z aktuálnych priaznivcov).

Ak by však Smer ďalej klesal, môže sociálne orientovaný program hnutia ďalej oslovovať aj jeho sklamaných voličov.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie