Denník N

Pisokracia, kričala opozícia. Poliaci majú nového premiéra, ale hlavne prijali kontroverzné reformy súdnictva

Odchádzajúca poľská premiérka Beata Szydlová, najmocnejší muž Poľska Jaroslaw Kaczynski a nový predseda poľskej vlády Mateusz Morawiecki. Foto – TASR/AP
Odchádzajúca poľská premiérka Beata Szydlová, najmocnejší muž Poľska Jaroslaw Kaczynski a nový predseda poľskej vlády Mateusz Morawiecki. Foto – TASR/AP

Zákony dostanú súdy pod vplyv politikov, tvrdia kritici. Novým premiérom bude doterajší minister financií Mateusz Morawiecki.

Kým slovenskí poslanci v piatok sotva prišli do práce, ich poľskí kolegovia mali rušný deň. Sejm, dolná komora parlamentu, prijal zákony, ktoré podľa kritikov spolitizujú súdy a dostanú ich pod vplyv politikov vládnej strany Právo a spravodlivosť.

Tie zákony, ktoré v lete prezident Andrzej Duda odmietol podpísať, a ktoré tvrdo kritizuje Európska únia. Súdy sú jedna z posledných častí moci, ktoré v krajine neboli pod vplyvom vládnej strany.

Stalo sa to v ten istý deň, čo sa poľská premiérka Beata Szydlová chystala po dvoch rokoch vlády podať demisiu. Nahradí ju doterajší minister financií Mateusz Morawieczki.

Podľa niektorých nie je načasovanie náhodné a má prehlušiť – najmä v západných médiách – zmeny, ktoré vláda strany Právo a spravodlivosť zavádza a ktoré v piatok skritizovala aj Rada Európy, ktorá to označila za „vážnu hrozbu“ poľskému súdnictvu.

Tie, čo Duda vetoval

Poľský parlament v lete počas dovoleniek prijal zákony o najvyššom súde a súdnej rade. Do ulíc vtedy vyšli desaťtisíce ľudí. Prezident Andrzej Duda, nominant PiS, však šokoval krajinu, keď ich napokon nepodpísal (jeden iný podpísal). Keďže prezident v Poľsku má silnejšie postavenie ako u nás, vláda s ním musela hľadať kompromis.

To sa podarilo a teraz Sejm prijal jeho návrhy. Ako sa však ukázalo, veľký rozdiel medzi nimi nebol. Európska únia ich naďalej kritizuje.

„Prezident oklamal Poliakov v otázke najvyššieho súdu a súdnej rady,“ vraví opozícia.

„Dnes s odstupom času vidím, že júlové veto prezidenta malo iba upokojiť emócie vo verejnosti, bola to politická taktika,“ povedal pre rp.pl hovorca súčasnej súdnej rady.

Veľké zmeny nastanú práve v tejto organizácii, ktorá vyberá nových sudcov a volí sudcov do najvyššieho súdu. Súdnu radu tvorí 25 ľudí a doteraz si 15 z nich vyberali sami sudcovia.

Po novom však 23 z 25 členov rady budú vyberať nejakým spôsobom politici. Momentálne politici PiS-u. Takto zložená rada potom bude mať vplyv aj na najvyšší súd.

Sejm schválil aj zákon týkajúci sa tohto orgánu. Tam príde k výmene časti z 87 sudcov preto, že sa znížil limit na odchod do dôchodku zo 70 na 65 rokov. Tento vek dosiahla koncom novembra aj súčasná predsedníčka súdu.

„Je to čierny deň poľskej demokracie. Stalo sa niečo hanebné. PiS-ovská väčšina so zhodou s prezidentom zlomila rozdelenie moci medzi tri zložky,“ povedal podľa wyborcza.pl líder najsilnejšej opozičnej strany Občianska platforma Grzegorz Schetyna.

„Pisokracja! Pisokracja!“ kričala opozícia v parlamente.

Pred Sejmom protestovalo niekoľko sto ľudí. Zákony ešte musí schváliť senát a podpísať prezident, no veľké zmeny sa neočakávajú.

Kritika sa ozvala aj zo zahraničia. „Hlboko ľutujem, že parlament v Poľsku dnes prijal zákony, ktoré ešte viac podkopú nezávislosť súdnictva v krajine,“ napísal na Twitteri Nils Muiznieks, komisár pre ľudské práva v Rade Európy.

„Toto je úplne bezprecedentné. Ak sa toto môže stať v štáte EÚ, vysiela to zlý signál pre všetkých, ktorí sa starajú o demokraciu,“ napísala Zselyke Csakyová, výskumníčka Freedom House.

Nový premiér

V piatok poobede (mimochodom, v Poľsku sa za Kaczyńského často schvaľujú kľúčové veci v noci, piatok poobede, cez prázdniny či okolo Vianoc) došlo k zmene na poste poľského premiéra. Beata Szydlová z tohto postu rezignovala.

Novým premiérom sa stal súčasný minister rozvoja a financií Mateusz Morawiecki (49).

Vláda sa chce viac zameriavať na ekonomiku. Prvé dva roky vlády PiS, ktorú de facto stále vedie jej predseda a najmocnejší muž v krajine Jaroslaw Kaczyński, boli okrem uzurpovania si viac moci, napríklad v prípade verejnoprávnych médií či ovládnutia ústavného súdu, aj v znamení reforiem v sociálnej oblasti, ktorú mala pod palcom Szydlová.

Vláda presadila najmä program 500 plus, ktorý dá každej rodine s dvoma a viac deťmi mesačne vyše 110 eur na dieťa až do jeho osemnástky. Tento program je drahý, no súčasne populárny. Aj vďaka nemu (a slabosti opozície) je podpora PiS okolo 40 percent.

Nasledujúce dva roky by mala byť stredobodom ekonomika, na čo je Morawiecki vhodný človek. Krajina má vysoký rast HDP, 4,2 percenta, no zároveň najvyšší deficit v rámci krajín V4 (budúci rok to môže byť 2,7 percenta HDP).

Mateusz Morawiecki má zaujímavý životný príbeh a nie je to typický politik PiS (v strane je len od minulého marca). Vyrastal v rodine disidenta, podľa TVN24 ako 8- či 9-ročný pomáhal pripravovať protištátnu tlač. Po revolúcii vyštudoval viaceré školy, aj v zahraničí (Amerika, Nemecko).

Úspešný bankár

Presadil sa v bankovníctve. V roku 2007 sa stal prezidentom jednej z troch najväčších bánk v Poľsku. Jeho pôsobenie mnohí chvália. V roku 2010 sa stal poradcom vtedajšieho premiéra Donalda Tuska z Občianskej platformy. Dokonca podľa TVN24 bol istý čas kandidátom na ministra financií tejto strany.

Do vlády sa napokon dostal – no až ako nominant strany Právo a spravodlivosť. Najskôr bol len minister rozvoja, minulý rok mu pridali aj ministerstvo financií a začalo sa mu hovoriť aj superminister. Zblížil sa s Kaczyńským. Ten  síce ekonomike veľmi nerozumie, no lákajú ho gigantické projekty, ktoré Morawiecki presadzuje.

Ide najmä o Plán zodpovedného rozvoja, čo je program na rozvoj Poľska na najbližších 25 rokov. Má sa na to minúť až bilión (tisíc miliárd) zlotých, teda asi 250 miliárd eur, čo je obrovská suma – asi ako polovica ročného HDP krajiny.

„Buď bude Poľsko veľké, alebo nebude,“ znie citát medzivojnového lídra Poľska Jószefa Pilsudského, ktorý vybrali do dokumentu o projekte. Poľsko by podľa neho malo začať vyrábať napríklad drony, trajekty či električky, alebo aj jadrové elektrárne. Financovať sa to má z eurofondov, ale aj od súkromných firiem.

Všetko je zatiaľ len na papieri, no ako píše Newsweek, ekonómovia nenechali na týchto plánoch suchej nitky.

Mäkký nacionalista

„Je to zásadný odklon od trhového hospodárstva, keď súkromné firmy prichádzali s inováciami. Morawiecki to nahrádza konceptom, keď štátom kontrolované firmy budú určovať smer rozvoja,“ povedal pre týždenník profesor ekonómie Dariusz Filar.

Nazval to „centralizovaný etatizmus“ a o niečo podobné sa podľa neho neúspešne snažil španielsky diktátor Franco.

Adam Szostkiewicz z polityka.pl o ňom píše ako o „mäkkom politickom a ekonomickom nacionalistovi so sklonmi k ekonomickej gigantománii a propagande úspechu“.

68-ročnému Jaroslawovi Kaczyńskému sa tieto gigantické projekty zapáčili. S Morawieckym si, zdá sa, rozumie aj ideologicky. Newsweek dokonca píše, že sa môže stať aj jeho „vysnívaným nástupcom“.

„Cirkev, rodina a Poľsko: to sú veci, ktoré ho spájajú s Kaczyńským. Morawiecki v ne verí na sto percent,“ povedal pre Financial Times človek, ktorý ho dobre pozná.

Problém s ním je, že nemusí byť prijateľný pre voličov PiS. Prekážať im môže to, že je bohatý (milionár aj v eurách). A aj to, že pracoval ako bankár – niektorí mu hovoria bankster.

Na druhej strane môže voľba bývalého bankára, ktorý vie po nemecky aj anglicky, Kaczyńskému pomôcť pri žehlení vecí v zahraničí. Po piatkovej reforme súdnictva bude mať Morawiecki čo robiť.

Kaczyńského Poľsko

Teraz najčítanejšie