Denník N

Milana Rastislava Štefánika nezostrelili (+podcast)

Foto – TASR
Foto – TASR

Masaryk a Beneš mali so Štefánikom naozaj spory, nič však nedokazuje, že by ho odstránili.

Od prijatia zákona o zásluhách Milana Rastislava Štefánika na vzniku československého štátu uplynulo už viac ako štvrťstoročie a výročie jeho smrti si chodia na Bradlo pripomenúť politici všetkých odtieňov. Okrem nesporných zásluh môže byť vysvetlením aj to, že zomrel mladý, nestihol sa zapojiť do prvorepublikovej politiky, teda sa v nej ani nemohol zašpiniť, a preto zostáva tak trochu mýtickou postavou.

„Keďže väčšina ľudí o ňom takmer nič nevie, vytvárajú si svoj vlastný obraz Štefánika,“ povedal historik Dušan Kováč. „Takzvaní tvrdí národovci ho dokonca vykresľujú ako zakladateľa samostatného slovenského štátu, čím nikdy nebol.“

Najčastejšou špekuláciou o Štefánikovi je tá, že jeho lietadlo dali zostreliť na príkaz Masaryka a Beneša. Vzhľadom na stav poznania je to čírou konšpiračnou teóriou.

Je však pravda, že ich vzťah so Štefánikom nebol ideálny. Ako napísal historik Ján Mlynárik v knihe Cesta ke hvězdám a svobodě, keď Štefánik dostal v januári 1919 vysoké francúzske vyznamenanie, „bolo z jeho slov cítiť známu zatrpknutosť; Paríž ho vyznamenáva, Praha o ňom mlčí“. Podľa Mlynárika Masaryk so Štefánikom nerátal a bol v rozpakoch, „čo s ním ďalej“.

„Bolo to prehĺbenie oných tendencií, ktoré Štefánika celkom zámerne odsúvali do pozadia a znehodnocovali jeho mimoriadne zásluhy. Je nepochybné, že na tom mal podiel tiež mladší Beneš, ktorý mal dosť dôvodov žiarliť na Štefánikove úspechy a na jeho rolu v zahraničnom odboji.“

Viacerí čelní českí politici sa Štefánika akoby stránili, francúzsky generál a československý minister vojny zase videl, že v ČSR už krátko po jeho vzniku nejde len o ideály, ale aj o čachre, malosť, márnomyseľnosť, „ktoré sa začínajú predierať až na koreň politiky nového štátu, že korýtku a výnosnému miestu sa dáva prednosť pred mravnou zásadou pravdy a jej obhajoby“.

Toto všetko slúži ako argumentácia pre tých, ktorí tvrdia, že Štefánikovo lietadlo krátko pred pristátím zostrelili alebo že v tom dokonca mali prsty vtedajší prezident a minister zahraničia. No dôkazy pre takéto tvrdenia sa nikdy nenašli a seriózni historici takúto interpretáciu odmietajú. Podobne sa nikdy nepotvrdili špekulácie, že Štefánik spáchal samovraždu, pretože si nevedel nájsť miesto v povojnovom vývoji.

Tak ako pri mnohých konšpiračných teóriách, aj tu ide o hľadanie tajného hýbateľa dejov, ktorý poťahuje nitkami, aby sám nepoznaný zmenil udalosti vo svoj prospech. Tak ako každá konšpiračná teória, ani táto neberie do úvahy, že ani po storočí nemá žiadne dôkazy a že pád Štefánikovho lietadla mohol byť zavinený len nešťastnou zhodou okolností a že aj smrť veľkých ľudí máva najčastejšie banálne dôvody.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

História

Slovenské mýty

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie