Denník N

Podcast: Predkovia Slovákov na našom území nežijú odjakživa

Avarské pohrebisko pri Bratislave je dôkazom, že tu neboli odjakživa iba Slováci. Foto N – Tomáš Benedikovič
Avarské pohrebisko pri Bratislave je dôkazom, že tu neboli odjakživa iba Slováci. Foto N – Tomáš Benedikovič

Národniari by chceli pretlačiť príbeh o Slovanoch, ktorí na naše územie prišli ako prví. Väčšina historikov sa zhoduje, že neprišli, ale kedy presne dorazili a odkiaľ, je dodnes predmetom sporov.

Existuje niekoľko teórií o pôvode Slovanov na území dnešného Slovenska. Dve hlavné sú autochtónna a migračná.

Podľa autochtónnej teórie pochádzajú Slovania priamo zo strednej Európy. Aj keď táto teória najmä v národniarskych kruhoch aj na Slovensku stále prežíva, dnes už s ňou súhlasí len máloktorý historik. „Základný nedostatok autochtonizmu je najmä v tom, že v porovnaní s migračnou teóriou nedokáže dostatočne vysvetliť objavenie sa Slovanov v strednej Európe na miestach, na ktorých pred nimi sídlili Germáni a ešte pred nimi Kelti,“ píše historik Miroslav Lysý v knihe Moravania, Mojmírovci a Franská ríša. Autochtónna teória je skôr reliktom 19. a 20. storočia a nacionálnych sporov rôznych slovanských národov s Nemcami a Maďarmi na obľúbenú tému „kto tu bol prvý?“.

Najpravdepodobnejšia je teda migračná teória predpokladajúca v zásade jednorazový príchod slovanských osadníkov do strednej Európy pravdepodobne niekedy okolo počiatku 6. storočia. Otázka pôvodu a „pravlasti Slovanov“ je dodnes nevyriešená, spoločná pravlasť sa najčastejšie umiestňuje do východnej Európy alebo na východ Poľska.

Najstarším etnikom, ktoré v dobe železnej obývalo aj časť územia dnešného Slovenska a ktoré už poznáme pod konkrétnym menom, boli pravdepodobne Skýti (kočovníci iránskeho pôvodu z oblastí na sever od Čierneho mora) alebo nejaké im príbuzné „skýtoidné“ etnikum. Iní bádatelia týchto ľudí považujú za Trákov, staroveké etnikum známe najmä z územia Balkánu.

Po nich prišli Kelti. V ich prípade si však treba uvedomiť, že súhrnný názov Kelti sami nepoužívali, nazývali sa vždy podľa jednotlivých kmeňov, ku ktorým patrili. Na území severného a stredného Slovenska tak žil keltský kmeň Kotínov, ktorým patrilo aj známe hradisko Havránok nad Liptovskou Marou. Západné Slovensko obýval kmeň Bojov, tým zase patrilo bratislavské oppidum. Z juhu na naše územie zasiahli nekeltskí Dákovia, ktorí vytvorili mocnú ríšu s centrom v dnešnom Rumunsku.

Keltov neskôr vytlačili germánske kmene Markomanov a Kvádov. Od prvého storočia pred naším letopočtom na tomto území žili, bojovali a obchodovali Rimania.

V období sťahovania národov cez územie dnešného Slovenska prešli a aspoň na čas sa tu usadili ďalšie germánske kmene Vandalov, Vizigótov, Ostrogótov, Langobardov či Gepidov.

Na dnešnom Slovensku žili aj Huni, kočovníci mongolsko-tureckého pôvodu zo strednej Ázie. Po rozpade hunskej ríše dunajskú kotlinu opäť ovládli germánske kmene, ktoré dovtedy boli v područí Hunov.

Germánov odtiaľto v 6. storočí vytlačili ďalší kočovníci ázijského pôvodu Avari. Medzitým už do strednej Európy prichádzali aj prví Slovania. Tí však neprišli do neobývaného priestoru, počas svojho putovania a ďalšieho života na tomto území sa určite miesili s potomkami národov, ktoré tu žili pred nimi. V tomto jedinom zmysle by sa dokonca dalo povedať, že tu naši predkovia žili odjakživa.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

História

Slovenské mýty

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie