Denník N

Nikdy neodídem z Venezuely, hovorí líder, ktorý skončil na samotke. Jeho otec zaňho prebral Sacharovovu cenu

Leopoldo López zdraví svojich priaznivcov po prepustení do domáceho väzenia. Foto – TASR/AP
Leopoldo López zdraví svojich priaznivcov po prepustení do domáceho väzenia. Foto – TASR/AP

Sacharovovu cenu za slobodu myslenia od Európskeho parlamentu tento rok dostala venezuelská opozícia.

„Nicolás Maduro, nemáš odvahu na to, aby si ma zatkol? Alebo čakáš na rozkazy z Havany?“ Leopoldo López takto vo februári 2014 na Twitteri reagoval na zatykač, ktorý na neho vydal prokurátor.

López stál v čele opozície, ktorá chcela protestmi prinútiť Madura, aby odstúpil. Prokurátor si na neho pripravil dlhý zoznam obvinení, medzi tie najvážnejšie patrilo podnecovanie násilia či dokonca terorizmus. Na viacerých protivládnych protestoch sa totiž začalo šíriť násilie a zahynulo viac ako 40 ľudí.

López sa snažil od násilia dištancovať. Chceme legálnu zmenu, nech Maduro odíde alebo nech ľudia v referende hlasujú, či ho ešte chcú za prezidenta, znelo v tom čase stanovisko opozície.

Maduro Lópeza nazýval tvárou fašizmu a svoj odchod vylúčil. Lópezovi odkázal, nech nehrá divadlo a vzdá sa úradom.

Po niekoľkých dňoch sa napokon prihlásil na polícii. Prišli tam s ním tisíce jeho priaznivcov, ktorým odkázal, že nemal na výber. Ak by sa nevzdal, musel by odísť do exilu. „Nikdy neopustím Venezuelu!“ odkázal.

Veril, že jeho zatknutie bude patriť medzi tie udalosti, ktoré pomôžu zmeniť situáciu v krajine a dostanú ju z politickej aj ekonomickej krízy. To sa nestalo. Lópeza poslali do basy na 13 rokov a 9 mesiacov.

V stredu za neho v Štrasburgu jeho otec spolu s ďalšími predstaviteľmi venezuelskej opozície prebral Sacharovovu cenu za slobodu myslenia. Tú každoročne udeľuje Európsky parlament. V minulosti ju dostali aj Nelson Mandela, Su Ťij a v roku 1989 dokonca aj Alexander Dubček.

Skončil na samotke

Lópezov proces sa stal symbolom toho, ako Maduro zneužíva moc vo Venezuele. „Musí zaplatiť za svoje činy a aj zaplatí,“ povedal ešte pred procesom venezuelský prezident. V podstate tak dopredu rozhodol o tom, aký bude výsledok súdu s Lópezom, ktorého označil za amerického pešiaka a fašistu.

Z viac ako 60 svedkov, ktorí mali vypovedať v jeho prospech, súd povolil iba jedného a jeho právnikom zakázali predkladať aj dôkazy. Pre porovnanie – obžaloba predvolala 108 svedkov.

„Toto nie je proces. Toto je poprava,“ napísal López v jednom z listov z väzenia. Amnesty International súd opísala ako politicky motivovaný pokus umlčať opozíciu. „Jeho jediným zločinom je to, že je líder opozičnej strany vo Venezuele,“ povedala riaditeľka Amnesty pre Južnú a Severnú Ameriku.

Human Rights Watch uviedla, že obžaloba neposkytla žiadne dôkazy, ktoré by Lópeza spájali so zločinmi, za ktoré ho napokon odsúdili.

López napriek tomu putoval do väzenia. Krátko nato v stĺpčeku pre New York Times opísal, aké podmienky mu režim prichystal. „Som na samotke, v cele, ktorá má dva krát tri metre. Nie je v nej nič, iba posteľ, toaleta a malá polička. Nemám žiadne písacie pomôcky a čítať môžem jedine Bibliu. Nemám ani svetlo alebo sviečku, ktorá by mi poslúžila, keď sa vonku zotmie,“ tvrdil López.

Prečo bolo dôležité odstaviť Lópeza

Leopoldo López je mimoriadne charizmatický politik. Je to vzdelaný ekonóm a sociológ, ktorý študoval na Harvarde, Princetone a Kenyon College v Ohiu, odkiaľ má aj čestný doktorát z práva. To je v obrovskom kontraste s Madurom, ktorý podľa Guardianu nedokončil ani strednú školu.

Politiku má López v krvi. Je priamym potomkom prvého prezidenta Venezuely a jedným z jeho predkov je aj Simón Bolívar, slávny juhoamerický osloboditeľ, ktorého, paradoxne, uctieva aj Maduro či jeho regionálny spojenec a bolívijský prezident Evo Morales.

Už ako 29-ročný sa stal starostom Chacaa, o štyri roky neskôr bol znovuzvolený, získal 80 percent hlasov. Transparency International ho počas jeho starostovania dvakrát ocenila za to, ako efektívne a čestne viedol mesto, a v roku 2008 sa dokonca stal tretím najlepším starostom na svete podľa think tanku City Mayors Foundation.

Keď vo funkcii končil, podporovalo ho 92 percent obyvateľov mesta.

Jeho popularita aj vďaka tomu rástla v celej Venezuele a ako hrozbu ho vnímal už Hugo Chávez. V roku 2008 mu režim zakázal kandidovať vo voľbách, dôvodom bolo údajné zneužitie štátnych financií. Zákaz platil do roku 2014, neprebehol však žiadny proces a López trval na tom, že sú tak porušované jeho práva.

Za pravdu mu dal aj Medziamerický súd pre ľudské práva, venezuelský najvyšší súd však jeho závery odmietol. V roku 2011 ho napokon obvinení zbavili. O rok neskôr sa konali prezidentské voľby, v ktorých mal patriť medzi favoritov, napokon však podporil Henriqueho Caprilesa, ktorý dostal o 11 percent hlasov menej ako Chávez.

López však ostal jedným z hlavných predstaviteľov zjednotenej venezuelskej opozície a ostáva ním dodnes, hoci ho režim väzní. V auguste ho prepustili do domáceho väzenia. López vtedy nahral správu, v ktorej Venezuelčanom odkazoval, aby naďalej bojovali za demokraciu.

„Prikázali ma zatknúť len preto, že som kritizoval režim tohto skorumpovaného, neefektívneho, nedemokratického tyrana a potlačovateľa. Tri a pol roka som bol väzňom, veľa času som strávil v izolácii, stal som sa obeťou krutého zaobchádzania a zneužívania moci,“ hovoril vo videu.

„Som väzeň vedomia, väznia ma za moje myšlienky, preto, že chcem lepšiu Venezuelu. Ale taká je Venezuela, taký je náš štát,“ povedal López, ktorého krátko nato znovu presunuli do vojenského väzenia. Zostal tam niekoľko dní a dnes je v domácom väzení, kde ho prísne strážia najmä po tom, čo iný predstaviteľ opozície, Antonio Ledezma, utiekol cez Kolumbiu do Španielska.

Zlyhávajúci štát

Venezuela je v politickej kríze v podstate od roku 2013, keď zomrel Hugo Chávez. Za svojho nástupcu si vybral Nicolása Madura, bývalého šoféra autobusu a odborového predáka, ktorý bol jeho viceprezidentom.

Svoju pozíciu potvrdil vo voľbách v tom istom roku, Caprilesa porazil o 1,5 percenta. Analytici však o Madurovi dlhodobo hovoria ako o politikovi, ktorého prerástli jeho právomoci.

To, že riadenie štátu nezvláda, vidieť aj na ekonomike. Kedysi bohatá Venezuela, štát s najväčšími zásobami ropy na svete, trpí obrovskou infláciou a nedostatkom základných potravín a potrieb. Medzinárodný menový fond očakáva, že HDP Venezuely za rok 2017 klesne o 12 percent.

Počas protivládnych protestov zomrelo vo Venezuele viac ako 130 ľudí. Foto – TASR/AP

Chudobou trpí 82 percent venezuelských domácností a takmer 10 miliónov ľudí je denne menej ako dvakrát. V strave im chýbajú živiny a každý Venezuelčan preto v priemere schudol 8 kíl.

Maduro sa chce pri moci udržať za každú cenu a neváha pri tom použiť akékoľvek metódy. Ovláda najvyšší súd, ktorý rozhoduje v jeho prospech a blokuje parlament, vytvoril nové zákonodárne zhromaždenie, pretože voľby do toho pôvodného vyhrala opozícia, zatýka demonštrantov aj svojich politických protivníkov.

Vo Venezuele je viac ako 350 politických väzňov. Okrem Lópeza vo väzení skončili aj starosta mesta San Crístobal Daniel Ceballos, Antonio Ledezma (nedávno utiekol do Španielska) a ďalší. Henriquemu Caprilesovi súd zakázal zastávať volenú funkciu 15 rokov.

Pomôže zvyšok sveta?

Vyzerá to tak, že zo situácie neexistuje žiadne východisko. V roku 2018 budú vo Venezuele prezidentské voľby. Kandidovať bude aj Nicolás Maduro. Jeho pokusy zlikvidovať opozíciu a zakázať jej zúčastniť sa volieb môžu znamenať, že nebude mať žiadneho skutočného protikandidáta.

A ak by aj mal, opozícia sa obáva, že sa zopakuje scenár z niekoľkých posledných volieb, keď režim obviňovala z volebných podvodov.

Maduro ignoruje obyvateľov svojej vlastnej krajiny, nerešpektuje zákony ani ústavu a zatiaľ ho k zmene neprinútil ani medzinárodný tlak. Venezuelská opozícia však dúfa, že ten v blízkom čase zosilnie.

Antonio Ledezma a Julio Borges si preberajú Sacharovovu cenu. Foto – TASR/AP

Aj počas preberania Sacharovovej ceny Antonio Ledezma a predseda venezuelského parlamentu Julio Borges hovorili o tom, že EÚ by mala zaviesť prísne sankcie voči režimu (zatiaľ platí embargo napríklad na zbrane).

Súhlasí s tým aj slovenský europoslanec Eduard Kukan, ktorý sa s predstaviteľmi venezuelskej opozície pozná osobne. Najefektívnejšie by podľa neho boli sankcie priamo zamerané na predstaviteľov režimu.

„Osobné sankcie sú forma, ku ktorej sa stále viac prikláňame, pretože je to účinnejšie. Myslím si, že toto bude ešte predmetom ďalšieho rokovania, pretože aj venezuelská opozícia to spomína. Tieto výzvy laureátov si zaslúžia pozornosť,“ povedal Kukan pre Denník N.

Bez vhodnej medzinárodnej pomoci podľa neho ťažko možno očakávať, že situácia sa zmení, pretože Maduro je odhodlaný urobiť všetko, aj použiť silu či armádu.

Otec Leopolda Lópeza aj preto už o režime nehovorí inak ako o tyranii. „Sme narkoštát, ktorý by sa nemal označovať inak ako tyrania. Nie je to dokonca ani diktatúra. Aj tam totiž existujú isté pravidlá,“ povedal Denníku N.

Opozícia za jeden z najproblematickejších krokov považuje Madurovo správanie k demokraticky zvolenému parlamentu. „Od prvého dňa sa Madurov režim snažil rozbiť, zničiť tento parlament. Momentálne je technicky uzavretý, ústavný súd rozhodol, že čokoľvek, čo parlament schváli, je mimo zákona. A vláda si vytvorila svoj vlastný parlament, pričom porušila ústavu,“ hovorí predseda parlamentu Julio Borges.

S Madurom chcú aj napriek tomu rokovať. Inú ako mierovú cestu nepripúšťajú. Začiatkom decembra sa opozícia v Dominikánskej republike stretla s predstaviteľmi vlády. Od Madura chcú, aby prepustil všetkých politických väzňov, vrátil parlamentu jeho právomoci, povolil humanitárnu pomoc a hlavne, aby zabezpečil, že prezidentské voľby v roku 2018 budú demokratické.

Rokovania nepriniesli žiadny výsledok a Borges v stredu povedal, že momentálne neexistujú podmienky na to, aby sa budúci rok uskutočnili férové voľby. „Pozícia vlády je jasná – nechce sa vzdať moci. Na nás je, aby sme vytvorili také podmienky a tlak zvnútra aj zvonku, aby režim nemal na výber a musel nájsť iné riešenie,“ povedal predseda parlamentu pred preberaním ceny.

S ňou sa spája aj 50-tisícová odmena. Laureáti chcú peniaze použiť na pomoc rodinám politických väzňov aj všetkých ľudí, ktorí zahynuli počas protivládnych protestov.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kríza vo Venezuele

Svet

Teraz najčítanejšie