Mal 23, keď kúpil gymnázium v Prahe, a teraz zakladá školy mimo systému – jedna bude v Bratislave
Od septembra v hlavnom meste vznikne nová medzinárodná škola. Bude sa na nej učiť ako v Spojených štátoch, školné bude 10-tisíc eur.
Mal 23 rokov, keď so spoločníkom kúpil krachujúce súkromné gymnázium v Prahe. Dnes má Ondřej Kania o rok viac a v Prahe mu už pribudla aj škola fungujúca mimo českého školského systému s licenciou zo Spojených štátov. V septembri 2018 chce otvoriť ďalšiu v Bratislave.
Ako žiak na základnej škole takmer prepadol. Chodil na školy v Brne a dnes hovorí, že mu nevyhovoval systém, v ktorom sa len sedí v lavici, počúva a zapisuje. Rozvíjať sa v predmetoch, ktorým sa chcel venovať, bolo nemožné. Sám si potom vybavil štúdium na strednej škole v Spojených štátov, na ktoré nemal peniaze, keďže je skôr z chudobnejšej rodiny.
Sedem mesiacov písal stovky e-mailov na americké školy. Dostal šesť ponúk, dve školy mu ponúkli plné štipendium, štyri by mu zaplatili 95 percent nákladov na štúdium. Vybrať si už nebol taký problém. Na strednej škole v štáte New York študoval dva roky.
Keď sa vybavený americkou skúsenosťou vrátil do Česka, nevedel si dva mesiace nájsť prácu, a tak s partnerom Tomášom Jízdným založil agentúru J&K Consulting, ktorá zariaďuje študentom v krajinách V4 štipendiá, ubytovanie či výber stredných škôl v USA či v Kanade.
Na kvalitné stredné školy poslala len tento školský rok vyše sto študentov, z toho dvadsiatich zo Slovenska. Znie vám príbeh tohto mladíka až nepravdepodobne a zdá sa vám, že je to celé ako z reklamného letáku? Faktom je, že koncepcie o školstve, ktoré Kania vypracoval, prebrali aj politici v Česku, napríklad TOP 09.
Prečo ich posielať do zahraničia
Mnohí študenti nechcú odísť do zahraničia, mnohí si to nemôžu dovoliť, keďže školné stojí od 20- do 50-tisíc eur.
Pri pohľade na krajiny V4 a najmä Slovensko je podľa Kaniu zrejmé, že ľudia bohatnú. A čím sú rodičia mladší, tým viac medzi nimi nájdete takých, čo v zahraničí študovali a vnímajú, aké dôležité je vzdelávanie. Slovensko berie ako nádejný trh, kde nie je veľká konkurencia – zahraničné školy v Bratislave sú totiž najmä britské. Preto chce v hlavnom meste od septembra otvoriť americkú strednú školu American Academy. Prvý rok je za 10-tisíc eur, školné sa v jednotlivých ročníkoch bude líšiť.
„Nie sme konkurenciou slovenským školám, ale medzinárodným. Tie v Bratislave stoja okolo 15- až 20-tisíc eur,“ vysvetľuje Kania. Budúci rok školu otvoria aj v Brne, na ten ďalší má pribudnúť aj Varšava a Budapešť.
Ako funguje americká škola
V Prahe sa im prvý rok prihlásilo 140 ľudí, vzali polovicu. Kania predpokladal, že dostanú 60 až 70 prihlášok a vezmú tridsať ľudí. V Bratislave chcú prijať 50 študentov. Vyberať začnú vo februári a Kania predpokladá, že záujem budú mať najmä cudzinci žijúci v našom hlavnom meste. V Prahe to platí na 75 percent. Ide o deti diplomatov a ľudí, čo pracujú na ambasádach či v zastúpeniach zahraničných firiem.
Výučba je v angličtine, na škole nie sú učitelia zo Slovenska ani z Česka. Prijímať budú 9-, 10- a 11-ročné deti. Najstarší prijatí študenti tak budú mať dva roky na dokončenie štúdia.
Do školy sa nastupuje o rok skôr ako na naše stredné školy – začnú tak už deviatym ročníkom a končia o štyri roky, teda o rok skôr ako ich spolužiaci, ktorí by chodili na slovenské školy.
Po skončení nebudú mať klasickú maturitu, dostanú americký stredoškolský diplom, tak ako keby boli na škole v Spojených štátoch. Nerobia ani skúšku, ako je naša maturita, ich úlohou je získať počas celého štúdia stanovený počet kreditov. Ak by chceli študovať na slovenskej vysokej škole, museli by si spraviť maturitu zo slovenského jazyka a dať si diplom overiť.
Väčšina absolventov sa však bude hlásiť na zahraničné školy, hovorí Kania. Cieľom školy je pripraviť žiakov, aby boli kreatívni, kriticky mysleli a perfektne ovládali jazyky.
Školský rok majú rozdelený na trimestre. Študenti si predmety vyberajú – vo svojom výbere musia mať humanitné, vedecké predmety aj jazyky. Do triedy študenti nechodia podľa veku, ale podľa toho, čo už ovládajú. Ak má niekto talent na matematiku a je druhák, môže na tento predmet chodiť s tretiakmi či so štvrtákmi. Pri matematike či jazykoch o zaradení rozhodne test, inde pohovor.
Nie jednotky, ale zisk
Študenti robia v každom trimestri aj jeden veľký projekt. Tento rok bol na pražskej škole halloweensky. Mali tri týždne na to, aby pripravili dom hrôzy, ktorý by dokázal vyprodukovať zisk.
Niektorí študenti mali na starosti peniaze a starali sa o to, kde a za koľko nakúpiť materiál, ako to zaúčtovať, ako nastaviť vstupné, aby boli v pluse. Marketingové oddelenie zabezpečovalo propagáciu, učili sa, ako pracovať s novinármi, Google reklamou, Facebookom. Dizajnérske oddelenie navrhlo a vytvorilo samotný dom hrôzy.
Na akciu prišlo podľa Kaniu takmer 500 ľudí a študenti z počiatočnej investície 400 eur zarobili 2-tisíc eur. V ďalšom trimestri majú projekt na tému utečenecká kríza a v poslednom sa budú venovať kolonizácii Marsu.
O projektovom vyučovaní sa hovorí veľa aj na bežných slovenských školách. Učitelia tvrdia, že pri množstve učiva, ktoré musia prebrať, by veľké projekty nestihli robiť. „Ak máte tri týždne na zorganizovanie takého veľkého projektu, musíte všetko skoordinovať, študenti bývajú v škole od rána do večera. Je tam viac obsahu ako v bežnej škole,“ hovorí Kania.
Platiť odvody aj paralelné štúdium
A ako môže škola fungovať mimo vzdelávacieho systému? Kania má partnerskú školu v Spojených štátoch a tá sa za nich zaručila pred akreditačnou agentúrou, ktorá dáva licencie. V Česku a ani na Slovensku tak nežiadali o žiadne povolenie, a štátne úrady ich ani neposudzujú ako školy. „Skúsenosti, ktoré máme z Česka s ministerstvom školstva, sú také, že všetko je nesmierne obtiažne a je tam veľa papierovania,“ hovorí Kania.
Keďže ich žiaci z pohľadu našich úradníkov nechodia do školy, musia si platiť zdravotné poistenie. Ak by chodili do bežnej školy, platil by za nich štát. Nie je to jediná komplikácia. Tá najväčšia je povinná školská dochádzka.
Ak by žiak nastúpil na medzinárodnú školu už z ôsmej triedy, musel by si deviaty ročník a aj prvý ročník na strednej dorobiť paralelne na niektorej základnej škole. Prakticky študenti American Academy budú zapísaní na kmeňovej základnej či strednej škole, kde urobia párkrát do roka porovnávacie testy, hovorí Kania. Rovnako to robia, keď žiakov posielajú na školy v zahraničí.
Odborník: Školy by mali mať rovnaké podmienky
Je dobré, ak je vo vzdelávaní pluralita a pestrosť, hovorí Vladimír Burjan. Je spoluautorom reformného dokumentu Učiace sa Slovensko, šéfredaktorom mesačníka Dobrá škola a šéfom firmy EXAM testing.
Hovorí o tom, že školy, ktoré učia inak, sú potrebné najmä dnes, „keď mnohé tradičné, desaťročia zaužívané postupy prestávajú fungovať a je potrebné hľadať nový model, ako vzdelávať a vychovávať v dnešnom komplexnom svete.“
Prekáža mu, že sa na školy kladie rôzny meter. Tie bežné, ktoré sa držia slovenských školských zákonov, musia dodržiavať mnohé podľa Burjana často nezmyselné pravidlá. „Ich autori to obhajujú tým, že je to dôležité, dokonca nutné, na ochranu našich detí. Nedodržiavanie týchto pravidiel by údajne školákov mohlo poškodiť,“ hovorí.
A hneď sa pýta, že ak to tak je, prečo to neprekáža pri školách, ktoré majú licenciu v USA alebo v inej krajine. „Ak priznáme, že slovenským deťom sa v medzinárodnej škole nič zlé nestane, ba dokonca možno im tam bude lepšie ako v tej bežnej, potom sa pýtam, prečo uvaľujeme príkazy, zákazy a obmedzenia na naše vlastné školy, ak nám neprekáža, že v medzinárodnej škole sa na naše deti vzťahovať nebudú,“ hovorí Burjan.
Preto by sa aj slovenským školám malo umožniť robiť všetko to, čo sme ochotní akceptovať v zahraničnej.
Zároveň by sa ministerstvo školstva malo podľa analytika Nového školstva a projektu To dá rozum Petra Dráľa pozrieť na nové postupy vzdelávania a „v prípade, že sú úspešné a prenositeľné, vytvoriť mechanizmus na ich možnú adaptáciu v slovenských školách“.
Ak ide len o malé množstvo škôl, je zriadenie medzinárodnej školy v poriadku aj podľa šéfa komory učiteľov Vladimíra Crmomana. Ak by ich však bolo 500, štát by sa už mal zaujímať o to, prečo vychovávame toľko žiakov pre zahraničné vysoké školy.
K podobným pokusom, keď sa otvárajú školy mimo vzdelávacieho systému, dochádzalo podľa bývalého ministra školstva Juraja Draxlera aj v minulosti. Išlo však len o malé množstvo škôl. „Stávalo sa napríklad, že niektoré ambasády si vo svojich priestoroch zriadili školy, čisto na potreby detí diplomatov. Počas môjho pôsobenia na poste ministra sme teda o niečo sprísnili formuláciu zákona, aby sme sa podobným situáciám vyhli,“ povedal Draxler.
Slováci ani Česi neučia
V americkej škole v Prahe neučí ani jeden učiteľ z Česka alebo zo Slovenska a rovnaké to bude aj v Bratislave. Vlani vo februári zverejnili na webe ponuky na miesta učiteľov. Za štyri mesiace mali podľa Kaniu viac ako 400 životopisov.
„Náš riaditeľ riadil sieť škôl na Blízkom východe, doučovali a pripravovali študentov na prijímačky na univerzity, má stovky študentov na Yale, Harvarde či Stanforde,“ vysvetľuje Kania. Teraz riadi ich pražskú školu, po novom by mal byť na čele všetkých ich medzinárodných škôl. On bude vyberať ľudí do nových škôl.
A prečo chcú ísť zahraniční učitelia do Bratislavy? „Napríklad sme boli v partnerskej škole v Kalifornii a štyria učitelia nám povedali, že ponuka ísť učiť do Európy je veľmi lákavá. Najlepší učitelia na najlepších školách učia aj desať rokov, svoje deti poslali na univerzity a chceli by skúsiť niečo nové. Európa im znie romanticky,“ hovorí Kania. „Praha, Bratislava aj Brno sú úžasné. Dvaja z týchto štyroch učiteľov z Kalifornie budú o rok na našej škole,“ dodáva.
Typologický druhá skupina učiteľov učí na medzinárodných školách v Dubaji, Mexiku, vo Vietname či v Honkongu a sú to ľudia, ktorí zvyknú každých päť až desať rokov meniť pôsobisko. Aj od nich chodia životopisy.
Začali s gymnáziom
Kania v Prahe prevádzkuje aj bežné gymnázium, s ktorým začínali. Projekty ako v americkej škole tam nerobia. Dvestostranový dokument určuje, čo a kedy musia študenta naučiť. „Učiteľ je len sprostredkovateľ medzi vôľou štátu a deťmi a potom na nič iné nemajú čas,“ hovorí.
Nepáči sa mu, že v českom aj v slovenskom systéme učitelia myslia na to, že po štyroch rokoch je veľký test a podľa toho, ako ho študenti urobia, je hodnotená škola aj učiteľ. „A pritom často po maturite zabudnete, čo ste sa naučili. Tráviť štyri roky prípravou na nejaký test je nelogické a nezmyselné,“ hovorí Kania.
„Poznáme systém, ktorý funguje vo svete a mysleli sme si, že to preberieme a prenesieme do Česka. Extrémne naivná predstava, ale verili sme tomu,“ hovorí po vyše roku fungovania Kania. Po skúsenostiach s ministerstvom a úradníkmi už nechcel, aby jeho škola podliehala štátnym pravidlám a kontrole.
„Nechcem tam mať úradníkov z ministerstva školstva, ktorí prídu na medzinárodnú školu a väčšinou ani nevedia po anglicky. Nikdy na takej škole neštudovali, nevedia, ako funguje a budú posudzovať, či to, čo robíme, je v súlade s tým, čo si oni predstavujú, ako by to malo fungovať.“
Prečo sa systém nemení
Situácia v školstve je na Slovensku podobná ako v Česku, možno ešte horšia, myslí si Kania. To, že študenti majú čoraz horšie výsledky v medzinárodnom testovaní PISA, však podľa neho neznamená, že by boli hlúpejší.
„Znamená to, že systém je hlúpejší a nezachytil, v akých časoch žijeme. Mladý človek vie dnes jazyky omnoho lepšie ako akákoľvek generácia pred nami. A nie je to zásluhou školy. Tiež sú omnoho zdatnejší v technike,“ hovorí Kania. Mladí ľudia dnes podľa neho vedia kriticky myslieť, komunikovať, aj sú kreatívni, ale nie je to zásluhou školy.
Systém sa z dnešných žiakov podľa neho snaží vychovať študentov, akí boli pred sto, 150 rokmi. „Deti sú zo školy nervózne, nebaví ich to, nechodia tam rady a chcú odtiaľ čím skôr odísť. Tak by to nemalo byť,“ hovorí zakladateľ amerických škôl.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
