Prečo ženy tak dlho taja, že ich sexuálne obťažovali
Je ľahké kritizovať ženy, ktoré boli ticho a nereagovali na sexuálne obťažovanie. Ukazuje sa však, že je oveľa ťažšie, ako si myslíme, o tom aj hovoriť alebo s tým niečo urobiť, píše psychologička.
„Prečo im to trvalo tak dlho?“ pýtajú sa niektorí ľudia, keď uvažujú nad tým, prečo ženy prehovorili o sexuálnom obťažovaní po rokoch či dokonca desiatkach rokov.
„Niektoré súdy obvinenia zo sexuálneho zneužívania zamietli, keď uvážili, že od údajného sexuálneho obťažovania po podanie žaloby prešiel príliš dlhý čas. Predpoklad je, že ak by obvinenia boli vierohodné, rozumná osoba by konala skôr,“ napísala minulý týždeň psychologička Marianne LaFrance z Yalovej univerzity pre denník The Wall Street Journal.
Odborníčka spolu s kolegyňou Juliou Woodzickou spravila v roku 2001 citovaný psychologický výskum, ktorý by – ako píše LaFrance – mohol vysvetliť, prečo ženy prehovoria o sexuálnom obťažovaní až po dlhom čase. Štúdia vyšla v časopise Journal of Social Issues.
Hypotetická situácia
Experimentu sa zúčastnilo niečo cez dvesto žien, prevažne vysokoškoláčky. Časť z nich si mala predstaviť hypotetický scenár, že sa uchádzajú o miesto na škole, zvyšné si mysleli, že pohovor je reálny.
Autorky výskumu zaujímalo, ako ženy zareagujú na netradičné otázky, ktoré v pohovore zazneli, ako „Máte priateľa?“, „Myslíte si, že vás ľudia považujú za príťažlivú?“ a „Myslíte si, že nosenie podprsenky v práci by malo byť povinné?“
V hypotetickej situácii, keď si ženy pohovor len predstavovali, účastníčky experimentu hovorili, že by personalistu konfrontovali. „Väčšina žien, až 62 percent, hovorila, že by sa zaujímali o to, prečo sa personalista pýta na uvedené otázky alebo by mu povedali, že sú nevhodné.“
Autorky štúdie ďalej píšu, že „viac ako štvrtina žien, až 28 percent z nich, by pristúpila k tvrdším opatreniam a pohovor by opustili alebo by personalistu hrubším spôsobom konfrontovali. Až 68 percent žien uviedlo, že by odmietli aspoň na jednu z troch uvedených otázok odpovedať“.
Ženy tiež vraveli, že emócia, ktorú by po otázkach najčastejšie pociťovali, by bol hnev. „Dvadsaťsedem percent žien uviedlo, že by sa cítili nahnevané, ak by sa ich opýtali obťažujúce otázky. Len dve percentá respondentiek si myslelo, že by sa báli.“
„Skutočný“ pohovor
Výsledky boli celkom iné v prípade, keď si ženy mysleli, že pohovor je skutočný. „Väčšina uchádzačok o prácu, až 52 percent, obťažovanie ignorovala a na otázky odpovedala. 36 percent žien sa personalistu zdvorilo opýtalo, prečo sa zaujíma o odpovede na uvedené otázky.“
Až 80 percent žien, ktoré sa personalistu pýtali, prečo im kladie také otázky, tak urobilo až na konci pohovoru, nie bezprostredne po tom, čo obťažujúca otázka zaznela. Ani jedna žena z pohovoru neodišla a o správaní personalistu neinformovala nadriadených.
Strach bol najrozšírenejšou emóciou, ktorú ženy pociťovali, keď boli na uvedenom „reálnom“ pohovore.
Čo z výsledkov výskumu vyplýva? Psychologička LaFrance k tomu píše: „Zvonku sa nám spôsob, ako sa vyrovnať s obťažovaním, môže zdať jasný. No pri pohľade zvnútra je to ťažšie. Je ľahké kritizovať ženy, ktoré sú a boli ticho a nereagovali na sexuálne obťažovanie, ale ukazuje sa, že je oveľa ťažšie a komplikovanejšie, ako si myslíme, o tom aj hovoriť alebo s tým niečo urobiť.“
Predstavy a realita
Na záver dodajme, že uvedený výskum nie je jediný, ktorý by ukazoval, že medzi tým, ako si predstavujeme, že by sme sa v nejakej situácii správali a ako sa naozaj zachováme, existuje priepastný rozdiel.
V jednom výskume z roku 2000 až 83 percent ľudí povedalo, že za zhruba päť týždňov, keď bude Deň narcisov, si kúpia aspoň jeden kvet, aby tak prispeli na dobrú vec, čiže výskum rakoviny. Lenže keď prišiel Deň narcisov, kvet si kúpilo len 43 percent z nich.
Čo to celé znamená? Toľko, že predstavy, ako by sme sa chceli zachovať, sa líšia od reality. Tento rozpor plynie z našej neschopnosti plne sa vžiť do danej situácie, hoci si často nahovárame opak.
Byť obeťou sexuálneho násilia a mať predstavy o tom, aké to je, nie je to isté. Preto keď budeme niekedy počuť, ako sa človek čuduje, že žena neprehovorila o obťažovaní skôr, mali by sme mať na pamäti, že v jej situácii by sme sa možno zachovali rovnako.
Dostupné z: DOI: 10.1111/0022-4537.00199, PMID: 11138757
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.
