Čelíme „planetárnej kríze“. Plasty jeme aj pijeme, do oceánov sa dostanú aj z našich práčok

Na snímke indický chlapec kráča okolo hromady plastového odpadu na pobreží Arabského mora v indickom Bombaji. Foto – tasr/ap

OSN chce zakázať plastový odpad v oceánoch. Či nám mikroplasty škodia, sa ešte nevie.

Plastové znečistenie planéty niektorí začínajú prirovnávať k takej hrozbe, akou sú klimatické zmeny. Podľa odhadov ročne vo svetových oceánoch skončí 8 miliónov ton plastov. To je, akoby každú minútu do mora vysypalo odpad plne naložené veľké smetiarske auto.

Celkovo ľudstvo do oceánov od roku 1950 takto dostalo 150 miliónov ton plastov. Keďže doba ich rozkladu trvá stovky rokov, ešte stále sú tam.

Minulý týždeň sa v kenskom Nairobi uskutočnila konferencia OSN, kde sa riešilo aj to, ako bojovať s plastovým odpadom v moriach. Účastníci bili na poplach.

„Toto je planetárna kríza. V priebehu pár krátkych dekád, čo sme objavili pohodlnosť plastov, ničíme ekosystém v oceánoch,“ povedala pre BBC šéfka pre oceány v Programe OSN pre životné prostredie Lisa Svensson.

„Je to Armagedon v oceáne,“ dodal pre CBS riaditeľ programu Erik Solheim.

Afrika, Ázia aj USA

Vo svete už dlhšie platí zákaz vyhadzovania plastov do mora z lodí. Aj napriek tomu sa dostávajú do svetových oceánov. Z veľkej časti je to z pevniny.

Podľa odhadov až 55 percent plastového odpadu pochádza z piatich ázijských krajín (Čína, Indonézia, Thajsko, Vietnam a Filipíny).

„Sú to najmä krajiny z Ázie a Afriky. Ale aj USA sú asi na 20. mieste. Väčšina plastov do oceánov prichádza z pevniny riekami. Morské prúdy ich zhromaždili na niekoľkých miestach, plastový ostrov je v Tichom oceáne a Severnom mori,“ hovorí Mária Omastová z Ústavu polymérov SAV, ktorú vyhlásili za vedkyňu roka.

Na konferencii bolo vidno, že si štáty krízu začínajú uvedomovať. Vyše dvesto štátov podpísalo v Keni rezolúciu, ktorá vyzýva na elimináciu plastového znečistenia morí. Zatiaľ nie je právne záväzná, no podľa Nórov, ktorí ju tlačili, je silná.

„Máme dohodu, ktorá preskúma právne záväzné opatrenia na medzinárodnej úrovni do 18 mesiacov,“ povedal podľa Reuters nórsky minister životného prostredia Vidar Helgesen.

Indonézia – druhý najväčší znečisťovateľ – sľúbila, že do roku 2025 zníži odpad v oceánoch o 70 percent (aj keď niektorí spochybňujú reálnosť záväzku).

Zvieratá si dokonca z plastových vlákien tvoria hniezda. Foto – Flickr/Thomas Haeusler

Rovnako ide s plastami bojovať aj Čína. „Ak je jeden národ, ktorý sa momentálne mení viac ako akýkoľvek iný, tak je to Čína. Rýchlosť a odhodlanie vlády na zmeny je enormné,“ povedal podľa Reuters Erik Solheim.

Slovensko od januára budúceho roka zavádza spoplatnenie igelitových tašiek. „Predajcovia ich budú musieť spoplatniť a taktiež alternatívne poskytovať iné druhy tašiek alebo tašiek určených na opakované použitie,“ tvrdí hovorca ministerstva životného prostredia.

Mikrovlákna v práčke

Problém s plastami nie je len v tom, čo vidíme, ale aj v tom, čo nevidíme. Až 95 percent plastov sa nachádza pod hladinou oceánov. Z plávajúcich plastových fliaš či sáčkov sa postupne odlupujú takzvané mikroplasty, alebo plastové mikrovlákna.

Jeden z hlavných spôsobov, ako sa tieto mikrovlákna dostávajú do prírody, je aj z našich práčok.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie