Denník N

Prečo nepríde Porsche do Krompách

Foto – TASR
Foto – TASR

Chudobné regióny Slovenska len diaľnice nezachránia. Záujem investorov o ne nemusí byť nulový, ale sotva sa priblíži tomu, čo vidíme na západe alebo v okolí Košíc.

Autor je analytik INESS

Automotive investíciám na Slovensku nie je konca. Práve sa rozbehli špekulácie, že Porsche chce pri Piešťanoch postaviť závod na výrobu súčiastok do elektromobilov.

Podľa diskusie pod článkom to vyzeralo, že radosť nad novou investíciou, ktorá by začala diverzifikovať slovenskú výrobu aj smerom k elektromobilom, zatienilo niečo iné. Zase sa ide investovať na západe Slovenska, navyše v oblasti s najnižšou nezamestnanosťou. Pritom v rovnakom čase tu máme okresy, kde nezamestnanosť stále prekračuje 20 percent. Niektorí dokonca žiadali štát, aby takúto investíciu zakázal.

Našťastie, štát už len veľmi ťažko rozkáže investorovi, aby niekde (ne)investoval. Práve štátne rozhodovanie o umiestnení investícií za socializmu je zdrojom dnešných hladových dolín. Fabriky nevznikali prirodzene, ale súdruhovia sťa dedo Mráz letiaci na saniach nimi posýpali Slovensko podľa politických potrieb.

Nechajme minulosť odpočívať. Prečo dnes investori chodia stále do okresov s veľmi nízkou nezamestnanosťou (nedávno napríklad aj Amazon) a nie do Rožňavy, Medzilaboriec či Krompách?

Tým najdôležitejším dôvodom je, že fabriky podobne ako huby rastú z istého ekonomického podhubia. To v sebe zahŕňa napojenie na trhy odberateľov aj dodávateľov, pracovnú silu, dostupnosť dôležitých štátnych, ale aj súkromných inštitúcií (banky, právnické kancelárie, IT špecialisti), terén, ale aj kultúrne prostredie.

Dostupnosť trhov sa dá „skrátiť“ diaľnicami, no nedá sa vymazať. Tie diaľnice by navyše museli ísť viacerými smermi, nielen do Bratislavy. Pre investora v takom extrémne zosieťovanom odvetví, ako je automotive, hranice neexistujú a zaujíma ho aj dostupnosť maďarských či poľských dodávateľov. Keď sa pozrieme na mapu nezamestnanosti EÚ podľa regiónov, vidíme, že najchudobnejšie regióny Poľska a Maďarska sú – na východe. Trh je na západe nielen na Slovensku.

Pracovná sila má aj iné kvality ako mzdy. Tie sú, samozrejme, dôležité, ale len v spojitosti s kvalifikáciou. Každá firma musí stavať na 30- až 40-ročných zamestnancoch, teda takých, ktorí majú niečo odpracované a zároveň ešte neplánujú dôchodok. V chudobných regiónoch takí ľudia široko dostupní nie sú. Tí, čo sa neodsťahovali, buď nemajú kvalifikáciu (pretože ju za posledných 20 rokov nemali kde získať), alebo majú vyšší vek a posledné roky trávili v službách a jednoduchšej výrobe. Ak sa pozrieme na financie náhodného automotive podniku, tak osobné náklady dosahujú približne päť miliónov eur, ale výrobná spotreba 60 miliónov eur. Otázka toku vstupov a výstupov tak hrá vo výsledkoch firmy väčšiu rolu ako otázka miezd.

Predstavte si, že ste nemecký manažér s manželkou a malými deťmi. Skákali by ste nadšením, že najbližšie štyri roky budete rozbiehať fabriku v mestečku v horách kdesi na východe Slovenska? Bez medzinárodných škôl, s rozpadnutou poliklinikou a so siedmimi herňami ako centrom spoločenského života. Do takého prostredia bude ťažké dotiahnuť aj nižší a stredný slovenský manažment. Poznal som kórejského manažéra, ktorý kvôli manželke každý deň dochádzal 150 kilometrov z Bratislavy do firmy do istého považského mestečka. Kultúrne prostredie treba do rovnice pridať tiež.

Chudobné regióny majú aj priestorový problém. Pozrite sa na reliéfnu (znázorňujúcu tvar povrchu) mapu Slovenska. Umiestniť 20-hektárovú (Porsche) fabriku inam ako na Podunajskú alebo Východoslovenskú nížinu nie je úplne jednoduché a treba hľadať. Umiestniť 500-hektárový komplex (Jaguar) inde je nemožné. Výrobná linka nemôže ísť do kopca.

Foto – Wikipédia

Čo to všetko znamená pre chudobné regióny Slovenska? Záujem investorov nemusí byť nulový, ale sotva sa priblíži tomu, čo vidíme na západe alebo v okolí Košíc. Viac šancí však bude v oblasti služieb a snáď aj v poľnohospodárstve, ak sa raz táto spiaca princezná prebudí. Preto je smutné, že vláda vytrvalo bombarduje práve tieto „nízkopríjmové“ odvetvia prudkým zvyšovaním minimálnej mzdy, zákazom práce vo sviatok či najnovšie zrušením odpočítateľnej odvodovej položky.

Aj na vidieku a v malých horských mestečkách Slovenska môže byť ekonomický život lepší, ako je teraz v Utekáči či Krompachoch. Čeľme však realite. Slovensko je po Slovinsku krajinou s druhým najnižším podielom obyvateľov žijúcich v mestách v EÚ. Nie je náhoda, že rast bohatstva ide ruka v ruke s rastom podielu obyvateľov v mestách. To sa deje a bude diať aj na Slovensku a niektoré oblasti sa budú vyľudňovať.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie