Slovensko hnedne a troli trolujú, no oni si tu žijú svoj zen a spievajú s Američanmi

Majú X rokov, sú z generácie X, tento rok majú X dôvodov na oslavu a tak si to X dali rovno na obal nového spoločného diela. Okrem knihy spoločných textov piesní každý z nich napísal a vydal vlastnú knihu, jeden zbierku básní a druhý novelu, ale najmä dali dokopy ďalší album svojej skupiny Modré hory. Väčšina hudobníkov obvykle tvrdí, že jeho najnovšia nahrávka je tou najlepšou, ale v ich prípade to sedí.

S tebou ma baví rap

Je to výkrik beatovej generá­cie 21. storočia, aj preto, že si sami nazvali jednu skladbu Beat generation, ako odkaz na starých amerických beatnikov a zároveň poctu beatu, vysamplo­vaným beatom z rôznych na­hrávok. Mohol by byť, keby nešlo o „zápisky bláznov, čo sa desia tých, čo hlásajú, že sú hlasom generácie“. Zároveň sa desia „davov a hlúposti a hlupákov v dave a hlupákov všade“ a tak majú „rap, čo šepká, keď treba kričať a kričí, keď by mal držať hubu“. Píšu pesničky aj preto, aby zakričali, že „je neprípustné označiť nácka za nácka a tak to tu hnedne, žumpa preteká”.

Dalo by sa povedať, že album Luxus Clan nemohol vzniknúť inokedy ako dnes na Slovensku. Lenže hovorí aj o inom: Keď Lyrik zarapuje „Divoký Východ je to, čo tu žijeme, troli trolujú jak notorický zloduch Baxter,“ hneď dodáva „Aj tak sa tu cítim príjemne, keď cez víkend s Benem hráme a pijeme ohnivú vodu“ (WTF is Winnetou?).

Autorská dvojica neskrýva pochybnosti o vlastnej tvorbe, svoje myšlienky občas priamo v textoch nazve žvástami a blábolom, no podarila sa jej naozaj luxusná kolekcia tuctu skladieb. Je to album o Slovensku 2017, aj záznamy obyčajnej reality bez sebastredných klišé a póz typických pre mainstreamový hip-­hop. Správa zo sveta tridsiatnikov, ktorí sú „viac ózet než eseró“, ktorí si uvedomujú, že starnú spolu so svojimi detskými hrdinami (MacGyver, Erika Eleniac, Van Damme), ktorí vedia, že mnohé veci musia stratiť a chcú to zapiť, lebo treba „zažiť milión opíc, sa z nich vyvinúť“.

Rap Modrých Hôr je čudný len pre tých, ktorí nechcú priznať, že život je niekedy pekne čudný. Dá sa uchechtnúť, že názov Luxus klan vymyslí niekto, kto šušle, lenže zároveň nejde len o tú slovnú hračku, ani o iné slovné hračky, ktoré Lyrik s Benem vedia koreniť narážkami typu S tebou ma baví rap alebo Vráť trocha žvástov medzi nás. Ide o veľa práce, ktorá je za tým. Tri roky práce v zohratom tíme, kde základnú dvojicu dopĺňajú klávesák a producent Roland Kánik a beat­maker Peko.

„Každý z nás sa posúva, Roland vie lepšie zladiť naše hlasy, Peko sampluje skvelé beaty, vymýšľame zložitejšie koncepty, hráme sa s tým, chodíme lepšie pripravení do štúdia,“ tvrdí Lyrik. „Tentoraz sme vždy urobili najskôr demo. Každý track. A pri zložitejších témach sme dlho vymýšľali koncept, o čom budú, kecali o ňom na niekoľkých pivách a kávach,“ dodáva Bene.

Sila tejto dvojice je v tom, ako si vedia nadhadzovať slohy, témy a príbehy. A v tom, kto všetko im s tým pomáha. Lebo to už nie je len beatmaker Peko a klávesista a producent Roland Kánik, ale niekoľko hostí. Niekoľko zahraničných hostí. Oni všetci sú ten Luxus Clan.

Starý otec fled the rodná zem

Začalo sa to pred pár rokmi, keď začali Bene s Lyrikom fušovať do promotérskej brandže a ťahať na Slovensko muzikantov, ktorých obdivujú. Najmä Američanov. Od spoločných koncertov to plynule prešlo k spoločnému nahrávaniu. Inými slovami sú to fanúšikovia, akurát sa na ich koncerty nemusia pozerať len spod pódia. Ide o mená ako Andy the Doorbum, Aby Wolf, Sims, Ceschi, James P. Honey, Jared Paul.

„Naša hlavná spojka je Aran Epochal alias Adam Nenadál, ktorý v Čechách robí koncerty. Začalo sa to pred 3-4 rokmi, keď sa ozval, že bookuje Cars & Trainsa, ktorého som veľkým fandom, a tak sme ho zobrali na tri zastávky na Slovensko. Odvtedy to ide takto. Dostali sme echá, že budú v Európe, chceme ich vidieť naživo, tak si ich sem voláme,“ vysvetľuje Bene a Lyrik dodáva: „Keby sme žili v Amerike, určite by sme sa kamošili, lebo robíme a máme radi podobné veci. Sú z toho rangu, je v tom kus literárnosti, kus alternatívy v úvodzovkách, majú podobnú cieľovku college people.“

U hráčov na nástroje je to jednoduché, hrať môže v podstate ktokoľvek s kýmkoľvek, v prípade spevákov, špeciálne rapperov, sú zahraničné spolupráce výz­vou. Vyhnúť sa strateniu v preklade pomohol bloger a reklamkár Samo Marec, ktorý sa predviedol ako zručný angličtinár.

Bene: „Je super kamoš, naše texty prebásnil. Keby sme to našim hosťom preložili iba mechanicky, mohli by tam vidieť iba znôšku blábolov. Keď to dostali zarýmované, kde sedeli významy aj veršovo počet riadkov, vedeli, že o čom a nevyzeráme ako chudáci. Potom tam každý dopísal svoju anglickú slohu.“

V booklete albumu sú vedľa slovenských textov anglické preklady aj s prispôsobenými reáliami a slohy hostí. Dokonale obojstranne to zafungovalo v pesničke Teta Viki, ktorá je najsilnejším miestom albumu. Fiktívny príbeh o emigrácii do Ameriky plný pochybností aj ľútosti za rodinou a kamarátmi za železnou oponou („1968-krát denne mi napadne, že najlepšie by bolo aj tak neísť… zviechame sa z dna, v spleti tých bohov, zmesi tých rás, chytení v multikultúrach“) sprevádza mrazivá hudba, ktorá prejde z vokálneho viachlasu do dunivého beatu. Celú atmosféru zaklincuje posledná sloha Jareda Paula, ktorý vstúpi do pesničky jazykovým mixom, z ktorého je okamžite jasné, že veľmi dobre vie, o čom rapuje: „Starý otec fled the rodná zem to escape invasion“.

Viac než status o stave generácie

O Luxus Clane sa dá pokojne vyhlásiť, že je „americkým“ albumom. Týka sa to hostí aj tém piesní. Čaro nových Modrých hôr je však aj v tom, ako dokážu pracovať rovnako dobre s americkými reáliami (Gangsta Shit) ako aj so slovenskými (10:00). Platí, že vedia dobre pozorovať samých seba aj svoje okolie (Žijeme svoj zen) a vedia narábať s albumom ako s románom. Nehanbia sa priznať svoje pochybnosti a obavy zo starnutia, neboja sa ani osoliť „pančlajn“ funkčnými vulgarizmami.

Album rámujú skladby Čau ty tu a Čau ty tam. Jedna hovorí o ich súčasnosti, druhá je pohľadom do budúcnosti a kladie otázky typu: Furt toľko smútiš za časmi, ktoré si nemohol zažiť? Ešte furt si ochotný obetovať spánok pre song? Snáď si neprestal behať a prestal chlastať… Sú to rečnícke otázky, ktoré Bene s Lyrikom kladú najmä sebe, odpovede sa dozvedia, až keď zostarnú. Dá sa to chápať aj ako status o stave generácie na prelome tridsiatky a štyridsiatky. Luxus Clan je nahrávka najmä pre ňu, ale aj pre všetkých, ktorí vidia svet podobne bez ohľadu na to, či sú tínedžeri alebo dôchodcovia. Toto CD kladie jediný odpor pri rozbaľovaní obalu.