Ubehol rok a pol od podpisu zmluvy o obchvate Bratislavy a stále sa nestavia

Vládni ministri v stredu rokovali o tom, ako riešiť problémy v Bratislave. S najvýznamnejšou investíciou, akú kedy vláda naplánovala v hlavnom meste, nevedia pohnúť už rok a pol. Toľko času uplynulo, odkedy si štát objednal bratislavský obchvat za 1,7 miliardy eur. Dvakrát ho schvaľovali aj vo vláde, ale stále sa fakticky nestavia.

Obrí projekt sprevádza niekoľko komplikácií: Najprv sa špekulovalo s pozemkami pod diaľnicou, potom chýbali stavebné povolenia, s koncesionárom nechcú spolupracovať veľké domáce stavebné firmy a projekty diaľnice sa práve prekresľujú.

„Na všetky úseky sú vydané stavebné povolenia, koncesionár si aktuálne prispôsobuje pôvodný projekt svojmu dizajnu,“ povedala hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.

Obchvat v roku 2021 alebo 2022?

Inak povedané, začiatkom zimnej – mimostavebnej sezóny – sa menia parametre budúcej diaľnice.

Problém je taký vážny, že ministerstvo dopravy nezareagovalo vecne na otázku, do akej miery hrozí pre túto diaľnicu od koncesionára arbitráž.

„Slovensko spolu s koncesionárom robia všetko pre to, aby bol projekt odovzdaný verejnosti čo najskôr a spoločne sme vyriešili všetky otvorené otázky,“ povedala Ducká.

Keď sme sa pýtali na sankcie, ministerstvo skonštatovalo, že debatu o nich aktuálne považuje na predčasnú. Stále totiž platia termíny stanovené v zmluve, podľa ktorých má byť diaľnica hotová v roku 2020.

„Bolo nám povedané (zo strany koncesionára, pozn. red.), že na jar sa začína na plný plyn,“ povedal v stredu štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček (Smer). Dodal, že koncesionár štát ubezpečuje, že chce dodržať zmluvné termíny.

Podľa Ondreja Mateja z Inštitútu pre dopravu a hospodárstva s hotovou diaľnicou možno počítať skôr v roku 2022. Inštitút INEKO na svojej interaktívnej mape pracuje s odhadom na rok 2021.

Robili sa prvé násypy a odstraňovala ornica

Od koncesionára pod vedením španielskej firmy Cintra sme odpoveď nedostali. Naposledy, v októbri, jej manažéri odpísali, že čakajú na povolenie zmien diaľnice.

„Žiadosti o zmeny, ktoré sú predkladané na príslušné úrady, sú pre zhotoviteľa stavby kľúčové, a priamo nadväzujú na platnú Koncesnú zmluvu,“ odpísalo v októbri združenie Obchvat nula. V tom čase sa podľa konzorcia realizovali „prvé násypy pre budúce teleso stavby“.

„Na vybraných úsekoch, vrátane sekcie D4, pokračujú skrývky ornice i prekládky inžinierskych sietí, najmä pre oblasti, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie až v septembri 2017,“ informoval koncesionár. Dodal, že kontraktov so subdodávateľmi má práve toľko, koľko potrebuje.

Matej si myslí, že ak nie sú hotové všetky dokumenty pre stavbu, nemôžu subdodávatelia presne vedieť, čo by vlastne mali stavať.

Stav je zrejme taký, že tam, kde koncesionár nepýtal zmenu alebo ju má už schválenú, môže už pracovať na projektoch pre samotnú stavbu aj s detailnými technologickými riešeniami. Inde čaká na odsúhlasenie zmien.

Diaľnicu prekresľujú

Zmien v projektoch je pritom veľa. Podľa združenia OZ Triblavina nie sú zanedbateľné.

„Budú zmenené základné parametre diaľnice, zmení sa jej priepustnosť a aj kapacita,“ komentuje združenie zmeny na úseku od Jaroviec po Ivanku. Spomínajú, že diaľnica sa tu má zúžiť o 1 meter. Súčasťou tohto 22,6-kilometrového úseku je aj nový most cez Dunaj. OZ Triblavina píše, že napríklad v prípade mosta „nie je možné z textu vyčítať, ku akej zmene vlastne došlo“.

Zároveň združenie píše, že čo sa mosta týka, „najpodstatnejšou zmenou je zúženie plavebnej dráhy z pôvodných 222 metrov na navrhovaných 170 metrov“.

Združenie upozorňuje, že zmien je veľa a treba ich posudzovať komplexne, pretože budú pôsobiť spoločne, a nie osobitne každú zvlášť.

Ministerstvo životného prostredia má tak od združenia na stole rozklad. OZ Triblavina nesúhlasí, aby boli významné zmeny na diaľnici do Ivanky vyňaté z posúdenia ich dosahov na životné prostredie.

Matej z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo predpokladá, že dôvodom zmien môžu byť teoreticky úspory, ale aj bezpečnosť na diaľnici.

Spor z toho môže byť veľký. Štát môže tvrdiť, že Španieli nezačali stavať načas a Španieli zasa, že ich v tom brzdil štát.