Denník N

Prečo by mal Kiska poprieť sám seba

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Prezident má na výber dve katastrofálne možnosti, vyberať by si mal podľa toho, ako dlho nás môžu ovplyvňovať.

Účastníci sporu o vymenovanie ústavných sudcov sa dajú rozdeliť do troch skupín, z ktorých každá sa ešte delí na menšie časti, pričom každá je spoluzodpovedná za to, čo sa na Slovensku deje.

1. Politici. Fico, Dzurinda, Radičová, Gašparovič, Kiska… Takých, čo zodpovedajú za dnešný chaos okolo Ústavného súdu, sú desiatky. Jedni tým, že mu nezabránili, druhí tým, že ho vytvorili. Na prvom mieste sú to Robert Fico a Ivan Gašparovič. Obaja Ústavný súd doslova zneužili, aby druhému z nich priznal právomoci, ktoré mal v budúcnosti využívať prvý, ktorý ich chcel využívať ako nový silný prezident.

Áno, je to kauza Čentéš, ktorej je „kauza“ Kiska nevyhnutným dozvukom. Súčasný prezident totiž iba skúsil, či aj jemu Ficom vybraní sudcovia dovolia také právomoci (možnosť rozhodovať sa podľa vlastného uváženia, koho do ústavnej funkcie vymenovať a koho nie), aké chystali pre Fica. Nedovolili.

Samozrejme, s Ficom a Gašparovičom sú na takmer rovnakom mieste tí poslanci a predstavitelia vládnej koalície Ivety Radičovej, ktorí proti jej vôli, politickým dohodám a zdravému rozumu chceli na úkor Čentéša opäť za generálneho prokurátora zvoliť Dobroslava Trnku, čo viedlo k zbabranej a nedôstojnej voľbe jeho nástupcu.

2. Ústavní sudcovia. Platí takmer to isté, čo pri politikoch. Najviac zlyhala nezodpovedná väčšina Ústavného súdu pod vedením Ivetty Macejkovej, ktorá sa zneužiť nechala. Toto nie je žiadne metoo po slovensky, ale vedomé spustenie sa časti sudcov s politikmi. Dokonalý príklad bájneho znásilnenia, pri ktorom je rovnakým vinníkom páchateľ aj „obeť“. Tá pri Čentéšovi rozhodla v rozpore so svojou dovtedajšou praxou, ku ktorej sa teraz vracia, lebo Kiskovi takú láskavosť ako Gašparovičovi urobiť nechcela.

3. Verejnosť. Najväčšia skupina, nazvime ju fanúšikovia. Jej veľkou slabinou je to, čím sa fanúšikovia vyznačujú. Fandia. Často nekriticky. Ficov fanklub verí Ficovi, Kiskov Kiskovi. Pre obe skupiny sú vecné argumenty až druhoradé, v prvom rade rozhodujú sympatie. Osvietená časť právnikov sa ľuďom snaží pomôcť zorientovať sa (napríklad tutu), ale nikdy nepresvedčí oba fanúšikovské tábory. Výsledok je práve preto mimoriadne smutný a nebezpečný.

Andrej Kiska stojí pred rozhodnutím, či rešpektovať očividne uletené rozhodnutie jedného senátu Ústavného súdu ovládaného Mečiarovými pohrobkami a legitimizovať ho tým, alebo verejnosti vyšle signál, že súdne rozhodnutia sa nemusia rešpektovať, ak s nimi nesúhlasíme. Prvá voľba je katastrofálna, druhá o nič lepšia, hoci v tomto prípade by sme prezidentovi aj fandili. V prospech prvej hovorí aspoň to, že pri veľkej dávke šťastia a optimizmu môžu byť jej následky krátkodobejšie. Ak sa raz v budúcnosti dočkáme dôveryhodného Ústavného súdu, nebudú môcť totiž rôzni dobrodruhovia opierajúci sa o dávnu tradíciu ešte o dvadsať rokov jeho rozhodnutia spochybňovať s tvrdením, že, aha, aj Kiska sa správal rovnako a jemu ste to odpustili.

Teraz je však povinnosťou politikov a sudcov čo najskôr prísť s riešením, ktoré túto košickú hanbu ukončí.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie