Orbán má skoro istotu, že vyhrá budúcoročné parlamentné voľby

„Záležitosti zabíjačky nepatria do kompetencie vlády,“ odbil maďarský premiér Viktor Orbán otázky novinárov, ktorí sa chceli dozvedieť, ako hodnotí morbídny humor jedného z poslancov vládnej strany Fidesz.

Poslanec János Pócs zverejnil v piatok na svojej facebookovej stránke fotku, ktorú mu cez ďalších priateľov zo zabíjačky poslali krajania zo Sedmohradska v Rumunsku. Na fotke je mŕtve opálené prasa s nápisom „Ő VOLT A SOROS“ čo v preklade môže znamenať „On bol Soros“ alebo aj „on bol na rade“.

„Tam už je o jedno prasa menej,“ doplnil Pócs fotku vlastným komentárom. Poslanecký humor vyvolal veľkú pozornosť, venovali sa mu denník New York Times či agentúra Bloomberg.

Nápis na prasati nemá vôbec nič spoločné s miliardárom a filantropom Georgeom Sorosom, to mu ani nenapadlo a je urazený, že niekto niečo také predpokladá, vysvetľoval Pócs po vypuknutí škandálu internetovým novinám 444.hu. Nápis podľa neho hovorí len to, že išlo o prasa, ktoré bolo podľa gazdu práve na rade. Nedokázal však vysvetliť, prečo mu fotka s takýmto údajne neškodným nápisom pripadala taká zábavná, že ju zverejnil.

A to práve teraz, keď človek v Maďarsku na Sorosa naráža skoro na každom kroku. Orbánova vláda vedie z verejných peňazí proti Sorosovi kampaň obludných rozmerov. Krajina je polepená bilbordmi so Sorosovou tvárou, „verejnoprávne“ médiá a televízie vlastnené Orbánovi blízkymi oligarchami dookola vysielajú reklamné spoty varujúce pred temným a hrozivým „Sorosovým plánom“.

Podľa maďarskej vlády sa finančník snaží zničiť Maďarsko a vôbec európske národné štáty riadenou migráciou. Chce na náš kontinent v spolupráci s Európskou úniou a s pomocou ním financovaných nevládnych organizácií prilákať milióny imigrantov z tretieho sveta a tým zmeniť charakter Európy.

Za konkrétnu formuláciu Sorosovho plánu pritom Orbán a spol., vydávajú novembrové rozhodnutie Európskeho parlamentu, ktorý na základe skoršieho návrhu Európskej komisie predpokladá zavedenie nejakého trvalého mechanizmu na prerozdeľovanie utečencov medzi členskými krajinami Únie.

Ideálny cieľ

V utorok dokonca maďarský parlament prijal uznesenie, v ktorom odmieta „Sorosov plán“, čiže spomenuté rozhodnutie Európskeho parlamentu. „Maďarský parlament odmieta, aby boli delegované právomoci na Sorosove organizácie podporujúce migráciu, aby sa tie mohli zúčastniť dovážania a prerozdeľovania imigrantov,“ píše sa v uznesení, ktoré odhlasovali poslanci Fideszu spolu s poslancami krajne pravicového Jobbiku. V rozhodnutí europarlamentu pritom o Sorosovi alebo nejakých jeho organizáciách chýba akákoľvek zmienka.

Je ťažké pochopiť, prečo venuje maďarská vláda toľko energie a financií na kampaň proti Sorosovi. Tá zachádza do absurdných prejavov nenávisti, stačila už otráviť ovzdušie aj medzi maďarskými menšinami v susedných krajinách a stáva sa z nej veľký medzinárodný škandál.

U našich susedov síce budú na jar voľby a samotná téma migrácie, z ktorej chceli orbánovci urobiť hlavnú tému svojej predvolebnej kampane, voličov predsa len dostatočne nemobilizuje. Ukázal to neúspech referenda o povinných kvótach, ktoré sa v Maďarsku uskutočnilo v októbri minulého roku. Tak je zdanlivo logické, že vláda chcela svojej kampani pridať grády tým, že voličom nastrčí nepriateľa s konkrétnou tvárou, ktorého možno ľahšie identifikovať a nenávidieť.

Finančník maďarského pôvodu, ktorý na konci komunistickej éry a v jeho liberálnych počiatkoch podporoval aj Orbána a jeho stranu Fidesz, sa na takúto úlohu vždy hodil. Židovský pôvod, bohatstvo, často kontroverzné obchodné praktiky, podpora prodemokratických, prozápadných síl a slobodnej spoločnosti Sorosa v očiach maďarských nacionalistov a časti spoločnosti robili vždy podozrivým, rovnako ako tomu bolo a je i na Slovensku.

Už teraz sa však dá skoro s istotou povedať, že Fidesz budúcoročné voľby vyhrá. Chcelo by to pomaly viac než zázrak, aby bol výsledok iný. A k tomu, aby voľby vyhral, Fideszu bohato postačí mobilizovať vlastných voličov tak, ako to urobil pri vlaňajšom referende.

Maďarský volebný systém je vďaka vládnym úpravám natoľko zdeformovaný, že Fideszu na výhru stačí dostať k urnám zlomok voličov, ak to budú najmä jeho sympatizanti. Voľby síce formálne budú slobodné, ale určite nie férové – všetky výhody budú na strane vlády.

Kampaň proti Sorosovi, v podstate masívna predvolebná kampaň Fideszu, financovaná z verejných peňazí, je dobrým príkladom toho, že sa orbánovci nezastavia pred ničím. Na rozdiel od opozície budú mať k dispozícii obrovské finančné prostriedky a mediálnu prevahu.

Opozícia ako Orbánov tromf

Hlavnou Orbánovou výhrou je však samotná opozícia. Treba jej uznať, že je vo veľmi ťažkej situácii, zastrašovaná (vrátane prípadných sponzorov), vystavená diskreditačným kampaniam a tlaku úradov. Ani to však neospravedlňuje egocentrizmus a neschopnosť spolupráce, aké predvádzajú opoziční lídri.

Poraziť Orbána by mohli len vtedy, ak by sa dokázali dohodnúť na spolupráci už pred voľbami. Väčšina maďarských poslancov (106 z 199) je volená v jednokolovej voľbe v jednomandátových väčšinových volebných okrskoch, podobne ako sa nedávno na Slovensku volili župani. Hranice obvodov boli vytýčené tak, aby vyhovovali vládnej strane.

Proti silnému vládnemu kandidátovi má v drvivej väčšine jednomandátových obvodov šancu len spoločný kandidát opozičných strán. Väčšina malých opozičných strán podľa prieskumov ani nemá šancu prekročiť päťpercentnú hranicu na vstup do parlamentu, napriek tomu spoluprácu s kýmkoľvek hrdo odmetajú alebo si kladú silne prehnané podmienky. Najväčšia demokratická opozičná strana, socialisti (MSZP), sa navyše zmieta vo vnútrostraníckych sporoch.

Najsilnejšou opozičnou stranou je dnes extrémistický Jobbik, nečudo, že ho Fidesz považuje za svojho hlavného protivníka. Strane teraz od úradov hrozí likvidačná pokuta za protizákonné a netrasparentné financovanie svojich bilbordov. Jobbik je pravdepodobne skutočne vinný, úrady sa ho však chystajú potrestať za niečo, čo vládny Fidesz robí bežne a nikto ho za to nestíha.

Nové strany a hnutia, do ktorých donedávna mnohí vkladali veľké nádeje, opäť a v Maďarsku už tradične vyfučali skôr, než niečo poriadne dokázali. Dobrým príkladom je hnutie Momentum, ktoré vlani zozbieralo dostatok podpisov na vypísanie referenda proti olympiáde v Budapešti a prinútilo Orbána vzdať sa svojho veľkého a náramne drahého sna.

Momentum však nezvládol prerod v politickú stranu, nedokázalo predložiť presvedčivý program a najmä nedokázalo voličov presvedčiť, že sa samo dokáže správať zodpovedne. Mnohých sympatizantov odstrašilo práve tým, že odmietalo spoluprácu s ostatnými opozičnými stranami a sabotovalo hľadanie spoločných kandidátov do jednomandátových obvodov.

Podľa posledného novembrového prieskumu ZRI Závecz Research Intézet vládny Fidesz posilňuje a medzi rozhodnutými voličmi by získal až 49 percent. Jobbik by volilo 18 percent rozhodnutých voličov, MSZP 12 percent, Demokratickú koalíciu bývalého premiéra Ferenca Gyurcsánya 10 percent, stranu Politika môže byť iná 6 percent a Momentum len tri percentá. Zvyšné strany sa pohybujú okolo jedného-dvoch percent.

Podľa rôznych prieskumov síce v Maďarsku prevládajú voliči, ktorí chcú zmenu vlády, a ich pomer dokonca rastie, mnohí nespokojní však nechcú ísť k urnám alebo nevedia, koho by volili. A opozícia robí všetko preto, aby im v tom nepomohla. Ďalší problém je, že odstaviť Orbána od moci v súčasnej situácii nie je možné bez spolupráce s Jobbikom, do čoho sa demokratickým stranám pochopiteľne príliš nechce.