Denník N

Nominanti SNS chcú pokračovať v stíhačkách MiG-29, pomôžu tým záujmom Ruska

Hlavné postavy ministerstva obrany: minister obrany a člen SNS Peter Gajdoš (vpravo) a šéf služobného úradu a Dankov kamarát Ján Hoľko. Foto N – Tomáš Benedikovič
Hlavné postavy ministerstva obrany: minister obrany a člen SNS Peter Gajdoš (vpravo) a šéf služobného úradu a Dankov kamarát Ján Hoľko. Foto N – Tomáš Benedikovič

Odkedy SNS po voľbách prevzala ministerstvo obrany, robí všetky kroky k tomu, aby Slovensko odložilo plány na nákup západných stíhačiek.

Nominanti Andreja Danka na ministerstve obrany sú pripravení presadiť strategické rozhodnutie, ktoré bude priamo nahrávať záujmom Ruskej federácie. Podľa informácií Denníka N chcú podpísať zmluvy s ruskými firmami, vďaka ktorým by sa predĺžila prevádzka stíhačiek MiG-29.

Tým by sa na neurčito odložili všetky doterajšie plány na prezbrojenie slovenského letectva západnými stíhačkami. Slovensko by onedlho mohlo byť jedinou krajinou v NATO, ktorá je odkázaná na stíhačky ruskej výroby.

Generálny tajomník služobného úradu Ján Hoľko už v októbri novinárom povedal, že technická životnosť slovenských migov je stanovená do rokov 2029 až 2035. Slovensko by si teda v extrémnom prípade mohlo stíhačky ruskej výroby ponechať až dovtedy.

Armáda dnes migy využíva na základe servisnej (takzvanej abonentskej) zmluvy, ktorú má s Rusmi podpísanú do konca roku 2019. Je pravdepodobné, že SNS bude chcieť v najbližších mesiacoch túto zmluvu predĺžiť.

Made by SNS

Informácie o zámere pokračovať v migoch potvrdili Denníku N dva od seba nezávislé zdroje. Minister Peter Gajdoš (nominant SNS) podľa nich už o tomto scenári začal hovoriť i na niektorých svojich neverejných stretnutiach.

Oficiálne to však ministerstvo potvrdiť nechce. V piatok na tlačovej konferencii sa skúsil na stíhačky spýtať redaktor RTVS, ale hovorkyňa Danka Capáková mu neumožnila otázku dokončiť – s vysvetlením, že témou tlačovej konferencie boli kontroly v muničných skladoch a nie stíhačky.

Denník N poslal ministerstvu priamu otázku, či sa chystá podpísať s Rusmi zmluvy na ďalšiu prevádzku migov. Hovorkyňa na to nereagovala.

Pokračovanie v migoch by však bolo len prirodzeným vyústením doterajších aktivít SNS na ministerstve obrany.

Dvanásť stíhačiek MiG-29, ktoré dnes armáda využíva, získalo Slovensko v 90. rokoch v rámci deblokácií. Foto – TASR

Súčasný minister Gajdoš zdedil po svojom predchodcovi Martinovi Glváčovi (Smer-SD) rozbehnuté rokovania so Švédskom o prenájme stíhačiek Gripen, ktoré sa začali už v roku 2013.

Za éry SNS sa však tieto rokovania zasekli, čo ministerstvo vysvetľovalo tým, že Švédi si údajne pýtajú za stíhačky priveľa.

Ministerstvo následne oslovilo americkú ambasádu, aby predložila ponuku na americké stíhačky F-16, a tvárilo sa, že túto možnosť vážne zvažuje.

Andrej Danko a stíhačky

V priebehu leta sa však v celej veci začal stále viditeľnejšie angažovať predseda SNS Andrej Danko. V auguste najprv povedal, že armáda by mala najprv modernizovať pozemné vojsko, až potom riešiť otázku stíhačiek.

V októbri prišiel so zámerom vyhlásiť na stíhačky otvorenú súťaž, ktorá by rozhodnutie o prezbrojení odsunula o niekoľko rokov.

„Povedal som všetkým veľvyslancom príslušných štátov, že chcem jasnú a transparentnú súťaž a že ma zaujíma čo najnižšia cena pre Slovensko,“ vyhlásil Danko.

Paradoxom je, že v rovnakom čase ministerstvo v tichosti finišovalo so zákazkou na obrnené transportéry. Pri nej už Danko žiadnu súťaž nevyžadoval.

Bezpečnostný analytik Jaroslav Naď koncom októbra upozorňoval na to, že SNS pri stíhačkách len uplatňuje zdržovaciu taktiku.

„Prechod na západné stíhačky dnes podporujú všetky koaličné aj opozičné strany, ak nepočítame extrémistov. O lietadlách už máme k dispozícii všetky dostupné informácie, máme na ne aj vyčlenené peniaze. Už dávno sme mohli urobiť rozhodnute. Jediný, kto to brzdí, sú nominanti SNS,“ hovoril Naď.

„Európske riešenie“

Ministerstvo môže podpísať zmluvy na migy teoreticky aj samo bez súhlasu vlády. Otázka je, ako by na to reagoval premiér Robert Fico.

Fico už v lete oznámil, že pri stíhačkách očakáva „európske riešenie“. Neskôr však začal brzdiť a hovoril, že otázka stíhačiek ho momentálne netrápi. „Toto je vec, ktorá nás bude zaujímať v roku 2022 alebo 2023, sme ešte ďaleko od toho,“ vyhlásil v septembri.

Pokračovanie v migoch by tak mohlo naraziť len na odpor niektorých ľudí v Moste-Híd. Tento variant odmieta napríklad štátny tajomník ministerstva za túto stranu Róbert Ondrejcsák, ktorého misiou je presadzovať prozápadný kurz.

Proti krokom SNS sa verejne ohradil už v septembri, keď si Gajdoš chcel vypýtať mandát na to, aby o stíhačkách mohol rozhodnúť až budúci rok.

„Odloženie rozhodnutia o nahradení migov znamená predĺženie závislosti od Ruska, čo je v rozpore s európskou a proatlantickou orientáciou Slovenska. Neviem sa s tým stotožniť ani ako odborník, ani ako verejne činná osoba,“ reagoval Ondrejcsák. K najnovšiemu vývoju okolo stíhačiek sa zatiaľ vyjadriť nechcel.

Je však možné, že SNS si nakoniec migy presadí za cenu toho, že koaličným partnerom na revanš ustúpi v iných otázkach.

Štátny tajomník Ondrejcsák presadzuje na ministerstve obrany prezbrojenie letectva na západné stroje. Nominanti SNS ho však pri viacerých kľúčových rozhodnutiach obchádzajú. Foto N – Tomáš Benedikovič

Výhovorka s NATO

Podľa informácií Denníka N chcú Dankovi nominanti obhajovať migy argumentom, že vychádzajú len z odporúčaní NATO.

NATO už od roku 2010 odporúča krajinám, ako je Slovensko, že nie je potrebné, aby sa venovali rozvoju stíhačiek, pretože tých je v rámci Aliancie relatívne dosť. Miesto toho sa majú venovať budovaniu pozemného vojska.

NATO však zároveň rešpektuje, pokiaľ sa členský štát rozhodne tieto odporúčania nevypočuť. „NATO nám rozhodne neradí, aby sme si nechali ruské stíhačky. Pokiaľ to bude SNS tvrdiť, tak je to nezmysel,“ hovorí Naď.

SNS podľa Naďa už aj v iných prípadoch ukázala, že na obrane vyvíja proruské aktivity. Príkladom bola nová bezpečnostná a obranná stratégia, ktorú v októbri schválila vláda.

Tieto dokumenty napríklad výslovne odsudzujú pripojenie Krymu k Rusku, ktoré práve Andrej Danko relativizuje a odmieta ho nazvať anexiou.

Po schválení vládou mali byť predložené aj do parlamentu, čo sa však doteraz nestalo. Naď hovorí, že sa o to mohla postarať práve SNS. „Prekáža im, že z ich pohľadu je bezpečnostná stratégia až príliš protiruská,“ povedal Naď.

Ruský lobing je povolený

Existujú však aj ďalšie indície o proruskej náklonnosti Dankových ľudí. V októbri vyfotili novinári Plus 7 dní vplyvného úradníka ministerstva obrany Olega Havasiho, ako prišiel na ruskú ambasádu s fľašou vína – čo pri pracovných stretnutiach nie je bežná vec.

Bolo to v čase, keď sa na ministerstve intenzívne rokovalo práve o stíhačkách. Havasi prišiel na ministerstvo za éry SNS, blízko mal práve k Dankovmu mužovi Hoľkovi. Havasiho po niekoľkých prešľapoch napokon odvolali z funkcie

Andrej Danko v rovnakom čase v médiách opakoval, že odmietol pozvanie na návštevu Švédska, pretože by to považoval za neprimeraný lobing z ich strany. Následne však vyrazil na niekoľkodňovú návštevu do Ruska, ktorej vrcholom bol jeho proruský prejav v Štátnej dume.

Andrej Danko sa v ruskej dume dočkal „standing ovation“. Foto – Facebook Andreja Danka

Slovensko raritou v NATO

Väčšina postkomunistických štátov, ktoré sú členmi NATO, sa ruských stíhačiek v posledných rokoch zbavuje.

Napríklad Rumunsko si kúpilo americké F-16, Bulharsko sa tento rok rozhodlo pre švédske gripeny a západné stíhačky si momentálne vyberá aj Chorvátsko.

So strojmi MiG-29 naďalej počíta iba Poľsko, ktoré je však v inej situácii než Slovensko – k ruským strojom si po roku 2000 prikúpilo viac než tridsať amerických F-16.

Susedné Česko sa stíhačiek MiG-29 zbavilo už v 90. rokoch a od roku 2005 si prenajíma od Švédska štrnásť stíhačiek Gripen.

„MiG-29 je rozhodne dobré lietadlo, Rusi vždy zvládali konštrukciu lietadiel. Avšak je to stroj inej generácie a je závislý od dodávok náhradných dielov z Ruskej federácie. Rusko je partnerom, ktorý svoju ochotu často podmieňuje nejakými politickými ústupkami,“ poznamenal pred časom český generál Pavel Bulant, ktorý za Česko viedol rokovania o predĺžení prenájmu gripenov.

Prečítajte si knihu od Vladimíra Šnídla: Pravda a lož na Facebooku

Viac

Teraz najčítanejšie