Denník N

Šéf Slovak Lines: Nemáme peniaze, aby autobusy čakali vlaky, kolóny sa tak skoro neskončia

Šéf Slovak Lines Peter Sádovský, vizualizácia budúcej autobusovej stanice Nivy a červené autobusy Slovak Lines. foto N – Tomáš Benedikovič, archív P. S., vizualizácia – HB Reavis
Šéf Slovak Lines Peter Sádovský, vizualizácia budúcej autobusovej stanice Nivy a červené autobusy Slovak Lines. foto N – Tomáš Benedikovič, archív P. S., vizualizácia – HB Reavis

Bratislava potrebuje nové vlakové terminály, záchytné parkoviská a stanicu Filiálka, hovorí Peter Sádovský, riaditeľ regionálneho prepravcu Slovak Lines, ktorého väčšinovo vlastní HB Reavis.

Riešením pre dopravu je obmedzenie áut a prednosť verejnej dopravy, vraví šéf bratislavských prímestských autobusov. Rozpráva aj o tom, čo by jeho dostalo do verejnej dopravy a o tom: 

  • aké inštrukcie majú pre ich vodičov, ktorí jazdia na vlakové stanice;
  • čo môžu urobiť pre autobusy v kolónach a kedy budú prestupy pohodlné;
  • prečo nemôžeme celú dopravu kopírovať od Brna.

Zvýšil sa počet vašich cestujúcich po spustení integrovanej dopravy?

Nie, ale stabilizoval sa. Sme na úrovni asi rok pred zavedením integrovanej dopravy. Je to úspech, lebo od roku 1989 sa zvyšovala životná úroveň, ľudia si začali kupovať autá a počet cestujúcich v prímestských autobusoch každoročne klesal.

Nie je to skôr neúspech integrovanej dopravy, ktorá mala priniesť výhodnejšie a rýchlejšie cestovanie? Nemali ste prilákať viac ľudí?

Ide o dlhodobý proces, sme rok po spustení poslednej etapy. Musíme ísť ďalej a výsledkom má byť nárast cestujúcich. Nepôjde to bez reštrikcií, napríklad obmedzenia parkovania v Bratislave. Urýchlene by sa mali budovať záchytné parkoviská s kapacitou aspoň 500 až 1000 miest pri železničných staniciach v meste, aj za ním. Kľúčové by malo byť dobudovanie siedmich vlakových terminálov v meste a Filiálka. Až na Filiálku to viete urobiť do troch-štyroch rokov.

Nebude to asi také jednoduché a doprava kolabuje už teraz.

Z niektorých smerov áno. Od Rače a z podkarpatských obcí máte len jednu cestu, tam nie je alternatíva. Tým smerom by sa uživila štvorprúdová cesta až niekam za Modru alebo vlaky, ktoré by išli z toho smeru a končili by na Trnavskom mýte. Odtiaľ by sa cestujúci vedeli rozísť po celom meste. Preto je napríklad Filiálka potrebná, aj keby to trvalo dlho. Veľké zápchy sú zo smeru od Šamorína.

Čo sa dá spraviť skôr?

Po meste sa plánujú vlakové zastávky a odstavné parkoviská by možno mohli byť za tri-štyri roky. V procese je aj parkovacia politika, aj keď bola odložená o dva roky. V krátkodobom horizonte však nevidím šancu na zásadné zlepšenie dopravy v Bratislave ako reálnu.

Stoja vaše autobusy čoraz dlhšie v kolónach v Bratislave?

Situácia sa každý rok zhoršuje. Ale zázračné riešenie v najbližšej dobe nečakajme. Celé mesto a kraj naň síce čaká a ním musí byť  preferencia verejnej dopravy a reštrikcia voči autám.

Teraz bola parkovacia politika primátorom predstavená zle? Mal najskôr niečo konkrétne urobiť?

Politiku nekomentujem. Parkovacia politika bola dlho rokovaná a konečne sa ide urobiť. Avšak zároveň, keď zákazníkovi niečo beriete, musíte niečo aj ponúknuť. Ak ľudia nemajú alternatívu, obmedzenia budú porušovať. Preto treba stavať aj nové parkoviská.

Jazdíte verejnou dopravou?

Využívam ju, keď si chcem preveriť naše alebo konkurenčné služby, alebo mám výpadok auta. Ráno vozím dve deti do školy na dve rôzne miesta. Žiaľ, za dnešných podmienok to nedokážem stihnúť s MHD. Nemám problém ísť s čímkoľvek, ale najradšej by som chodil pešo pre zdravotné benefity.

Čo by vás presvedčilo presadnúť z auta do verejnej dopravy?

To, čo všetkých. Ponuka verejnej dopravy musí byť minimálne porovnateľná, v lepšom prípade lepšia ako pri individuálnej doprave. To je reťazec možno až 20 až 30 faktorov.

Akých?

Môžeme začať od vozidiel. Vozový park bol už obnovený naprieč celým Slovenskom, ale to je iba základ. Dôležitý je spôsob predaja lístkov, stanice, služby na palube, atraktívne ceny, lepšia infraštruktúra, no aj propagácia pozitív. Každý článok v tomto hodnotovom reťazci má svoju úlohu a ak nebude čo len jeden fungovať, znehodnotí sa celý reťazec.

Dokáže Slovak Lines konkurovať automobilovej doprave?

Verejná doprava vie konkurovať, ak je preferovaná. Aj autobusy vedia konkurovať autám, ale museli byť mať napríklad preferenciu v križovatke alebo vyhradené pruhy, a naopak autá musia byť obmedzované.

Ako sa zmenili návyky cestujúcich po spustení integrovanej dopravy?

Ľudia viac prestupujú, na jeden lístok majú širšiu paletu spojení. Prechádzajú z jednorazových lístkov na lacnejšie predplatené. Výskum agentúry Focus ukázal, že zavedenie elektronického preukazu momentálne pozitívne hodnotí 66 percent oslovených ľudí.

Keď ľudia viac prestupujú, klesli vám tržby z cestovného?

Klesli preto, že si kupujú predplatný lístok, ktorý je cenovo nastavený na 24 jázd. Ak ich spraví 34, za tých 10 už neplatí. Pred zavedením integrovanej dopravy sme električenky v regióne nemali a cestujúci museli platiť pri každej ceste. Tržby klesli aj kvôli nižšie nastavenému cenníku.

Ako to kompenzujete?

Finančným príspevkom z Bratislavského kraja, ktorý je objednávateľom dopravy a regulátorom cien.

Peter Sádovský (49)

Je z Bratislavy, od roku 2006 je riaditeľom bratislavského regionálneho prepravcu Slovak Lines, ktorého väčšinovo vlastní HB Reavis. Od vlaňajška je aj prezidentom Zväzu autobusovej dopravy. Je členom európskeho výkonného výboru združenia medzinárodných autobusových dopravcov Eurolines. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave (dnes Ekonomická univerzita).

Väčšina kandidátov na župana kritizovala, že vlaky a autobusy nie sú koordinované a autobusy nečakajú ako napríklad v Brne na cestujúcich z vlaku. Význam integrovanej dopravy tým výrazne klesá. Aké majú vaši vodiči zadanie, keď jazdia na železničné stanice? Majú ísť prísne podľa harmonogramu, alebo sa prispôsobiť vlakom?

Vždy čakáme na cestovné poriadky železníc a potom im prispôsobíme naše cestovné poriadky, aby sme podľa možností vedeli odvážať ľudí zo stanice a na stanicu. Vodič jazdí podľa cestovného poriadku. Niečo iné je však garantovaná nadväznosť medzi rôznymi módmi dopravy. Otázka je, ako ich nastaviť, aby to bolo funkčné, ale aj v rámci finančných možností. Financie sú u nás vždy limitujúce. Treba teda hľadať optimálnu cestu, aby hlavne v časoch špičky nadväznosti boli a aby zároveň takéto riešenie nebolo príliš finančne náročné.

Ako je to nastavené teraz?

Miera koordinácie je teraz niekde v strede. Prímestská vlaková doprava v Bratislave nemá vlastnú koľajovú sieť, musí sa striedať s nákladnými vlakmi či medzinárodnými rýchlikmi, ktoré majú prioritu. Často sa menia cestovné poriadky. Aby sme sa dostali k ideálu, mali by sme mať niekoľko rokov stabilný takt na všetkých nosných smeroch do Bratislavy a autobusová doprava by sa na vlaky „prilepila“.

Teraz to nefunguje?

Zatiaľ to železnica nerobí. Možno treba zmeniť priority pre prímestské vlaky, ktoré budú jazdiť každých 10 až 15 minút a nie občas spomínaných 30. To je služba cestujúcim, keď príde o minútu neskôr a bude čakať 29 minút na ďalší vlak? Kým nebude reálny nosný koľajový systém, ktorý dokáže v krátkom čase odviezť veľké množstvo ľudí krížom cez Bratislavu, prepojený na odstavné parkoviská, nevieme vysokú kapacitu ľudí odviezť a teda ponúknuť dostatočne dobré riešenie.

To je vízia na dlhé obdobie.

Na najbližších pár rokov je jediná cesta dopravu rozčleniť a umožniť všetkým druhom dopravy, nech ukážu svoje maximum. Chodcom, skútristom a motorkárom, cyklistom, autobusom, vlakom. Autám až na poslednom mieste. Aj Európska komisia hovorí, že udržateľná mobilita znamená, že treba zmiešať módy dopravy tak, aby dávali obyvateľom čo najväčší benefit.

Prečo momentálne autobusy nie sú lepšie koordinované, aby mal cestujúci pocit, že presadá z jedného prostriedku do druhého bez väčšieho čakania?

Keby boli iba nadväznosti na vlaky a mali by sme chodiť ku každému vlaku, neprinieslo by to v našej konkrétnej situácii zlepšenie dopravy. Zúžila by sa ponuka dopravy. Prispeli by sme k dopravnému kolapsu. Uvoľnila by sa cesta a tá láka ďalšie autá. Cesta sa má uvoľniť od áut a nie verejnej dopravy. Navyše by sme nemali dostatočné pokrytie regiónu, lebo vlak všade nechodí. Znamenalo by to aj zdraženie dopravy, lebo by sme jazdili viac.

Aké inštrukcie majú vodiči vašich autobusov? Majú čakať na vlak?

Vodiči idú podľa cestovného poriadku. Tam, kde je to zmysluplné, dávame čo najviac prípojov na vlak a čakáme na vlaky. Matematicky však nevychádza, že v každej zastávke bude autobus skoordinovaný s vlakom. Vlak ide z bodu A do bodu B, ale autobus má na trase ešte napríklad 10 ďalších zastávok. Ak v bode A počká, v bode B takmer s istotou príde inak.

Cestujúci z vlaku však môže mať skúsenosť, že mu ušiel nadväzný autobus.

Na to môže byť množstvo dôvodov.

Nekomunikujete so železnicami, keď sa niečo také deje?

Na to by mal slúžiť dispečing integrovanej dopravy, ktorý sa v súčasnosti buduje. Potom môže poslať vodičovi správu, aby počkal päť minút, lebo vlak mešká.

Župa a mesto alebo železnice vás netlačili do väčšej koordinácie?

Mesto aj kraj tvoria cestovné poriadky. Nemôžeme mať však viac spojov, ak na to nie sú peniaze. Treba však povedať, že každý rok koordináciu zvyšujeme a sledujeme, koľko cestujúcich na konkrétnom prestupovom bode prestupuje. Podľa našich prieskumov by však cestujúci najradšej cestovali priamo bez prestupov. A hlavne, ak ide o ich deti. Rodičia sú spokojnejší, ak ich dieťa pri ceste do školy ide len jedným spojom a nemusí prestupovať medzi dopravnými prostriedkami. Nehovoriac o tom, že pri prestupoch nie sú všade v ideálnom stave aj prístupy k vlakom. Chýbajú tiež prestupy „suchou nohou“.

Kritika župných kandidátov bola aj pre paralelné trasy, kde kopírujete trasy vlakov a neobsluhujete miesto toho viac spádové územie, kde vlak nejazdí.

Túto tému mnohí radi zjednodušujú. Často však ani nevedia vysvetliť, čo sú paralelné cesty, zdá sa im z auta, že popri ceste ide vedľa autobusu vlak. Ale nevedia, že autobus možno ešte predtým obslúžil desať zastávok, naviezol ľudí na dve vlakové stanice a končí v Bratislave alebo v regióne niekde úplne inde, kde nie je vlaková sieť. Navyše, železničné stanice sú zvyčajne na okrajoch obcí alebo aj mimo nich, obyvatelia z druhého konca obce to môžu mať na vlak ďaleko, pričom autobusová doprava obsluhuje niekoľko zastávok v obci.

Takže nechodia?

Treba sa pozrieť na konkrétny mikroregión. Treba preveriť, či jazdia naozaj paralelne vedľa seba. Autobusy robia poslednú míľu, môžu obslúžiť na rozdiel od vlaku nemocnicu, domov dôchodcov, obchod s potravinami, veľmi dôležité sú školy. Musíte sa pozrieť, kam berie autobus školákov a či sa tam majú ako inak dostať. Preto sa nedá pracovať s paušálnym vyjadrením, že vlak chodí zarovno s autobusom.

Niekde by sa to asi dalo vypustiť.

Na to sú špecialisti, ktorí vedia, ako sa ľudia pohybujú, kam chodia, aké sú ich cestovné návyky. Cestou je integrovaná doprava.

Rušili ste niektoré linky, ktoré obsluhoval aj vlak?

Skôr zápasíme s opačným problémom. Dopyt je väčší, ako to, čo môžeme ponúknuť. Mnoho obcí chce viac spojov a vyššiu frekvenciu.

Čo viete ponúknuť cestujúcemu so Slovak Lines napríklad zo Šamorína lepšie, ako keby išiel autom?

Situácia tam si žiada kreatívne riešenie. Sú tam tri pruhy, napríklad jeden by mohol byť pre verejnú dopravu alebo by mohol byť striedavý, ráno v smere do mesta, poobede z mesta. Mohli by byť lepšie preferencie na križovatke. Potom by mal autobus výhodu.

Teraz je to však cestujúcemu asi jedno, keď autobusy budú stáť v kolónach s autom. Komunikovali ste s mestom, krajom alebo políciou, či tam ten bus pruh spraviť?

Boli nejaké diskusie, ale zatiaľ to nevyzerá reálne. Jeden obojsmerný striedavý pruh by bolo v našich podmienkach prelomové riešenie. Môžeme na to upozorniť, ale nevieme vyriešiť všetky problémy. Autobus je v porovnaní s autom teraz lepší aj  v tom, že človek nemusí mať stále nohu na plyne, príde za rovnaký čas, môže si čítať, má tam Wi-Fi, môže pracovať, prípadne si oddýchnuť. V autobuse strávi čas efektívnejšie, aj keď je v zápche.

Takmer každý dáva ako príklad dobre fungujúcu integrovanú dopravu v Brne. V čom je lepšia?

Geograficky je Brno iné ako Bratislava, je to kompaktný celok na rovine, nemá veľkú rieku, mosty. Bratislava je rozdelená riekou, roztiahnutá aj po pohorí, rast bude orientovaný jednostranne smerom na východ. Bola tam dlhodobo budovaná električková trať so širším rozchodom ako nosný systém. V Bratislave to bola skôr náhrada za budúce metro. Nie je možné prevziať úplne všetky dopravné riešenia Brna. Integrovaný dopravný systém nie je niečo, čo musí byť všade rovnaké. Brno bolo inšpiráciou a množstvo pravidiel sme od nich prevzali. Názor, že v Brne je všetko dobré a u nás všetko inak, preto nie je pravdivý.

Ale asi aj podľa vás to tam funguje lepšie.

Integrovaná doprava v Bratislave má určite čo zlepšovať, tak poďme do toho.

Ako by autobusovú dopravu zmenil príchod konkurencie?

Integrovaná doprava je spolupráca a nie konkurencia, tržby sú v „jednom hrnci“ a cenník je spoločný. V nedotovanej autobusovej doprave, napríklad diaľkovej alebo medzinárodnej, je konkurencia silná a vedie k lepším službám a cenám – otázka je však či trvalo udržateľným.

Máte problém s odlevom vodičov autobusov?

Momentálne máme dostatok vodičov, zvýšili sme im hodinovú mzdu a prichádzame s motivačnými prvkami pre potenciálnych adeptov. Dlhodobo je však vo všeobecnosti na pracovnom trhu nedostatok vodičov autobusov, noví nedorastajú. Ide o povolanie náročné na čas a prípravu, vodiči autobusov musia obsluhovať aj pokladnice, sú zodpovední za tržby, pribúdajú rôzne predpisy z Európskej únie. A platovo sú niekde pod úrovňou priemerného platu. Dlhodobo je záujem o toto povolanie nízky a deficit bol už na tej úrovni, že musíme radikálnejšie dvíhať platy a ponúkame napríklad aj preplácanie vodičských preukazov.

Ste už pripravení na výstavby Nív a uzáveru cesty? Nebudú okolité cesty také vyťažené, že autobusy budú iba blok okolo Bottovej obchádzať pol hodiny?

Nepredpokladáme to, máme vchod z Chalúpkovej, kde obmedzenia nebudú. Zásadne sa obmedzenia dotknú len zo smeru Záhorie, ale dva mesiace fungovania na náhradnej autobusovej stanici nám dávajú dôvod byť optimistami.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Bratislavská integrovaná doprava

Slovensko

Teraz najčítanejšie