Denník N

Prezident si vybral, na Ústavný súd pošle Mamojku, Laššákovú a Duriša

Mojmír Mamojka, Jana Laššáková, Miroslav Duriš. foto - TASR
Mojmír Mamojka, Jana Laššáková, Miroslav Duriš. foto – TASR

Ústavný súd minulý týždeň povedal, že prezident je povinný vybrať troch ústavných sudcov zo siedmich kandidátov navolených parlamentom od roku 2014. Andrej Kiska poslúchol a dnes prezradil mená svojho výberu.

Po troch rokoch sporov o menovanie ústavných sudcov prezident Andrej Kiska rezignoval. Dnes oznámil, že zo siedmich kandidátov zvolených parlamentom vymenuje poslankyňu Smeru Janu Laššákovú (65), jej bývalého kolegu z parlamentu Mojmíra Mamojku (67) a notára Miroslava Duriša (51).

Do funkcie, v ktorej budú dvanásť rokov, by ich mal vymenovať vo štvrtok. Ústavný súd by tak mal mať plný počet trinástich sudcov, nekompletný bol takmer tri roky.

Kiska ich vymenuje, hoci pôvodne mal voči nim, ale aj zvyšným štyrom vážne výhrady. Vybral ich parlament, v ktorom mal Smer väčšinu. Prezident sa však rozhodol rešpektovať Ústavný súd, ktorý tiež vo svojom vystúpení ostro kritizoval. Senát Petra Brňáka mu menovanie ústavných sudcov prikázal minulý týždeň.

Kiska ich nález označil ako svojvoľný, plný formálnych chýb a prejav pohŕdania ústavou. Považuje ho za jeden z najhorších v histórii. „Jeho význam vidím iba v tom, že bude slúžiť ako výstraha budúcim generáciám,“ dodal.

Napriek tomu sa však rozhodol sudcov menovať, lebo už vyčerpal všetky možnosti, ktoré mal. Premiér Robert Fico od minulého týždňa prezidenta už viackrát vyzval, aby neotáľal a ústavných sudcov už vymenoval.

Kiska počas tiahleho sporu o vymenovanie skonštatoval, že kandidáti vybratí parlamentom sa vôbec, či takmer vôbec o ústavné právo a ústavné súdnictvo nezaujímali. „Už prostá skutočnosť, že sa za uvedených okolností vôbec uchádzajú o post sudcu Ústavného súdu, signalizuje nedostatok ich zodpovednosti za konanie a rozhodovanie na najvýznamnejšom súdnom orgáne štátu,“ napísal Kiska vo svojom odôvodnení, prečo nevybral z kandidátov zvolených Národnou radou.

Kto sú teda tí, ktorí budú najbližších dvanásť rokov ochraňovať ústavu a ústavné práva občanov?

Akademik zo Smeru, ktorý sa dočkal

Dlhoročný poslanec Smeru, ale aj akademik Mojmír Mamojka bol po zvolení najhorúcejším kandidátom na vymenovanie. O tom, že zamieri do Košíc, sa špekulovalo už dlho, ale málokto by povedal, že sa ho tam stranícki kolegovia budú snažiť pretlačiť priamo z poslaneckých lavíc.

„Môžem urobiť len všetko preto, aby som reprezentoval dôstojne Ústavný súd aj seba,“ reagoval po oznámení prezidentom Mamojka. Kritické slová na svoju adresu vraj neriešil. „Je to právo prezidenta. Každý má právo komentovať. Beriem to ako fakt a obrovský záväzok. Vždy som pristupoval ku všetkému vysoko profesionálne a budem sa snažiť o to naďalej,“ dodal.

Možno aj preto ho ako kandidáta v roku 2015 navrhol prvý prodekan Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela, na ktorej Mamojka momentálne pôsobí ako dekan. Pokiaľ išlo o právnické skúsenosti a vedomosti, tak tie má exposlanec Smeru asi najmenej spochybniteľné zo všetkých kandidátov.

Vyčítať sa mu dá, že sa postavil na čelo a zakladal súkromnú Fakultu práva Janka Jeséniusa v Sládkovičove, ktorá mala veľmi zlú povesť.

Mamojka sa vždy pohyboval medzi právom a vzdelávaním, a s tým súviselo aj jeho zaradenie v parlamente. V rokoch 2006 až 2010 bol predsedom ústavnoprávneho výboru, počas druhej vlády Smeru v rokoch 2012 až 2016 šéfoval školskému výboru. Ako kandidáta na ústavného sudcu ho kolegovia v parlamente zvolili 79 hlasmi v decembri 2015. Keď mu vyčítali, že je až príliš spätý s vládnou stranou, aby hneď prešiel na Ústavný súd, oponoval. „Som autonómny. Ak budem sudcom Ústavného súdu, mojím šéfom bude ústava,“ povedal Mamojka.

Mojmír Mamojka. Foto – TASR

Lenže ako poslanec Smeru bol ochotný hlasovať aj o zákonoch, o ktorých bolo vopred jasné, že sú protiústavné, čo neskôr aj Ústavný súd potvrdil. Najčastejšie spomínaným príkladom je zákon o zákaze zisku pre zdravotné poisťovne, ako aj takzvaný vyvlastňovací zákon, ktorý umožňoval štátu budovať diaľnice na pozemkoch ľudí, hoci ešte neboli vysporiadané. Pri oboch bol poslanec Mamojka za.

Mimochodom, jedinou koaličnou poslankyňou, ktorá vyvlastňovanie nepodporila, bola Katarína Tóthová (HZDS). Pri hlasovaní sa bývala Mečiarova ministerka spravodlivosti zdržala a vysvetľovala to práve tým, že zákon je podľa nej protiústavný.

Keď mu politickú minulosť vyčítali poslanci počas vypočúvania na ústavnoprávnom výbore, Mamojka ich vyzval, aby sa už prestali tváriť, že v politickom pluralizme nemajú politické nominácie miesto. „Veď si už neklamme. Všade je politika. Nereprezentujme tu nejakú diskrimináciu, že keď bol niekto v politike, tak je postihnutý,“ povedal Mamojka. Pripomenulo to jeho rozhovor pre denník SME, v ktorom otvorene priznal, že Štefan Harabin sa v roku 2009 stal predsedom Najvyššieho súdu na základe politickej dohody.

„Viete, ako to je. Je to o politike. Rezorty sú rozdelené a lídri rozhodli, že to bude takto. Aj keď, pochopiteľne, formálno-právne i reálne nie je Najvyšší súd vyšpecifikovateľný ako klasický rezort,“ povedal v roku 2010.

Keď prezident Kiska vlani v júli rozhodol exposlanca nevymenovať, Mamojka sa stiahol. Nič nekomentoval, neposlal ani sťažnosť na Ústavný súd. Po minulom týždni, keď ho napriek tomu Brňákov senát vrátil do hry o post ústavného sudcu, bola teda namieste otázka, či sa Mamojka vlastne ešte ako kandidát cíti.

Do telefónu sa zasmial a pripomenul, že od začiatku tvrdil, že bude akceptovať každého, kto má a mal v celom rozhodovaní kompetencie a nebude do tohto procesu aktívne zasahovať. „Čakám teda ďalej, čo sa stane,“ povedal Mamojka. Funkcie, ktorá je považovaná za vrchol právnickej kariéry, sa dočkal.

Poslankyňa s najslávnejším palcom

Pri bývalej šéfke poslaneckého klubu Smeru Jane Laššákovej už nemali jej stranícki kolegovia žiadne zábrany a navrhli ju za kandidátku priamo oni. Pod návrh sa podpísali Miroslav Číž a Anna Vitteková. Dlhoročná podniková právnička a od roku 2002 poslankyňa má podľa nich dostatočné kompetencie a skúsenosti na to, aby sa stala ústavnou sudkyňou.

Za to, že sa tak nakoniec stane, môže do veľkej miery vďačiť aj opozícii. Pri hlasovaní v decembri 2015 ich bolo totiž v sále málo, a tak jej stačilo na zvolenie za kandidátku 70 hlasov. Znamená to teda, že tentokrát jej „palec hore“, ktorý ju ako šéfku klubu pri hlasovaniach preslávil, neuposlúchli ani vlastní kolegovia.

To, že Laššáková neprejde cez prezidenta, bolo v júli 2016 jasné. Aj to, že sa nevzdá a bude sa sťažovať na Ústavnom súde – ešte stále ako poslankyňa vládneho Smeru, do parlamentu kandidovala aj vlani. Vďaka jej sťažnosti na Ústavný súd je dnes verejne známe, prečo ju prezident odmietol. Odmietavé stanoviska prezidenta k nej je totiž súčasťou rozhodnutia Brňákovho senátu z minulého týždňa.

Kiska poslankyni Smeru vyčítal, že sa vo svojej právnickej praxi nikdy nezaoberala ochranou ľudských práv, či  ústavnosti a to nenahradí ani niekoľkoročné členstvo v ústavnoprávnom parlamentnom výbore. Nikdy nikoho nezastupovala na Ústavnom súde a ani nenapísala ústavnú sťažnosť, či iné podanie.

Kiska upozornil aj na jej hlasovanie o protiústavných zákonoch. Aj Laššáková hlasovala za pri zákaze zisku zdravotných poisťovní aj podporila aj vyvlastňovanie pri stavbe diaľnic. Poslankyňa to vysvetlila tak, že za posúdenie súladu zákonov s ústavou bola zodpovedná vláda. Laššáková považovala tieto zákony za potrebné a v súlade s ústavou, preto za ne v dobrej viere hlasovala.

„Takýto spôsob hlasovania v Národnej rade nedáva záruku nezávislého a nestranného pôsobenia na Ústavnom súde, najmä hlasovania podľa najlepšieho svedomia a presvedčenia,“ vyčítal prezident Laššákovej a aj tak zdôvodnil, prečo ju vlani v júli za ústavnú sudkyňu nevymenoval.

Jana Laššáková. Foto – TASR

Napriek tomu sa aj Laššáková menovania dočká a rovnako ako Mamojka a Duriš sa ústavnými sudcami stanú. Funkčkné obdobie sa im skončí v roku 2029, kedy bude mať poslankyňa 77 rokov, Mamojka 79 a Duriš 63 rokov.

Laššáková v prvej reakcii na oznámenie prezidenta ubezpečovala, že na Ústavnom súde nebude rozhodovať v prospech Smeru.

„Prijímam rozhodnutie pána prezidenta naozaj s veľkou pokorou, bližšie sa vyjadrím, keď mi pán prezident osobne odovzdá menovanie do funkcie. Funkciu prijímam, je to veľká pocta pre každého právnika. Ukončím všetky svoje aktivity v politickej strane, členstvo v strane a takisto aj v parlamente,“ povedala.

„Chcem dokázať svojimi konkrétnymi skutkami, že verejnosť tú obavu nemusí mať,“ reagovala poslankyňa na otázku, či nemá mať verejnosť obavu z jej nestrannosti vzhľadom na politickú minulosť.

Duriš: z notára bude ústavný sudca

Spomedzi menovanej trojice je najmladší Miroslav Duriš. Notár z Liptovského Mikuláša pôsobí aj ako externý vysokoškolský pedagóg. Podrobnosti z jeho životopisu je ťažké nájsť. Známe je len to, že vyštudoval bratislavské právo, začínal na okresnom súde a od roku 1995 je notárom.

Pred desiatimi rokmi šéfoval Notárskej komore. V tom čase sa ho pokúsil expredseda HZDS Vladimír Mečiar navrhnúť za člena Súdnej rady. V parlamentnej voľbe v roku 2007 neuspel. Ako kandidáta na ústavného sudcu ho navrhla Notárska komora. V apríli 2014 získal pri voľbe v parlamente 79 hlasov.

U Kisku dvakrát Duriš neprešiel. Ani v júli 2014 a ani o dva roky neskôr. Keď si prezident preštudoval jeho životopis, a absolvoval s ním osobný pohovor, rozhodol sa ho nevymenovať. Zdôvodňoval to aj nedostatkom publikačnej činnosti, či inej činnosti pri ochrane ústavnosti a základných práv a slobôd. Za problém považoval aj to, že Duriš sa odmietol podrobiť jazykovej skúške, a tak prezident nevedel, ako na tom kandidát je so znalosťou cudzích jazykov. Vyčítal mu, že sa nepripravoval na funkciu ústavného sudcu.

Na základe všetkých týchto dôvodov dospel Kiska pôvodne k záveru, že „závažné dôvody a skutočnosti významne spochybňujú vašu schopnosť vykonávať funkciu sudcu ústavného súdu spôsobom, ktorý nebude v rozpore s poslaním Ústavného súdu.“

Boli to však výčitky, ktoré Ústavný súd pri svojom poslednom rozhodovaní nezobral do úvahy. Aj Duriš patril ku kandidátom, ktorí v Košiciach svoje nevymenovanie napadli ústavnou sťažnosťou a dvakrát uspeli. V marci 2015 aj v decembri 2017.

Menovania sa tak zo sedmičky navolenej v Národnej rade nedočkal Juraj Sopoliga, Eva Fulcová, Ján Bernát a Imrich Volkai.

Na ťahu je vláda a prísnejší výber kandidátov

Po menovaní trojice ústavných sudcov sa môže začať diskusia o tom, ako sprísniť podmienky výberu kandidátov na ústavných sudcov. Smer na túto tému nechcel hovoriť, kým sa Kiska nerozhýbe. Prezident v tejto súvislosti vyzval premiéra, aby vláda splnila svoj záväzok, ktorý má aj vo vládnom programe. Priamo tam sa zaviazala sprísniť podmienky výberu.

Fico zatiaľ na rozhodnutie prezidenta a jeho výzvu nereagoval. Predseda ústavnoprávneho výboru Róbert Madej (Smer) však na tento apel podľa TASR reagoval slovami, že Kiska sa nevedel rozhýbať tri roky, „tak ho poprosím, nech nás nenaháňa.“

Naopak, ministerka spravodlivosti Lucai Žitňanská (Most-Híd) už reagovala, že je  „pripravená urobiť všetko preto, aby nastávajúce voľby ústavných sudcov v roku 2018 už mohli prebehnúť podľa nových pravidiel kreovania Ústavného súdu.“

Vtedy budú totiž poslanci rozhodovať až o osemnástich kandidátoch, pretože Ústavnému súdu odídu naraz deviati sudcovia. Na nutnú zmenu ústavy v tejto súvislosti upozorňuje aj OĽANO. „Ak sa nezmení Ústava hrozí, že to bude jednofarebný Ústavný súd“, varuje Ján Budaj a zároveň vyzval Žitňanskú, aby pripravila zmenu zákona. Chce, aby kandidátov na ústavných sudcov volila trojpätinová alebo dvojtretinová väčšina poslancov parlamentu. „Sme pripravení prispieť hlasmi k takejto zmene ústavného zákona,“ vyhlásil Budaj.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie