Denník N

Opozícia pripúšťa prezidentské voľby bez Kisku, Nicholsonová by sa ku kandidatúre postavila čelom

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Matovič už má tri mená, o ktorých sa chce baviť. Nová županka Erika Jurinová (OĽaNO) povedala, že predpoklady má aj Veronika Remišová.

Podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) by zvažovala svoju kandidatúru na prezidentku, ak by sa o znovuzvolenie neuchádzal súčasný prezident Andrej Kiska a zhodli by sa na nej viaceré opozičné strany.

Povedala to počas debaty Denníka N, ktorú moderovala reportérka Monika Tódová. Nicholsonová sa na diskusii stretla s Erikou Jurinovou z OĽaNO a so Zuzanou Čaputovou z Progresívneho Slovenska.

„Ak by nekandidoval pán Kiska, ktorý postavil latku vysoko a pre každého ho bude ťažké nahradiť, a ja by som bola oslovená opozičnými stranami, postavila by som sa k tomu čelom. Nie je to vec, ktorá sa odmieta,“ odpovedala Ďuriš Nicholsonová na otázku, či by si vedela predstaviť svoju kandidatúru na prezidentku.

„Viem si predstaviť, že by sa mohla o post prezidenta uchádzať aj žena,“ doplnila Ďuriš Nicholsonová s tým, že úspechom bola už kandidatúra Ivety Radičovej v roku 2009 a Slovensko sa odvtedy posunulo.

Debata Denníka N s opozičnými političkami. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nová žilinská županka Erika Jurinová (OĽaNO) povedala, že o prezidentských voľbách zatiaľ nerozmýšľala. Na otázku, či by z hnutia mohla kandidovať Veronika Remišová, odpovedala, že predpoklady má. „Napadlo mi to dávnejšie, ale s nikým som sa o to nedelila. Čo sa týka Veroniky, je to šikovná, inteligentná žena s analytickým myslením.“

Opozičné političky sa zhodli na tom, že opozícia by mala postupovať jednotne, a chválili, ako sa funkcie ujal Andrej Kiska. „Aj ja mám informácie, že sa o post už nebude uchádzať, je mi to veľmi ľúto a dúfam, že zmení názor,“ povedala Ďuriš Nicholsonová.

Hlavná dilema: Bude Kiska kandidovať?

Z prostredia Prezidentského paláca čoraz častejšie presakujú informácie, že by súčasný prezident naozaj nemusel kandidovať. Bolo by to prekvapivé najmä preto, že Kiska je naďalej najpopulárnejším slovenským politikom. V augustovom prieskume Focusu ho spontánne ako najdôveryhodnejšieho menovalo vyše 27 percent respondentov.

Prezidentovi sa tento rok v lete narodil syn, jeho rodina žije v jeho rodnom Poprade aj po nástupe do funkcie. Kiska priznal, že manželka Martina ho odhovárala už od jeho prvej prezidentskej kandidatúry. V júli na festivale Pohoda povedal, že pozná „desať či dvadsať ľudí“, ktorí by boli lepšími prezidentmi ako on.

Andrej Kiska na Pohode. Foto N – Tomáš Benedikovič

Kiska v apríli tohto roka povedal, že k svojej opätovnej kandidatúre sa vyjadrí neskôr. „To, či znova budem kandidovať ako nezávislý, nestranícky kandidát na prezidenta, všetkým oznámim najneskôr do konca septembra budúceho roka,“ vyhlásil.

Prezidentov hovorca Roman Krpelan pre Denník N povedal, že Kiskov výrok platí. Takýto výrok pripúšťa aj možnosť, že by prezident svoje rozhodnutie ohlásil aj skôr. Opozícia v to dúfa, najmä v prípade, že kandidovať nebude. Kisku najmä v SaS a OĽaNO považujú za najlepšieho kandidáta a veria, že predsa len do súboja pôjde.

Menej známy kandidát by totiž na kampaň potreboval viac času. Sám Kiska, pred pár rokmi nie veľmi známy podnikateľ a filantrop, ohlásil kandidatúru pred minulými voľbami ako prvý 25. októbra 2012, teda rok a pol pred voľbami, ktoré boli v marci 2014.

Kiskovi sa skončí mandát v júni roka 2019, voľby by mali byť na jar toho istého roka.

Video: Diskusia Zmenia sa lídri slovenskej politiky?
s Nicholsonovou, Jurinovou a Čaputovou

Matovič: Máme troch kandidátov

Opozičné strany už začínajú pracovať so scenárom, že Kiska naozaj po druhý raz kandidovať nebude. No dodávajú – bolo by dobré, keby do toho predsa len išiel.

„Pri všetkých možných aj nemožných výhradách voči nemu aj pri rozdielnych názoroch medzi nami a ním si myslíme, že je to najlepší prezident, akého sme kedy mali,“ vraví podpredseda SaS Ľubomír Galko.

„Preto si myslíme, že by mal pokračovať. No ak potvrdí, že kandidovať nebude, budeme sa tým musieť zaoberať. Z tohto hľadiska by bolo najlepšie, aby svoju kandidatúru potvrdil alebo nepotvrdil čo najskôr. V priebehu budúceho roka sa o tom budeme rozprávať, aj keby on svoje rozhodnutie odďaľoval,“ dodáva Galko.

Predseda najsilnejšej opozičnej strany Richard Sulík pred časom povedal, že ak by Kiska kandidoval, strana ho určite podporí. O iných menách zatiaľ vedenie SaS nehovorí.

Líder hnutia OĽaNO Igor Matovič vraví, že už majú pripravené mená troch kandidátov pre prípad, že by Kiska nekandidoval. Zverejniť ich nechce, plánuje sa o nich baviť s opozičnými stranami, najmä s SaS, KDH a so Stranou maďarskej komunity.

„Prezidentskými voľbami sa zaoberáme už niekoľko mesiacov, chystáme sa na dva varianty, teda že Andrej Kiska kandidovať bude, aj nebude,“ hovorí Matovič. „Nebolo by dobré, aby sme v prípade, že oznámi svoje rozhodnutie dajme tomu v lete, zostali prekvapení a bez kariet v rukách.“

Matovič hovorí, že jeho kandidáti sú „silné a všeobecne známe mená“, „ľudia, ktorí o tom uvažujú“, no neprezradí ich, lebo by ich „dopredu ukrižoval“. Nekonkretizoval ani to, či ide o ľudí zvnútra hnutia, alebo osobnosti mimo parlamentnej politiky.

Robert Fico na sneme Smeru. Foto – TASR

Fico hovorí o Lajčákovi, Šefčovič je zaskočený

Minulý týždeň novinárov zaskočil Robert Fico vyhlásením, že  za prezidenta kandidovať nebude. „Vyhlasujem na zdravie svojho syna, že nebudem kandidovať za prezidenta,“ povedal bez toho, že by sa ho na jeho kandidatúru niekto pýtal.

Svoj záujem o post prezidenta vo voľbách v roku 2014 označil za chybu. „Bola to z mojej strany politická chyba, pretože kandidovať z pozície predsedu vlády na post prezidenta je nemožné,“ povedal.

Pred týždňom odmietol debatovať o tom, koho by Smer mohol do prezidentských volieb postaviť, s tým, že na hľadanie kandidáta je čas. V tohtotýždňovom rozhovore pre Plus 7 dní naznačil, že prijateľným kandidátom jeho strany by mohol byť minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý nie je priamo členom strany Smer.

„Neviem, či by som to mal dopredu hovoriť, ale sú ľudia v Smere alebo spojení so Smerom, ktorí vo verejnosti nie sú vnímaní až tak stranícky, ako som vnímaný ja, Robert Kaliňák, Peter Pellegrini a ďalší. Osobne vnímam napríklad Mira Lajčáka ako veľmi silného človeka, ktorý by mal právo uchádzať sa o takúto pozíciu,“ povedal.

Neskôr na HNclube v stredu popoludní líder Smeru vyhlásil, že ho ako osobu prezidentské voľby nezaujímajú. „Pre mňa je to téma, ktorá nemá pre mňa žiadnu politickú hodnotu a nebudem to komentovať,“ povedal a dodal, že výhodu budú mať nestraníci. Konkrétne menoval Lajčáka aj podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča, ktorý viedol kandidátku Smeru v posledných eurovoľbách.

„Ja polarizujem krajinu, som predseda vlády. Obrovskú šancu bude mať nestranícky kandidát v prezidentských voľbách,“ povedal Fico.

Miroslav Lajčák. Foto N – Tomáš Benedikovič

Už vlani v novembri sa poslanec Smeru Marián Kéry preriekol na parlamentnom zahraničnom výbore a povedal, že o Lajčákovi v strane uvažujú ako o ich prezidentskom kandidátovi. Kéry tvrdil, že kauza drahých kultúrnych podujatí k slovenskému predsedníctvu v Rade EÚ, ktoré Lajčákov rezort objednával, má ministrovi ako možnému prezidentskému kandidátovi poškodiť.

Lajčák v stredu v reakcii na premiéra kandidatúru nevylúčil. „Počul som to. Riešim, čo mám tu a teraz na stole, mám dôležité funkcie,“ povedal. „Je predčasné o niečom takom hovoriť, ale v každom prípade si vážim názor každého človeka, ktorý si ma vie v takej funkcii predstaviť, lebo je to, samozrejme, najvyššia ústavná funkcia.“

Šéf slovenskej diplomacie je v súčasnosti predsedom Valného zhromaždenia OSN a v tejto funkcii skončí v septembri 2018, teda viac ako pol roka pred prezidentskými voľbami.

Maroš Šefčovič je v súčasnosti podpredsedom Európskej komisie a eurokomisárom zodpovedným za energetiku, čo je mimoriadne významná funkcia so silnými kompetenciami. Úvahy o svojej kandidatúre označil za mediálne špekulácie. „Bol som prekvapený, že moje meno sa v tomto kontexte začalo spomínať,“ povedal tento týždeň pre TASR.

„Musím povedať, že som v polovici svojho mandátu a teraz prechádzame do tej absolútne kľúčovej etapy, kde musíme všetky návrhy, ktoré sme dali na stôl, pretaviť do reálnej podoby a pripraviť celú Európu vrátane Slovenska na novú dekádu.“

Šefčovič na dennej báze rokuje a spolurozhoduje o tom, odkiaľ kam raz bude prúdiť plyn či kto ho bude do Európy dodávať. Nie je veľa funkcií, kde môže človek vo verejnej sfére rozhodovať o takých zásadných veciach, navyše ide aj o veľmi dobre honorovaný post.

Základný plat eurokomisára sa pohybuje nad 20-tisíc eurami, okrem toho by po skončení funkcie poberal príspevok vo výške medzi 40 až 65 percentami základného platu, v závislosti od dĺžky pôsobenia v Komisii.

Maroš Šefčovič. Foto N – Tomáš Benedikovič

Radičová: Moja odpoveď je „nezvažujem“

Medzi opozičnými politikmi sa občas spomínajú aj ďalšie osobnosti, ktoré by mohli byť dobrými prezidentskými kandidátmi. Niektorí nevylučujú, že by sa mohli obrátiť aj na bývalú premiérku Ivetu Radičovú, ktorá za prezidentku kandidovala v roku 2009. V druhom kole ju vtedy porazil Ivan Gašparovič.

Radičová už viackrát povedala, že kandidovať za prezidentku nechce. Odpoveď zopakovala aj teraz: „Na otázku na možnú kandidatúru v prezidentských voľbách je moja odpoveď jednoznačná – nie, neuvažujem,“ odpísala Denníku N.

Niektorí komentátori medzi možnými kandidátmi na nového prezidenta spomínajú bývalého poslanca Aliancie nového občana Imricha Béreša (v parlamente bol v rokoch 2002 až 2006), ktorý je v súčasnosti predsedom predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne. Béreš je známy aj medzi folkloristami, ľudový tanec študoval aj na VŠMU.

„V súčasnosti nie je pre mňa prezidentská kandidatúra na programe dňa,“ reagoval Béreš na tieto úvahy. „Za svoju hlavnú prioritu považujem úspešné ukončenie roka 2017 z pohľadu obchodných výsledkov spoločnosti, ktorú vediem. Zároveň v rámci svojho mimofiremného života pracujem na viacerých projektoch kultúrneho charakteru.“

Imrich Béreš. Foto – TASR

Prezidentské voľby ako kampaň pred parlamentnými

Prezidentské voľby v roku 2019 sa budú konať len rok pred parlamentnými. Niektoré strany by ich preto mohli využiť aj ako kampaň, v ktorej by zviditeľnili svojich lídrov. Prezidentský súboj v roku 2014 bol napríklad štartom pre stranu Sieť Radoslava Procházku, ktorý skončil v prezidentských voľbách tretí so slušným výsledkom (volilo ho 400-tisíc ľudí, teda 21,2 percenta voličov).

Ambíciu postaviť svojho vlastného kandidáta cez víkend na rozšírenom predsedníctve ohlásila SNS Andreja Danka, aj keď žiadne meno nepredstavili. „Viem však o ľuďoch s charizmou, ktorí by boli vhodnými kandidátmi,“ povedal Danko. Predseda parlamentu toto leto ako ideálneho prezidenta spomenul herca Štefana Kvietika.

„Nie je tajomstvo, že pán Kvietik starší je pre mňa vzorom. Je to človek, ktorého si viem predstaviť aj vo funkcii prezidenta,“ povedal Danko v rozhovore pre Plus 7 dní. Herec bude mať v máji budúceho roka 84 rokov.

V hnutí Sme rodina sa o prezidentských voľbách zatiaľ len chcú rozprávať. Predseda Boris Kollár povedal, že sa koncentrujú na komunálne voľby, ktoré budú na jeseň 2018, no po Novom roku sa začnú rozprávať aj o stratégii pre voľbu hlavy štátu.

Predseda KDH Alojz Hlina hovorí, že by radi našli voliteľného kandidáta, ktorý by bol blízky kresťanským voličom. „Ale nechceme z toho urobiť preteky v hľadaní najkresťanskejšieho kandidáta, čo by nemuselo byť dobré. Budeme veľmi opatrní v tom, ako sa budú veci vyvíjať, nemôžeme si dovoliť prehratý zápas. Prezidentské voľby musia mať dôstojnosť.“

Bilbord Pavla Hrušovského v roku 2014. Foto – TASR

V minulých voľbách KDH nominovalo do prezidentského súboja svojho bývalého predsedu Pavla Hrušovského, ktorého podporili aj dve ďalšie strany vtedajšej Ľudovej platformy, teda SDKÚ a Most-Híd. Hrušovský vo voľbách úplne prepadol, volilo ho 3,3 percenta voličov.

Prezidentské voľby sú dvojkolové. Hlavné opozičné strany, teda SaS a OĽaNO, síce hovoria o tom, že by chceli postupovať spoločne, v realite im však nič nebráni testovať silu svojich kandidátov v prvom kole a zjednotiť sa až v tom druhom.

Využiť prezidentské voľby na štart kampane pred parlamentnými voľbami môže aj Kotlebova ĽSNS. Župné voľby ukázali, že strana je závislá od svojho lídra, a ak by chcela pomýšľať na lepší výsledok, musela by do súboja poslať priamo Kotlebu. Ten zatiaľ v prezidentských voľbách nikdy nekandidoval.

Posledné prezidentské voľby sa konali 15. a 29. marca 2014. V prvom kole zvíťazil Robert Fico (28 percent hlasov) pred Andrejom Kiskom (24 percent), Radoslavom Procházkom (21,2 percenta) a Milanom Kňažkom (12,9 percenta hlasov).

V druhom kole, kam postúpili Fico s Kiskom, už presvedčivo zvíťazil súčasný prezident. Volilo ho takmer 60 percent voličov, Fica niečo vyše 40 percent. Kým účasť v prvom kole dosiahla 43,4 percenta, v druhom kole už prišlo 50,5 percenta voličov.

Prezidentské voľby 2019

Teraz najčítanejšie