Zmätky v muničných skladoch: Armáda nevie, či jej granáty ukradli alebo len nesedia papiere

Armáda dokončila veľkú inventúru, ktorá nasledovala po informáciách, že jej z muničných skladov zmizlo značné množstvo arzenálu.

Ministerstvo obrany v piatok potvrdilo, že nevedia nájsť 11 protitankových granátov RPG-75, 120 ručných granátov, šesť nábojov do pancierovky, jeden náboj do vozidla BVP a viac než 200-tisíc kusov malokalibrovej munície.

Minister obrany Peter Gajdoš (nominant SNS) na tlačovej konferencii povedal, že zmiznúť mohli už pred mnohými rokmi, akurát sa na to prišlo až teraz.

„Nebolo vyšetrovateľmi potvrdené, že je to záležitosť posledných mesiacov. Zmiznutia môžu pokojne spadať aj do obdobia, keď sa delil majetok federálnej armády,“ povedal Gajdoš.

Ministerstvo zároveň odmietlo podozrenia, že by armáde zmizol aj ďalší arzenál – napríklad samopaly, o ktorých sa špekulovalo už na jar.

„Vykonali sme stopercentnú kontrolu, nechýba nám žiadna ručná zbraň,“ doplnil náčelník generálneho štábu Milan Maxim.

Polícia: v podsvetí sme ich nenašli

Granáty a protitankové strely zmizli zo skladu v Trenčíne, náboje zase chýbajú v sklade Sklené pri Turčianskych Tepliciach.

Vyšetrovanie zatiaľ nepreukázalo, že by sa do nich niekto vlámal, zostávajú tak len dve možnosti – buď zbrane či muníciu vyniesol niekto zvnútra, alebo na papieroch bolo len zapísaných viac zásob, než bolo fyzicky v skladoch.

„My neevidujeme vlámanie do objektu zvonka, buď nám to evidenčne nesedí alebo to bolo odcudzené zvnútra,“ povedal Maxim.

Prípad už niekoľko mesiacov vyšetruje polícia. Viceprezident policajného zboru Jaroslav Malík povedal, že kriminalisti nezachytili informácie, že by sa zmiznuté zbrane objavili na čiernom trhu.

„Je známe, že o protitankové zbrane majú záujem aj teroristi, my sme však nezaznamenali, že by sa čokoľvek z chýbajúcich zásob objavilo medzi osobami z podsvetia,“ dodal Malík.

Podobným spôsobom sa snažil upokojiť ľudí aj riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Peter Hraško. „Veľmi silnou verziou je, že uvedený materiál nebol odcudzený, ale bol iba evidenčne zanedbaný, respektíve nikdy nebol dodaný,“ povedal Hraško.

Chýbajúce zbrane podľa ministerstva ani nie sú žiadnymi špičkovými kúskami. „Mohlo ísť o zbrane staré aj päťdesiat rokov,“ poznamenal Maxim.

Chyba za chybou

Informácie o chýbajúcich zásobách unikli do médií v marci tohto roku. Minister následne nariadil plošnú kontrolu všetkých armádnych zásob. Išlo o historicky prvú takúto kontrolu, pri ktorej sa prezrela každá debna a každá paleta s muníciou.

„Podieľalo sa na nej okolo 7000 vojakov i civilných zamestnancov rezortu. Aby sme kontrolu stihli do konca novembra, museli častokrát pracovať v chladnom počasí, vynášali debny z tmavých a chladných skladov jednu po druhej,“ hovoril Maxim.

Inventúra podľa neho ukázala, že dochádzalo k opakovaným zlyhaniam pri nakladaní s muníciou i jej kontrolovaní. „Boli to zlyhania jednotlivcov a čiastočne zlyhania systému, ale určite nie zlyhanie celej armády,“ tvrdí Maxim.

V jednom muničnom sklade napríklad veliteľ vykonával kontroly len tak, že ich zapisoval na papier, ale reálne sa nič neskontrolovalo. „Bola to osudná chyba tohto veliteľa, odvolali sme ho z funkcie,“ povedal Maxim.

Inde zase zamestnanci narazili na nedostatky, ktoré zapísali do knihy, ale už ich neoznámili nadriadeným.

V sklade v Novákoch objavili debny s nábojmi do pištolí typu Colt, ktoré armáda ani nemá vo výzbroji. „Zistili sme, že v skladoch máme aj množstvo vecí, ktoré nepotrebujeme,“ poznamenal Maxim.

Celkovo armáda prijala „disciplinárne opatrenia“ voči 15 profesionálnym vojakom a 13 civilným zamestnancom. Odvolaný bol napríklad aj veliteľ muničného areálu v Trenčíne, kde chýbali protitankové strely a granáty. „Po svojom odvolaní sa psychicky zložil,“ uviedol Maxim.

Môžu za to civili?

Minister obrany sa od prevalenia škandálu snaží ako hlavný problém prezentovať to, že na strážení munície sa podieľajú civilisti. Častokrát ide o ľudí, ktorí berú 500 eur a nie sú príliš motivovaní.

Stávali sa podľa neho aj prípady, že nejaký civilný zamestnanec skončil pracovný pomer a svojmu nástupcovi už nevysvetlil, ako to v sklade chodí.

„Stráženie munície majú jednoznačne vykonávať profesionálni vojaci,“ povedal Gajdoš.

Súčasný systém sa v armáde zaviedol okolo roku 2005. Ostrahu muničných skladov pôvodne zabezpečovali vojaci základnej služby. Po prechode na profesionálnu armádu sa však prijal úzus, že profesionálny vojak má cvičiť a bojovať, a nie strážiť sklady.

Tieto úlohy preto zverili civilným zamestnancom rezortu obrany (obvykle bývalým vojakom), alebo prevereným SBS-kám.

Denník N však už pred časom upozornil na to, že civilní zamestnanci nie sú tým najdôležitejším článkom pri ostrahe – hlavnú zodpovednosť niesli naďalej vojaci.

Civilných zamestnancov totiž armáda využíva primárne na to, aby stáli na bráne alebo chodili okolo areálu. „Títo ľudia robia fyzickú ochranu, ale človek, ktorý drží kľúče od budov s vojenskou muníciou, to už je príslušník armády,“ poznamenal bezpečnostný expert Radovan Bránik.

Nové zámky i kontroly

Generálny štáb už začal pripravovať zmeny, podľa ktorých by sa aspoň v niektorých skladoch celá ostraha zverila znovu do rúk vojakom.

Medzi tým sa v skladoch už posilnili aj stráže, vymenili sa bezpečnostné zámky za kvalitnejšie, výhľadovo chcú zaviesť aj elektronické monitorovanie ľudí, ktorí do skladov vstupujú.

Gajdoš zároveň povedal, že sa im osvedčila takzvaná krížová kontrola – systém, keď muničný sklad jedného útvaru skontrolujú vojaci z iného útvaru, aby sa predišlo personálnym väzbám.

Slovenská armáda má celkovo šesť muničných skladov rozmiestnených po krajine. Nejde o sklady v pravom slova zmysle, ale o rozsiahle oplotené areály v lesoch, ktoré zahŕňajú niekoľko budov so zásobami.

Z bezpečnostných dôvodov by v žiadnom areáli nemal byť kompletný arzenál – teda napríklad samopaly spolu s granátmi, muníciou či protitankovými strelami.