Newsfilter: Kiska musel rozhodnúť proti svojmu svedomiu

1. Kiska oznámil, že vymenuje ústavných sudcov. 2. Danko obdivuje Zemana. 3. Platnosť diaľničných známok sa nemení. Plus jednou vetou, citát, fb status a Shooty.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Udalosti dňa vybral a komentoval Tomáš Gális

1. Smer sa ďalej betónuje

Tieto dni sú pre prezidenta Andreja Kisku zrejme jedným z najťažších období v jeho živote. Brňákov senát Ústavného súdu ho prinútil vymenovať troch nových ústavných sudcov, hoci Kiska roky hovorí, že ani jeden zo skupiny, z ktorej si mal vybrať, sa na post ústavného sudcu nehodí. No prezident nakoniec oznámil, že troch z nich vymenuje.

Novými ústavnými sudcami sa stanú Jana Laššáková, Mojmír Mamojka a Miroslav Duriš. Pre vymenovaných i pre Smer je to dobrá správa, pre Slovensko platí úplný opak.  

Vojna inštitúcií. Mohlo by sa zdať, že týmto sa studená vojna medzi inštitúciami skončí. Ústavný súd bude konečne (hoci na krátky čas) kompletný, premiér Fico a prezident Kiska sa prestanú okrikovať a do budúcnosti bude jasné, že prezident nemá zdržiavať svoje rozhodnutie a podobne.

No výsledok bude zrejme iný. Každý totiž tuší, prečo k tejto situácii došlo. Smer v čase svojej dominancie v parlamente navolil kandidátov, z ktorých časť sú priamo stranícki nominanti, a všetci spĺňajú len podmienky minimálneho veku a právnickej praxe. Dovtedy (ani potom) od nich k téme ústavného práva nikto nič nečítal ani nepočul.

Je pravdepodobné, že traja noví sudcovia sa na Ústavnom súde budú správať tak ako Peter Brňák, teda vždy, keď to bude potrebné, sa postavia na stranu Smeru, nech by aj ich rozhodnutie malo byť v rozpore s iným rozhodnutím ÚS.

Kiska už v utorok vyslovil na adresu súdu nebývalo ostré slová ako „hlboké pohŕdanie ústavou či nerešpektovanie deľby moci“. A tak je pravdepodobné, že spory budú len pokračovať. Nahráva tomu aj fakt, že parlament ani ministerstvo spravodlivosti zatiaľ nijako nepokročili so zmenami voľby ústavných sudcov.

Betonáž pokračuje. Napriek tomu, že Smer nie je v najlepšej kondícii, ba zdá sa, že je na tom za posledné desaťročie najhoršie a je na zostupnej dráhe, betonáž, s ktorou začal už  v prvej vláde, úspešne pokračuje. Okrem teoreticky nezávislých úradov, prokuratúry a polície, teraz výrazne posilnil svoje pozície aj na Ústavnom súde.

Samozrejme, môže sa stať, že funkcia nakoniec človeka tak zmení, že si nakoniec uvedomí, že jeho úloha je dôležitejšia ako záväzky či vďačnosť k tomu, vďaka komu funkciu získal. Na Slovensku sme to videli na príklade prezidenta Kováča. No je to také ojedinelé, že sa na to nedá spoliehať a možno v to len dúfať.

Laššáková a Mamojka nie sú jedinými poslancami, ktorí sa stali ústavnými sudcami. Poslancom za VPN bol aj prvý a posledný predseda federálneho ústavného súdu Ernest Valko. Predseda českého ústavného súdu Pavel Rychetský bol senátorom za ČSSD. Bývalý nemecký prezident Roman Herzog na nemecký ústavný súd prešiel z postu ministra vnútra Bádenska-Württemberska za CDU. Poslancom za SDĽ bol aj ústavný sudca Ladislav Orosz. No všetci z nich mali povesť odborníkov na ústavné právo a nikto z nich

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |