Moderná tvár, ktorá chce centralizovať. Morawieckého Poľsko bude ako mečiarovské Slovensko

Malý Fiat prístupný pre každého, malá stabilizácia a dokonca aj možnosť cestovať za hranicu. Nielen do Juhoslávie a Československa, ale aj za prácou do Rakúska a Švédska.

Takto Poliaci spomínajú na éru komunizmu za čias Edwarda Gierka v rokoch 1970 až 1980.

Dnešnou podobou tohto moderného štátneho tajomníka komunistickej strany Poľska je nový poľský premiér Mateusz Morawiecki. Premiérom sa stal minulý týždeň a prináša novú modernú fasádu na čoraz viac autoritatívny a centralistický systém.

Prečítajte si

Pisokracia, kričala opozícia. Poliaci majú nového premiéra, ale hlavne prijali kontroverzné reformy súdnictva

Beata zničila demokraciu, Beata môže odísť

O rekonštrukcii poľskej vlády sa hovorilo už takmer pol roka. Beata Szydłová sa stala obeťou vlastného úspechu. Premiérka urobila úplne všetko, čo od nej očakával predseda vládnej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczyński. Napriek tomu sa neudržala na premiérskej stoličke.

Pritom práve Szydłová môže za úspechy PiS v prieskumoch verejnej mienky, napriek škandálom chce za vládnu stranu  hlasovať takmer 40 percent Poliakov. Hlavným dôvodom je sociálny program už bývalej vlády, napríklad 500 zlotých každý mesiac pre každé druhé aj ďalšie dieťa alebo zníženie dôchodkového veku.

Je to však práve Szydłová, ktorá sa podpísala aj pod neústavné riešeniami týkajúce sa Ústavného súdu, volebného zákona a viacero iných sporných vecí. Práve ona tolerovala rúbanie Bielovežského pralesa, ktoré presadzoval minister životného prostredia Szyszku, či ničenia armády, čo veľmi vyhovuje Moskve.

Beata Szydłová bola potrebná na to, aby sa demontovali základy demokratického štátu, no aby sa to personálne nespájalo s Jaroslavom Kaczyńským, ktorý je formálne len obyčajným poslancom. Beata urobila čiernu robotu, Beata môže odísť – taká je logika súčasnej poľskej moci.

Prečo sa Kaczyński nestal premiérom?

Beata Szydłová bola od začiatku vnímaná ako dočasná premiérka a nebolo isté, či vydrží do konca volebného obdobia. Myslelo sa však, že ju nahradí samotný Kaczyński. Zopakoval by sa tak scenár z roku 2006 – vtedy sa Jaroslaw Kaczyński stal premiérom, keď demisiu podal populárny Kazimierz Marcinkiewicz, ktorý bol liberálnejšou tvárou PiS.

Aj teraz sa špekulovalo, že by Kaczyński chcel prevziať vládu aspoň preto, aby sa zapísal do dejín, keď sa v novembri 2018 bude oslavovať 100. výročie poľskej nezávislosti. „Poľsko od Pilsudského po Kaczyńského“ – také heslo by bolo pre predsedu dosť atraktívne na to, aby aspoň chvíľu prevzal aj formálnu zodpovednosť za štát. A je ešte možné, že sa tak stane a Morawiecki bude premiérom iba niekoľko mesiacov.

Liberálny finančník

Mateusz Morawiecki má byť tým, kým bol Edward Gierek pre poľských komunistov. Má priniesť prievan modernizácie a európsky výhľad, pomôcť v normalizácii vzťahov s Európou po tom, ako bývalá vláda zničila viacero základov demokratického štátu.

Mateusz Morawiecki je ekonóm, bývalý predseda banky BZ WBK. Počas vládnutia Občianskej platformy bol poradcom Donalda Tuska, dokonca získal aj ponuku stať sa ministrom financií v jeho vláde. Dobre sa cíti medzi západnými lídrami, plynule hovorí po nemecky a anglicky, pozná aj ruštinu.

Kým Beata Szydłová bola skôr vnímaná ako typická „žena z vidieka“, ktorá dobre rozumela problémom obyčajných ľudí a „bola ako oni“, imidž Morawieckého je skôr opačný. Je to liberálny veľkomestský finančník, ktorý by viac pasoval k minulej vláde Občianskej platformy ako k vláde PiS. A práve preto získal premiérsku nomináciu. Za necelý rok sa uskutočnia komunálne aj regionálne voľby a Morawiecki môže prilákať k PiS a jeho koaličným partnerom aj tých liberálnejších voličov.

Jaroslaw Kaczyński chce zároveň znížiť napätie vo vzťahoch s Európou. Aj preto sa špekuluje o tom, že v novej vláde už nebude kontroverzný minister zahraničných vecí Witold Waszczykowski, ktorý sa preslávil výrokom o neexistujúcej krajine San Escobar.

Namiesto neho by mal prísť súčasný poradca prezidenta Andrzeja Dudu Krzysztof Szczerski. Pre zmenšenie konfliktov by však bola potrebná aj demisia ministra životného prostredia Jana Szyszka, ktorý ničí Bielovežský prales napriek protestom Európy. To však nie je isté, pretože Szyszko sa teší z podpory kňaza Tadeusza Rydzyka, riaditeľa Rozhlasu Maryja, ktorý má veľký vplyv na poľskú politiku.

Veľa úspechov

Mateusz Morawiecki zožal ako vicepremiér a minister rozvoja a financií veľa úspechov. Podarilo sa mu to, čo nedokázala vláda Tuska a jeho nasledovníčky Ewy Kopaczovej: zvýšenie daňových príjmov vďaka boju proti daňovým únikom. Vďaka tomu sa našli peniaze pre veľmi populárny program 500+.

Napriek slovám opozície tento program nerozvrátil štátne financie a práve on môže za súčasnú veľkú podporu strany PiS, ktorá má napriek škandálom v prieskumoch stabilných 35 až 40 percent. Dobre vyzerajú aj ekonomické ukazovatele – hospodársky rast prekonal 4 percentá a nezamestnanosť je rekordne nízka. To však nie je len zásluha vlády, podobná situácia je vo viacerých štátoch strednej a západnej Európy.

Morawiecki však nie je klasickým liberálom-reformátorom, ale má niečo, čo ho spája s Jaroslawom Kaczyńským a so spomínaným Edwardom Gierkom. Takisto ako Gierek sa nový premiér snaží všetko centralizovať a chce, aby sa poľské hospodárstvo rozvíjalo vďaka veľkým štátnym firmám a obrovským investíciám.

Príkladom je projekt výstavby centrálneho letiska aj centrálnej železničnej stanice medzi Varšavou a Lodžou, čo zničí regionálne letiská v Gdansku, Poznani, vo Vroclave, v Katoviciach a Krakove. Ak sa tento projekt za veľa miliárd podarí, bude to znamenať koniec sna o vytvorení voči Varšave alternatívnych metropol európskeho významu, ako sú Krakowice – päťmiliónová spoločná aglomerácia Krakova a Katovíc (so zvyškom Sliezska) s vlastnými významnými letiskami.

V hospodárskej vízii Morawieckého a Kaczynského nie je priestor pre decentralizáciu, všetko významné má byť v hlavnom meste a okolí, pričom všetko tam má byť obrovské ako v Kazachstane. Práve preto PiS obmedzuje právomoci samospráv a presúva viacero kompetencií naspäť k centrálnej administrácii.

S premiérom Morawieckým sa tento proces môže len posilniť a Morawieckého Poľsko bude skôr pripomínať mečiarovské Slovensko ako krajinu, ktorá prešla dosť úspešnou decentralizačnou reformou.