Vzburu proti mužom ukryla za vegetariánstvo

Prvý dojem často klame a v prípade románu Vegetariánka (Odeon, 2017) môže čitateľa zmiasť aj obálka. Po stole sú rozložené kúsky surového mäsa, ktoré v kombinácii s názvom knihy juhokórejskej autorky Han Kang môžu lákať predovšetkým zástancov rastlinnej stravy.

Útly román, ktorý vlani získal prestížnu Medzinárodnú Man Bookerovu cenu, však nie je o odmietaní mäsa. Je to len originálna metafora vzbury mladej ženy proti jej tradičnej úlohe v ázijskej spoločnosti.

Najobyčajnejšia žena na svete

Jonghje je zdanlivo typickou Juhokórejčankou. Nevýrazná a nenáročná žena poctivo čaká na manžela, ktorý sa z práce pravidelne vracia po polnoci. Nič mu nevyčíta, naopak, udržuje domácnosť presne v takom poriadku, ako ju to v detstve naučili.

Veľa toho nenahovorí; samozrejme, k spokojnosti manžela. A ten o nej zas s láskou hovorí, že Jonghje je tou najobyčajnejšou ženou na svete.

Partnerská idyla sa však zmení s nočnou morou. Jonghje sa prisní natoľko živý a krutý sen, že v mladej žene vyvolá odpor k mäsu.

„Na rukách mi zostala krv. V tej stodole som totiž zbierala spadnuté kusy mäsa a jedla som ich. Surové mäso sa mi trelo o ďasná a podnebie, rozlievala sa po nich čerstvá krv. V kalužiach krvi na podlahe stodoly sa leskli moje oči,“ opisuje svoju nočnú moru Joghje.

Jej hlas však v románe počuť len veľmi zriedka. Objavuje sa len na pár stranách a je zvýraznený kurzívou. Rozprávačom deja je najskôr jej manžel, ktorý zmenu správania svojej partnerky neprijme najlepšie.

Keď Jonghje urobí poriadok v chladničke a vyhádže z nej všetky potraviny obsahujúce živočíšne prvky, vrátane mlieka a vajec, manžel ju obviní, že je sebecká a samoľúba.

Sám usudzuje, že jeho obyčajná žena predsa nemá žiadny dôvod na to, aby prestala jesť mäso. Vegetariánstvo je v móde, to priznáva, ale jeho žena je predsa zdravá, nemá žiaden atopický ekzém a nie je ani budhistickým mníchom v kláštore, ktorý je odsúdený na zdržanlivosť v strave.

Jonghje nepotrebuje ani schudnúť, ani vyliečiť žiadnu chorobu. To sa tak zmenila, pre jednu nočnú moru?

Podivná a desivá

Jonghje si nenechá dohovoriť a naliehanie svojho manžela odignoruje. Ich vzťah sa zmení natoľko, že sa jeden druhému odcudzia. Hoci si ani dovtedy neprejavovali lásku veľkými slovami a ešte väčšími činmi, v ich domácnosti zavládne ticho a chlad.

Mladá žena zo začiatku so svojou zmenou bojuje, ale zostáva bezmocná a nedokáže potlačiť svoj strach a úzkosť.

Už nie je dobrou a poslušnou manželkou, ale podivnou a desivou ženou, ktorú tyranizuje najskôr manžel a nakoniec aj rodina. Namiesto podpory ju všetci len odsudzujú a vyjadrujú jej svoje pobúrenie a zhnusenie.

„Čo chceš týmto dosiahnuť? Ak nebudeš jesť mäso, celý svet sa proti tebe sprisahá a zožerie ťa zaživa! Len sa na seba pozri, pozri sa na seba do zrkadla, ako vyzeráš!“

Jonghje sa prepadá do depresie a prestáva hovoriť. Jej stav sa postupne zhoršuje a budí dojem, akoby prebehla za hranicu duševnej choroby, kde sa ukryla pred svetom.

Nezmení sa len jej vzhľad (výrazne schudne a zbledne), ale aj jej hlas. Hovorí, akoby nikam nepatrila, akoby jej slová plynuli za horizontom vlastnej existencie.

Napriek zdravotným a psychickým problémom Jonghje zaujme manžela svojej sestry, ktorý ňou začne byť posadnutý. Neúspešný umelec je druhým rozprávačom príbehu, ktorý je naďalej dynamický a plný napätia.

Zástupný problém

Striedanie rozprávačov zároveň ponúka rozličné perspektívy na Jonghje a stav, ktorým prechádza. Viacero pohľadov osviežuje ťaživú atmosféru príbehu, v ktorom sa muži v úlohe rozprávačov na chvíľu objavia a potom miznú.

Zároveň to umožňuje predstaviť si tradičnú kórejskú rodinu, kde majú ženy oveľa menšie slovo ako jej mužskí členovia. To bol pravdepodobne aj dôvod, prečo si autorka zvolila ako rozprávačov dvoch mužov, ktorí výrazne ovplyvnili Jonghje počas jej zmeny. Zmena je nakoniec aj zlé označenie stavu mladej ženy, ktorá sa takto búri proti zaužívanému postaveniu v spoločnosti.

Odmalička ju v rodine s násilníckym otcom učili, aby v sebe potláčala emócie. Dobre ju vydali, materiálne zabezpečili a ona by mala byť len rada, že na rozdiel od nich nemusí tvrdo pracovať.

A hoci sa spočiatku zdá, že plnenie tradičnej ženskej úlohy je jediným spôsobom prežitia, Jonghje postupne zisťuje, že ju takýto život zabíja. Najskôr sa to odzrkadľuje v podobe vnútorného tlaku a zlých snov, neskôr sa to prejavuje nespavosťou a napokon pocitom, že má chuť so všetkým skoncovať.

„Že už veľmi dlho nežije, ale umiera. Že celý jej vysiľujúci život nie je nič viac než prelud alebo hra tieňov. Smrť, ktorá sa jej obtiera o rameno, mala známu tvár blízkeho človeka, s ktorým sa videla po dlhom čase odlúčenia.“

Vegetariánstvo je len zástupným problémom vnútornej vzbury proti tradičnej úlohe ženy, ktorá je najskôr podriadená otcovi, neskôr manželovi a nakoniec synovi. Jonghje sa cez vegetariánstvo snaží oslobodiť a získať možnosť rozhodovať sama o sebe.

Autorka vďaka konaniu postáv ukazuje, že hoci muži vystupujú sebavedomejšie a v rodinách búchajú po stole, sú oveľa slabší ako ženy. Vzdávajú sa už pri náznakoch problému a ľahko podľahnú prvému pokušeniu. Naopak, ženy trpia a pritom mlčia, poslúchajú a musia uspokojovať mužov podľa ich nálad a potrieb. Na ich vlastné sa pritom nikto nepýta. A to Jonghje už nevládze zniesť.

Kniha Vegetariánka preto nie je len o odmietaní mäsa, ale hlavne o rodine, medziľudských vzťahoch, zbytočnom mlčaní a nelogickom odcudzení. Autorka sa nepriamo celej rodiny Jonghje pýta: kedy sa to všetko pokazilo? A nedokáže nájsť odpoveď medzi príbuznými, ktorí sú si vzdialení tak ako cudzí ľudia.

Nikto v rodine totiž skutočne nerieši problém svojej dcéry, sestry či manželky a namiesto toho sa ho snažia potlačiť, prehliadať a ignorovať.

„Nemohla som zabrániť tomu, aby tieto udalosti nerozprášili život všetkých jej blízkych, ako keď príliv rozhrnie hrad z piesku?“ pýta sa už sestra Jonghje, ktorá ukončuje príbeh.

Pred záverom tak dostáva slovo aj žena, pre ktorú je príbeh vegetariánky vlastnou katarziou. Vďaka správaniu Jonghje si jej sestra uvedomuje, že život, ktorý viedla, nebol napriek všetkej jej snahe taký, po akom túžila.

Rovnako ako Jonghje je aj jej hlas volaním po ženskej individualite a slobode, ktoré ženám v Ázii (ale aj inde vo svete) často odopierajú.