Denník N

Podcast: Predkovia Slovákov na našom území nežijú odjakživa

Avarské pohrebisko pri Bratislave je dôkazom, že tu neboli odjakživa iba Slováci. Foto N – Tomáš Benedikovič
Avarské pohrebisko pri Bratislave je dôkazom, že tu neboli odjakživa iba Slováci. Foto N – Tomáš Benedikovič

Národniari by chceli pretlačiť príbeh o Slovanoch, ktorí na naše územie prišli ako prví. Väčšina historikov sa zhoduje, že neprišli, ale kedy presne dorazili a odkiaľ, je dodnes predmetom sporov.

Existuje niekoľko teórií o pôvode Slovanov na území dnešného Slovenska. Dve hlavné sú autochtónna a migračná.

Podľa autochtónnej teórie pochádzajú Slovania priamo zo strednej Európy. Aj keď táto teória najmä v národniarskych kruhoch aj na Slovensku stále prežíva, dnes už s ňou súhlasí len máloktorý historik. „Základný nedostatok autochtonizmu je najmä v tom, že v porovnaní s migračnou teóriou nedokáže dostatočne vysvetliť objavenie sa Slovanov v strednej Európe na miestach, na ktorých pred nimi sídlili Germáni a ešte pred nimi Kelti,“ píše historik Miroslav Lysý v knihe Moravania, Mojmírovci a Franská ríša. Autochtónna teória je skôr reliktom 19. a 20. storočia a nacionálnych sporov rôznych slovanských národov s Nemcami a Maďarmi na obľúbenú tému „kto tu bol prvý?“.

Najpravdepodobnejšia je teda migračná teória predpokladajúca v zásade jednorazový príchod slovanských osadníkov do strednej Európy pravdepodobne niekedy okolo počiatku 6. storočia. Otázka pôvodu a „pravlasti Slovanov“ je dodnes nevyriešená, spoločná pravlasť sa najčastejšie umiestňuje do východnej Európy alebo na východ Poľska.

Najstarším etnikom, ktoré v dobe železnej obývalo aj časť územia dnešného Slovenska a ktoré už poznáme pod konkrétnym menom, boli pravdepodobne Skýti (kočovníci iránskeho pôvodu z oblastí na sever od Čierneho mora) alebo nejaké im príbuzné „skýtoidné“ etnikum. Iní bádatelia týchto ľudí považujú za Trákov, staroveké etnikum známe najmä z územia Balkánu.

Po nich prišli Kelti. V ich prípade si však treba uvedomiť, že súhrnný názov Kelti sami nepoužívali, nazývali sa vždy podľa jednotlivých kmeňov, ku ktorým patrili. Na území severného a stredného Slovenska tak žil keltský kmeň Kotínov, ktorým patrilo aj známe hradisko Havránok nad Liptovskou Marou. Západné Slovensko obýval kmeň Bojov, tým zase patrilo bratislavské oppidum. Z juhu na naše územie zasiahli nekeltskí Dákovia, ktorí vytvorili mocnú ríšu s centrom v dnešnom Rumunsku.

Keltov neskôr vytlačili germánske kmene Markomanov a Kvádov. Od prvého storočia pred naším letopočtom na tomto území žili, bojovali a obchodovali Rimania.

V období sťahovania národov cez územie dnešného Slovenska prešli a aspoň na čas sa tu usadili ďalšie germánske kmene Vandalov, Vizigótov, Ostrogótov, Langobardov či Gepidov.

Na dnešnom Slovensku žili aj Huni, kočovníci mongolsko-tureckého pôvodu zo strednej Ázie. Po rozpade hunskej ríše dunajskú kotlinu opäť ovládli germánske kmene, ktoré dovtedy boli v područí Hunov.

Germánov odtiaľto v 6. storočí vytlačili ďalší kočovníci ázijského pôvodu Avari. Medzitým už do strednej Európy prichádzali aj prví Slovania. Tí však neprišli do neobývaného priestoru, počas svojho putovania a ďalšieho života na tomto území sa určite miesili s potomkami národov, ktoré tu žili pred nimi. V tomto jedinom zmysle by sa dokonca dalo povedať, že tu naši predkovia žili odjakživa.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

História

Slovenské mýty

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie