Denník N

Západ na Ukrajine podporoval nesprávneho človeka

Bývalý americký prezident Barack Obama (uprostred vľavo), bývalý britský premiér David Cameron (uprostred vpravo), bývalý francúzsky prezident François Hollande (vľavo), ukrajinský prezident Petro Porošenko (druhý zľava), nemecká kancelárka Angela Merkelová (druhá sprava) a bývalý taliansky premiér Matteo Renzi (vpravo) sedia za okrúhlym stolom počas rokovania na dvojdňovom samite NATO v Newporte vo Walese 4. septembra 2014. Foto – TASR/AP
Bývalý americký prezident Barack Obama (uprostred vľavo), bývalý britský premiér David Cameron (uprostred vpravo), bývalý francúzsky prezident François Hollande (vľavo), ukrajinský prezident Petro Porošenko (druhý zľava), nemecká kancelárka Angela Merkelová (druhá sprava) a bývalý taliansky premiér Matteo Renzi (vpravo) sedia za okrúhlym stolom počas rokovania na dvojdňovom samite NATO v Newporte vo Walese 4. septembra 2014. Foto – TASR/AP

Ukrajinský prezident Petro Porošenko obetuje pozápadňovanie svojej krajiny v záujme vlastnej politickej agendy.

Je čoraz jasnejšie, že americkí politici Obamovej éry podporovali na Ukrajine nesprávnych ľudí. Konanie prezidenta Petra Porošenka, ktorým konsoliduje svoju moc, v súčasnosti zahŕňa aj odstavenie protikorupčných inštitúcií, ktoré bol nútený zriadiť na naliehanie západných spojencov Ukrajiny.

Všetko, čo Západu videli na očiach

Porošenko, ktorý bol krátko aj ukrajinským ministrom zahraničia, vyzeral sofistikovanejšie ako jeho odstavený predchodca Viktor Janukovyč a rozprával aj obstojne po anglicky. Porošenko a jeho prvý premiér Arsenij Jaceňuk vedeli, čo chcú počuť americké ministerstvo zahraničia a viceprezident Joe Biden, ktorý slúžil ako styčný dôstojník Obamovej administratívy pre Ukrajinu.

A tak, keď sa Ukrajina na začiatku roku 2014 vymanila z revolučného chaosu, Spojené štáty i Európska únia podporovali Porošenka i Jaceňuka ako nových lídrov Ukrajiny. Vyzbrojení ich podporou a tiež sľubmi veľkej technickej pomoci a pôžičiek od Medzinárodného menového fondu a stavajúc sa do pozície westernizátorov, ktorí vedú Ukrajinu do Európy, vyhrali voľby. Ale ich agenda sa nakoniec ukázala ako samoúčelná.

Keďže Ukrajina zúfalo potrebovala západné peniaze, Porošenko a jeho politickí spojenci pristúpili na podmienky tejto pomoci. Parlament okrem iného hlasoval za zriadenie nezávislého Národného protikorupčného úradu Ukrajiny (NABU), ktorý mal aj vyšetrovacie právomoci, a tiež úradu špeciálneho protikorupčného prokurátora.

Vojna inštitúcií

Ale postupom času začalo byť jasné, že hoci úrad a prokurátor mohli okolo prípadov narobiť veľa hluku a vyšetrovať stovky prípadov, zistili, že kauzy nemôžu dotiahnuť do konca, pretože stroskotali na nereformovanom súdnom systéme. Európski a americkí spojenci Ukrajiny požadovali aj vytvorenie špeciálneho protikorupčného súdu. Lenže Porošenko sa k tomuto nápadu staval vlažne poukazujúc na to, že takáto inštitúcia funguje len v niekoľkých krajinách. Napriek opakovaným západným požiadavkám, ktoré podporuje skupina mladých prozápadných zákonodarcov, Porošenko stále nepredložil legislatívny návrh na zriadenie súdu, hoci mu už aj Benátska komisia, ktorá analyzuje legislatívu EÚ, poskytla detailné odporúčanie, ako by taký zákon mal vyzerať.

Medzitým začal blízky Porošenkov spojenec, generálny prokurátor Jurij Lucenko otvorenú vojnu proti NABU. Minulý týždeň zatkli jedného agenta úradu, keď sa snažil predať úplatok inému úradníkovi, a polícia prehľadala kancelárie NABU. Jeho šéf Artem Sytnyk v reakcii na tieto udalosti vyhlásil, že úplatok bol súčasťou operácie, o ktorej Lucenko nevedel a ktorej cieľom bolo usvedčiť iného úplatkára. Ale to Lucenkovi nezabránilo, aby ďalej útočil na Sytnyka a jeho úrad a aby ho obviňoval z ilegálnych operácií a z nedovolenej spolupráce s americkou FBI.

Hoci sa Porošenko oficiálne nepridal na Lucenkovu stranu, túto hádku odsúdil: „Je tam toľko hluku a kriku, lieta tam toľko peria, že to občas pripomína nejaký latinskoamerický karneval. Ak by to nebolo smutné, vyzeralo by to smiešne.“

Naopak, USA sa otvorene pridali na stranu NABU. V pondelok ministerstvo zahraničia vydalo vyhlásenie odsudzujúce „prerušenie vyšetrovania korupcie na najvyššej úrovni, zatknutie predstaviteľov Národného protikorupčného úradu Ukrajiny a zhabanie citlivých zložiek NABU“.

Vo vyhlásení bol citovaný aj minister Rex Tillerson, ktorý povedal: „Nemá význam, aby Ukrajina bojovala o svoje územie na Donbase, ak stratí svoju dušu tým, že vzdá boj proti korupcii. Protikorupčné inštitúcie treba podporovať, poskytnúť im zdroje a obraňovať ich.“

Proti tým, čo chcú zmeniť krajinu

Zdá sa však, že Porošenko má iné plány. Tento rok Ukrajina zaplatila Medzinárodnému menovému fondu o 270 miliónov dolárov viac, ako od neho dostala. Vládne financie sú stabilizované, čísla ukazujú mierny ekonomický rast, ktorý by mal podľa predpovede agentúry Bloomberg tohto roku dosiahnuť úroveň dvoch percent.

Medzitým sa mení západný postoj ku konfliktu na Ukrajine. Existuje napríklad väčšia šanca, že USA poskytnú Ukrajine smrtiace zbrane. Porošenko zjavne došiel k názoru, že jeho krajina už finančnú pomoc tak akútne nepotrebuje a západnú politickú podporu nestratí, keď zotrvá na protiruskom stanovisku. Kým budú západní politici Ukrajinu vnímať ako hrádzu proti Rusku, doma sa Porošenko môže správať ako každý iný ukrajinský politik zo starej školy, ktorá veľmi nevníma hranice medzi mocou, peniazmi a brutálnou silou.

Porošenkov tvrdý postup proti jeho najhlasnejšiemu oponentovi, bývalému gruzínskemu prezidentovi Michailovi Saakašvilimu ukazuje, že súčasný prezident dokáže byť taký drsný ako jeho predchodca Janukovyč. Po neúspešnom pokuse vykopnúť Saakašviliho z krajiny pre to, že ukrajinské občianstvo získal podvodom, začal Porošenkov bezpečnostný aparát obťažovať a deportovať aj jeho spojencov. Minister financií Oleksander Daniljuk, ktorý Saakašvilimu pomohol v Kyjeve založiť think-tank, dnes vyšetrovaný za údajné finančné machinácie, obvinil bezpečnostné zložky ukrajinského štátu, že „tlačia na podnikateľov, ktorí chcú zmeniť krajinu“. Samotného Daniljuka vyšetrujú za údajné daňové úniky.

V utorok prišli vyšetrovatelia prehľadať Saakašviliho kyjevský byt a o pár minút už stál bývalý guvernér na streche osemposchodového domu a vyhrážal sa, že ak ho nenechajú, skočí dole. Potom ho hodiny držali v neoznačenej policajnej dodávke, ktorej nakoniec stovky jeho podporovateľov zabránili odísť. Keď toto píšem, stanuje Saakašvili so svojimi podporovateľmi pred ukrajinským parlamentom.

Ako Janukovyč

V tejto chvíli si aj najhlasnejší západní fanúšikovia porevolučnej ukrajinskej vlády uvedomili, že s Porošenkom niečo nie je v poriadku. „Prezident Porošenko sa javí, akoby opustil boj proti korupcii, akúkoľvek ambíciu naštartovať ekonomický rast i financovanie z EÚ i MMF,“ napísal na Twitteri ekonóm Anders Aslund, ktorý bol vo veci ukrajinských reforiem dlho optimistom.

Lenže Porošenko by bez západnej podpory nedošiel nikam a ani by dnes neobhajoval dnešný neprehľadný, skorumpovaný a spiatočnícky politický systém. A dnes ho už nezmení žiadny priateľský tlak. Ak sa Ukrajinci zbavia svojej apatie a urobia mu to, čo spravili Janukovyčovi, alebo ho zbavia prezidentského úradu vo voľbách v roku 2019, musia si uvedomiť, že svoju chybu by už nemali opakovať.

Iste, nájsť mladších, principiálnejších a oddaných proeurópskych ukrajinských politikov nie je ľahké, ale takíto ľudia existujú. Ak nevymenia súčasné vedenie, západní politici a analytici budú aj naďalej šokovaní, že sa ďalší reprezentant starej elity javí veľmi podobne ako Janukovyč.

© Bloomberg

Autor je komentátor Bloomberg View

Teraz najčítanejšie