Kde urobil podpredseda vlády pre investície chybu

V pondelok ráno to ešte na úrade vicepremiéra Pellegriniho vyzeralo na začiatok úspešného týždňa. Podriadení mu cez víkend nachystali novú verziu návrhu vládneho uznesenia o udelení výnimok pre J&T a HB Reavis, ktoré už riešili množstvo pripomienok, ktoré v minulom týždni prišli od iných ministerstiev. Podpredsedovi vlády tak už ostávalo len presvedčiť ministra životného prostredia, ministerku pôdohospodárstva a aspoň sa stretnúť s aktivistami, ktorí stáli za hromadnou pripomienkou verejnosti.

Pellegrini sa už videl, ako v stredu na tlačovke vysvetľuje, že sa práve podarilo spustiť veľkú modernizáciu hlavného mesta a on je ten, kto všetko dohodol a pretlačil až do vlády.

O pár hodín však bolo všetko inak. Developeri cez víkend pochopili, že politické riziká v posledných dňoch stúpli tak, že je rozumnejšie žiadosti stiahnuť.

Už na obed Pellegrini zvolal tlačovku, na ktorej nervózny oznámil, že z rýchleho rastu novej štvrte nič nebude, a poďakovať sa za to treba „trom kráľom“. Myslel nimi opozičných poslancov aktívnych aj v bratislavskej politike –  Grendela, Budaja a Dostála, z ktorých razom urobil osobnosti, ktoré dokážu prelomiť aj tlak najväčších slovenských developerov.

Mysleli si, že nič neriskujú

Keď sa v HB Reavis rozhodli, že požiadajú vládu o štatút významnej investície, sľubovali si od toho najmä zrýchlenie vybavovania povolení, ktoré by im na ich pozemkoch na oboch stranách Dunaja umožnilo stavať skôr ako konkurentom. Ani v Bratislave nebude stavebný boom nekonečný a tak kto prvý príde, ten zarobí najviac.

Riziko podania žiadosti bolo pritom minimálne, pretože podmienku vytvoriť 300 pracovných miest a preinvestovať minimálne 100 miliónov eur tak či tak hravo zvládali. Žiadosťou mohli HB Reavis len získať výhody.

Ich kľúčový bratislavský konkurent J&T Real Estate však reagoval prirodzene rovnako. Mal takisto nakúpené pozemky, plány za miliardu eur a pre tisícky pracovných miest a nemohol dopustiť, aby HB Reavis získal vďaka výnimke náskok počítaný na roky.

V praxi by to znamenalo, že v čase, keď bude HB Reavis so štatútom významnej investície už odovzdávať nové kancelárie a byty, bude J&T pre projekty v  bratislavských Nivách a v petržalskom Lide možno ešte stále len obchádzať úrady.

Firmy si obišli starostov dotknutých mestských častí a primátora, a keď získali pocit, že ich podporia, napísala každá svoju žiadosť vláde. Ministerstvo hospodárstva s tým nechcelo nič mať, pretože nešlo o klasickú investičnú pomoc, a tak agenda významných investícií v centre Bratislavy pristála u vicepremiéra Pellegriniho.

Za ďalší približne polrok sa so žiadosťami nedialo nič podstatné. Súkromné firmy nepýtali daňové úľavy, chceli však od vlády  nielen zmenu stavebného úradu zo samosprávy na štát, ale aj právo v prospech svojich komerčných aj verejných investícií vyvlastňovať.

Od začiatku tak bolo jasné, že by to formálne vyhovovalo podmienkam zákona o významných investíciách, ale bol by to precedens, ktorý by musel Pellegrini citlivejšej časti verejnosti vysvetľovať.

Lebo zlí poslanci

Zákon o významných investíciách vymysleli ešte za Dzurindových vlád pre prípady príchodu veľkých investorov, ktorých dosah sa dá pomerne presne odhadnúť a treba im preto len rýchlo ponúknuť pozemky, aby mohli čím skôr vyrábať. Projekty J&T a HB Reavis v centre Bratislavy sú však iné.

Nestavajú sa na pozemku niekde desať kilometrov za mestom blízko železničnej trate a nepredpokladajú pohyb len pár stoviek kamiónov a ľudí denne. V konečnom dôsledku po ich dokončení treba rátať s presunmi až o stotisíc ľudí navyše za jeden deň a v jednej mestskej lokalite.

To všetko však vyzerá ako argument v prospech mohutnejšej regulácie výstavby samosprávou, nie na presun právomocí z obcí na okresný úrad, ako počíta zákon o významných investíciách. Ako je potom možné, že na to J&T a HB Reavis Pellegriniho nahovorili?

Verejne hovoria developeri, že rozhodnutia samosprávnych stavebných úradov a hlasovania ich zastupiteľstiev sú nepredvídateľné, rozhodujú neprimerane dlho, často nedodržujú zákonné lehoty a nemajú ani chuť počúvať vysvetlenia súkromných investorov.

V preklade do menej korektného jazyka to znamená, že bratislavská samospráva je podľa developerov zmes výpalníkov a aktivistov neschopných akéhokoľvek kompromisu.

V takomto obraze sú potom developeri obete systému, z ktorého ich môže vytrhnúť len vláda. Pellegrini na takéto videnie evidentne pristúpil. Nechal sa presvedčiť, že vláda môže byť záchrancom výstavby novej modernej Bratislavy a že jeho meno bude už navždy spájané s úspechom novej bratislavskej štvrte. Neprihliadal preto na hlasovania poslancov Ružinova, Petržalky, Starého Mesta a Bratislavy a stačilo mu, že s ním a investormi verejne spolupracoval primátor Ivo Nesrovnal.

Superrýchly finiš nepomohol

Po polroku čakania a utajovania presného zámeru investorov Pellegrini koncom novembra zrazu žiadosti investorov zaradil do skráteného pripomienkového konania. Na reakcie tak mali verejnosť a ministerstvá len týždeň, čo sa oficiálne vysvetlilo tým, že sa všetko musí stihnúť  do mimoriadneho „výjazdového“ zasadnutia vlády v Bratislave.

Posudzovať podmienky investícií za miliardy eur, ktoré prekreslia terajší obraz hlavného mesta, sa malo len pár dní, lebo magistrát sa už dohodol s vládou, v ktorú stredu sa stretnú.

Ani skrátenie pripomienkovania na 7 dní však napokon nepomohlo. Na ministerstve financií bola o nápade dávať selektívne výnimky dvom developerom rušná debata, no medzi verejné pripomienky sa z toho napokon nič dôležité nedostalo.

No hoci Inštitút finančnej politiky a Útvar Hodnoty za peniaze ostali pri pripomienkovaní úľav developerom z pohľadu verejnosti ticho, ozvali sa ich bývalí kolegovia a spolupracovníci, ktorí v poslednom roku zakladali klony analytických pracovísk na iných ministerstvách.

Ich výhrady k projektom J&T a HB Reavis sa tak  zjavili najmä v príspevkoch ministerstva kultúry, pôdohospodárstva a životného prostredia. Tie kľúčové nezmizli ani po rozporovom konaní, pri ktorom Pellegriniho úradníkom pomáhali už aj špecialisti od investorov.

Investori a Pellegriniho úrad predovšetkým nedokázali dostatočne vysvetliť, aký je verejný záujem na tom, aby sa v Bratislave stavali kancelárske budovy rýchlejšie.

Ministerstvo životného prostredia trvalo aj na tom, aby takej veľkej zmene, aká sa k Nivám a Petržalke blížila, predchádzala veľká environmentálna štúdia – aj keby mala rozhodnutie odložiť napríklad o pol roka. To bol zrejme dôvod, prečo sa investorom neoplatilo ustupovať ani v tomto bode.

Preraziť to už mohlo len tvrdé politické rozhodnutie. Most-Híd (ministerstvo životného prostredia) a SNS (ministerstvo pôdohospodárstva) však nemali veľa dôvodov ísť v ústrety biznisu, ktorý dohodol Smer. Pellegrini mohol robiť čokoľvek, nemal šancu zabrániť tomu, aby konkurenční politici videli za jeho ochotou pomôcť developerom tradične dobré vzťahy bratislavskej skupiny Smeru s J&T – napríklad cez Viktora Stromčeka.

Most-Híd navyše v piatok dostal od premiéra tvrdú ranu, keď Fico na tlačovke nečakane bez konzultácií s partnermi stopol platenie u lekárov v extra ordinačných hodinách, čo bola rovnako iniciatíva poslancov Most-Híd ako Smeru.

A SNS, s ktorou premiér posledný polrok pozametal veľakrát, extra motiváciu pre blokovanie práce podpredsedu Smeru nepotrebovala.

Pred minulým víkendom tak HB Reavis a J&T videli, že po odpore mestského a miestnych zastupiteľstiev neplánujú ustúpiť ani dve ministerstvá patriace koaličným partnerom Smeru, primátor Nesrovnal svoju podporu odmieta prejaviť rázne a verejne, začalo sa diskutovať o možnosti vyvlastnenia SND, o ekologických záťažiach pod bývalou rafinériou či o agresívnom trasovaní novej električky, ktorú núkalo J&T.

Mladí kresťanskí demokrati zvolali na deň zasadania vlády protest pred Úradom vlády a bolo len otázkou času, kedy tému preberú aj poslanci opozície tak či tak pomáhajúci verejnej hromadnej pripomienke k pripravovanému zámeru.

V J&T a HB Reavis si preto položili otázku, či Pellegrini udrží situáciu pod kontrolou až do stredajšieho zasadnutia vlády a nepripustí, aby sa premiér zľakol verejnej mienky a projekty oboch developerov verejne potopil.

Vyhodnotili to tak, že na to nemá.