Denník N

Starí Slováci vo Veľkej Morave neboli, objavili sa až v Uhorsku

Slovanská popolnica zo 7. až 8. storočia, Devínska Nová Ves. Foto - snm.sk
Slovanská popolnica zo 7. až 8. storočia, Devínska Nová Ves. Foto – snm.sk

Politici sa pokúsili presvedčiť ľudí, že dejiny Slovákov sa začínajú ešte v časoch Veľkej Moravy a že už vtedy tu boli starí Slováci.

Ak existujú nejakí Slováci dnes, a o tom asi nikto nepochybuje, museli samozrejme mať aj nejakú svoju staršiu verziu. Otázkou teda nie je, či existovali, ale to, odkedy je správne ich nazývať Slovákmi. O tom bol aj spor, ktorý pred niekoľkými rokmi rozdelil slovenskú verejnosť a historikov. Tento spor nebol motivovaný v prvom rade odborne, ale politicky a vyvolala ho snaha politikov zneužívať dejiny na vlastné propagandistické účely.

Nemáme žiadny dôkaz ani logický predpoklad pre to, aby sme mohli hovoriť o Slovákoch, je jedno, či nových alebo starých, už v časoch Veľkej Moravy. Podľa historika Jána Steinhübela má zmysel o Slovákoch hovoriť až po vzniku Uhorska. Až keď sa ocitli v novom štáte, sa oddelili od Moravanov a politicky sa naopak stali Uhrami. „Tým, že boli Nitranmi a Uhrami, líšili sa od slovanských národov v susedných slovanských štátoch, od ktorých ich oddeľovala uhorská štátna hranica alebo maďarské územie,“ píše Steinhübel v knihe Nitrianske kniežatstvo.

Pritom sa však ako Slovania museli zároveň nanovo vymedziť aj voči neslovanským Maďarom. Tak pre nich vznikla potreba nejakej novej skupinovej identity a samozrejme aj samostatného pomenovania pre túto skupinu. Vďaka tomu sa postupne stali Slovákmi – slovanskými obyvateľmi Uhorska na severe tejto krajiny, ktorí neboli Maďarmi a nepatrili ani medzi Slovanov v susednom českom a poľskom kráľovstve.

Až do konca Veľkej Moravy a postupného začlenenia sa do Uhorska sa predkovia Slovákov pravdepodobne považovali len za Slovanov a politicky za Moravanov. Pravdepodobne mali aj regionálnu identitu, ktorá sa s tými predchádzajúcimi nevylučovala – považovali sa podľa rieky, pri ktorej žili, alebo podľa centra svojho kniežatstva napríklad za Nitranov (Nitravania).

Etnický názov vzniká vtedy, keď je potrebný a dáva zmysel – potrebujete sa sami od niekoho odlíšiť alebo vás od niekoho potrebujú odlíšiť iní. Z rovnakého dôvodu napríklad môžeme už v čase ich príchodu do Karpatskej kotliny odôvodnene hovoriť o starých Maďaroch. Nie preto, lebo by boli „národne“ vyspelejší ako predkovia Slovákov, ale preto, lebo to boli kočovníci, etnikum v pohybe, ktoré sem práve doputovalo. To znamená, že sa vyčlenilo zo svojho predchádzajúceho politického a etnického kontextu a začlenilo sa do nového. Potrebovalo nejaký vlastný názov i povedomie rovnako, ako si ich samostatne potrebovalo pomenovať aj nové okolie.

Pre vtedajšie pomery je však typické i to, že okolité národy na pomenovanie starých Maďarov sprvu často používali označenia, na ktoré si zvykli pri predchádzajúcich kočovníkoch, ktorých im Maďari pripomínali. Napríklad byzantské pramene starých Maďarov nazývali Turkami podľa stredoázijských Turkov, ktorých poznali už zo skorších čias.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

História

Slovenské mýty

Veda

Teraz najčítanejšie