Odkaz MMŠ: O papierových bankovkách, ktoré záhadne pribúdajú, hoci by mal ich počet klesať
Vo Švédsku už takmer nikto neplatí papierovými bankovkami a postupne by sa táto prax mala ujať na celom svete. „Doba kešu“, ako ju pomenoval minister Robert Kaliňák, by teda mala už čoskoro skončiť, lebo všetky platby budú prebiehať elektronicky. Lenže zdá sa, že také rýchle to nebude. Rakúski ekonomóvia Clemens Jobst a Helmut Stix prišli v tejto analýze k prekvapujúcemu záveru, že počet papierových bankoviek za poslednú dekádu všade vo svete naopak vzrástol.
Dôvody nie sú celkom jasné. Jedným môže byť bujnenie sivej ekonomiky a kriminality, ďalším klesajúca dôvera v banky, nervozita z budúcnosti, alebo nízke úroky. Žiadny z týchto dôvodov však nie je sám osebe presvedčivý aj preto, lebo napríklad v prípade sivej ekonomiky a kriminality chýbajú spoľahllivé údaje.
Naopak spoľahlivo sa dá dokázať, že napríklad vo Veľkej Británii vzrástol pomer papierových peňazí k HDP v období 2007 – 2014 z 13,3 % na 16,1 %, na celom svete bol tento nárast v období 2001 – 2014 z 6,5 % na 8,5 %, čo sú obrovské sumy. V Eurozóne dnes pripadá na jedného človeka 3 400 eur „kešu“, ktoré má ukryté vo vankúši.
Autori sa pozreli do histórie a zistili, že najväčší objem papierového obeživa nebol v 19. storočí, ako by sa dalo predpokladať, keďže bankové prevody ešte neboli také rozšírené, ale počas druhej svetovej vojny. To je vcelku pochopiteľné, rovnako ako fakt, že papierovým bankovkám dávajú ľudia prednosť v časoch ekonomickej krízy – tak to bolo napríklad v 30. rokoch minulého storočia. Keď pominula, počet papierových bankoviek začal opäť klesať.
Zaujímavé však je, že po finančnej kríze v roku 2008, keď mnohí ľudia znervózneli a dávali prednosť papierikom, ich počet s odznievaním krízy neklesol, ale naopak ďalej rástol.
Je to celé dosť veľká záhada a autori dodávajú, že bude treba rozsiahly výskum tohto fenoménu, lebo ak mu porozumieme, môžeme porozumieť aj mnohým iným javom. Ak by za nárastom „kešu“ bola stúpajúca kriminalita, bolo by to zlé, ale možno ešte varovnejšie je iné vysvetlenie, ktoré autori ponúkajú, citujúc ekonómov Friedmana a Schwartza z roku 1963: „Čím neistejšia je budúcnosť, tým väčšiu hodnotu získavajú papierové peniaze, ktoré sú flexibilné a z toho dôvodu je po nich aj väčší dopyt.“
🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].