Denník N

Kiska prijal LGBT aktivistov, chce obnoviť diskusiu o partnerstvách ľudí rovnakého pohlavia

Riaditeľ Iniciatívy Inakosť Martin Macko počas prijatia prezidentom Andrejom Kiskom. Foto – TASR
Riaditeľ Iniciatívy Inakosť Martin Macko počas prijatia prezidentom Andrejom Kiskom. Foto – TASR

Andrej Kiska je prvým prezidentom, ktorý aktivistov prijal, najvyšší politici ich zvyčajne odmietajú.

Andrej Kiska je prvým prezidentom, ktorý v paláci oficiálne prijal LGBT aktivistov z Iniciatívy Inakosť. Po stretnutí vyzval na opätovné začatie diskusie o partnerstvách ľudí rovnakého pohlavia.

„Je v záujme nás všetkých, aby sme odstraňovali zbytočné prekážky a problémy, ktorým musia čeliť páry rovnakého pohlavia v každodennom živote,“ povedal Kiska a pokračoval. Pre našu spoločnosť je určite prínosom, ak sa páry, ktoré spolu žijú, starajú jeden o druhého a v krízových situáciách sa na seba jeden na druhého môžu spoľahnúť.“

Podľa aktivistov prezident na stretnutí hovoril aj o tom, že osobne pozná niekoľko ľudí s inou sexuálnou orientáciou.

Referendum o rodine, ktoré sa konalo pred takmer troma rokmi, podľa prezidenta ukončilo akúkoľvek racionálnu snahu zabezpečiť pre páry rovnakého pohlavia aspoň minimálnu právnu ochranu – napríklad možnosť vystupovať ako blízka osoba, prístup k informáciám o zdravotnom stave alebo praktické otázky spojené s dedením a bývaním. To všetko je dnes pre tieto páry nedostupné. 

„Privítal by som preto návrat k diskusii o tejto téme,“ povedal Kiska. „Táto diskusia by mala skončiť prijatím konkrétnych opatrení, ktoré by odstránili najväčšie prekážky, s ktorými sa stretávajú.“

Prezident Andrej Kiska po prijatí zástupcov Iniciatívy Inakosť. Za ním zľava Andrej Kuruc z OZ Nomantinels, Jana Jablonická Zezulová z platformy Životné partnerstvo, spoluzakladateľ organizácie TransFúzia Christián Havlíček, predsedníčka Dúhového Pridu Diana Pruchnerovičová a riaditeľ Iniciatívy Inakosť Martin Macko. Foto – TASR

Aktivisti cítia podporu

Aktivisti boli s návštevou u prezidenta spokojní. Tvrdili, že ich príjemne prekvapil. „Myslím si, že sme našli spoločnú reč. Prezident si už po referende uvedomil, že je dôležité ľudí spájať a nie rozdeľovať, a videl negatívne dôsledky referenda. V diskusii s ním sme videli jasnú podporu pre praktické riešenia LGBT komunity, špecificky párov rovnakého pohlavia,“ hovorí Andrej Kuruc z OZ Nomantinels.

Tému partnerstiev ľudí rovnakého pohlavia chcú aktivisti otvárať najmä cez platformu Životné partnerstvo. Jej súčasťou sú napríklad príbehy párov rovnakého pohlavia, ktoré sa rozhodli žiť spolu. „Plánujeme v najbližšom roku predstaviť aj konkrétny legislatívny návrh,“ hovorí riaditeľ Iniciatívy Inakosť Martin Macko.

Macko tvrdí, že Inakosť sa o stretnutie s prezidentom pokúšala, odkedy nastúpil do úradu v roku 2014. Prijal ich až teraz. Prezidentský palác to vysvetlil aj tým, že si tak uctil Medzinárodný deň ľudských práv, ktorý sa oslavuje 10. decembra.

S kým sa stretol prezident?

Martin Macko, Iniciatíva Inakosť
Jana Jablonická Zezulová, platforma Životné partnerstvo
Christián Havlíček, Transfúzia
Diana Pruchnerovičová, Dúhový PRIDE Bratislava
Andrej Kuruc, OZ Nomantinels

Politici ich oficiálne neprijímajú

Kiska ako jediný zo súčasných troch najvyšších ústavných činiteľov ich oficiálne prijal. Premiér Robert Fico sa s nimi nestretol, hoci ho o to opakovane žiadali. Keď sa v roku 2014 menila ústava a pribudla do nej definícia manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou, snažili sa aktivisti o stretnutie s vtedajším predsedom parlamentu Pavlom Paškom (Smer). Neúspešne.

Politici ich však nemôžu ignorovať úplne. „S členmi vlády sa stretávame relatívne často – sme aj v poradných orgánoch vlády,“ hovorí riaditeľ Iniciatívy Inakosť Martin Macko.

Riešili aj sterilizácie trans ľudí

Aktivisti prezidentovi predstavili problémy, s ktorými sa podľa nich LGBT komunita na Slovensku stretáva. „Jednoznačne najzávažnejším problémom sú nútené sterilizácie transrodových ľudí pri právnej zmene ich pohlavia,“ hovorí Macko.

„Máme málo dostupnú zdravotnú starostlivosť, ktorá sa týka tranzície. Na Slovensku nie sú vypracované metodické postupy, ktoré by to upravovali, preto sa s nami lekári boja spolupracovať, alebo si všetko musia zisťovať sami,“ hovorí Christián Havlíček z OZ Transfúzia.

Prezidentovi hovoril o tom, že ak chcú ľudia na Slovensku prejsť zmenou rodu, tak musia podstúpiť sterilizáciu. „Do týchto operácií idú často deti, ktoré majú osemnásť rokov, a rozhodujú sa tak preto, lebo u nás nie je možné zmeniť si rod v dokumentoch o dosiahnutom vzdelaní. Tento zákrok chcú teda podstúpiť predtým, ako nastúpia na vysokú školu,“ hovorí Havlíček.

S prezidentom aktivisti riešili aj to, že LGBT ľudí ich rodina a rovesníci často neprijímajú a neakceptujú.

Podľa nedávneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky by takmer polovica mladých ľudí od 18 do 39 rokov nechcela za susedov pár gejov (46 percent). O čosi tolerantnejší sú mladí Slováci v prípade, ak by ich susedmi boli lesby (41 percent) alebo bisexuál (37 percent).

V referende prezident LGBT ľudí nepodporil

Diskusiu o LGBT právach výrazne rozprúdilo referendum o rodine, ktoré sa konalo vo februári 2015. Iniciovali ho konzervatívni aktivisti, ktorí dúfali, že sa im tak podarí predísť tomu, aby mohli LGBT ľudia v budúcnosti uzatvárať štátom uznané partnerstvá, manželstvá alebo adoptovať si deti.

LGBT aktivisti pred referendom ľudí vyzývali, aby sa hlasovania nezúčastnili a neriskovali tak naplnenie referendového kvóra.

Kiska v referende zahlasoval proti tomu, aby mohli LGBT ľudia uzatvárať manželstvá alebo si adoptovať deti.

Znenie referendových otázok:

  • Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?
  • Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?
  • Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?

Referendovú kampaň Kiska považoval za prehru

Prezident po referende tvrdil, že ho zaskočilo, ako nenávistne prebiehala kampaň. „Nikto nemôže považovať za svoje víťazstvo, keď jedným z výsledkov referenda sú aj rozhádané rodiny, priatelia, domovy, pracoviská, chrámy,“ povedal Kiska po referende.

„Pre demokratickú spoločnosť a slobodnú krajinu, akou Slovensko je, nemôže byť dobrou správou, ak sa menšina radšej nezúčastňuje kampane, v ktorej sa o nej neustále hovorí. Ale v tejto atmosfére som úplne chápal ich dôvody. Je mi ľúto, že mnohí ľudia museli prekonávať oprávnený strach z urážlivých názorov, kým sa rozhodli verejne, v médiách alebo na blogoch, vyrozprávať svoj životný osud,“ pokračoval v kritike referendovej kampane prezident. Prehĺbila podľa neho nepochopenie medzi majoritou a sexuálnymi menšinami, ktoré budeme sceľovať veľmi dlho.

Na druhej strane, koncom roka 2015 prezident LGBT komunitu jednoznačne podporil tým, že na ich požiadanie prevzal záštitu nad Filmovým festivalom inakosti.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie