Denník N

Podcast: Nápis z Trenčína nie je najstarší na našom území

Foto: TASR
Foto: TASR

Nápis na trenčianskej hradnej skale sa považuje za najstarší, no nie je to tak.

Podcasty nájdete na: Apple podcastySpotifyPodbeanAmazon Alexa – RSS

Za najstarší nápis u nás sa tradične považuje rímsky nápis vytesaný do trenčianskej hradnej skaly. Tento nápis však určite nie je najstarším na území dnešného Slovenska.

Je „len“ najvýznamnejším rímskym nápisom vytesaným do kameňa v strednej Európe na sever od Dunaja, ktorý sa zachoval „in situ“, teda na svojom pôvodnom mieste.

Nápis je datovaný na prelom rokov 178 a 179 nášho letopočtu. Oznamuje víťazstvo rímskej II. pomocnej légie nad Germánmi počas vojenských výprav vedených cisármi Marcom Auréliom a jeho synom Commodom proti kmeňom Markomanov a Kvádov. Spomína sa v ňom aj miesto zvané Laugaricio, ktoré sa pravdepodobne nachádzalo na území dnešného Trenčína alebo v jeho okolí.

Pre pomery v „globalizovanej“ Rímskej ríši je typické, že pravosť nápisu v Trenčíne, jeho datovanie, ako aj identitu jeho vyhotoviteľa, generála Marca Valeria Maximiána, potvrdil až nález v lokalite Zana v Alžírsku v severnej Afrike. Tam významný generál Maximián neskôr pôsobil ako miestodržiteľ. Na podstavci vlastnej sochy vykresľuje svoju bohatú vojenskú kariéru a uvádza tiež pobyt v Laugariciu na barbarskom území severne od Dunaja.

Najstaršie známe nápisy z územia dnešného Slovenska sú na takzvaných biatekoch. Tak nazývame keltské strieborné mince, ktoré sa pravdepodobne razili v keltskom oppide na území dnešnej Bratislavy v polovici 1. storočia pred naším letopočtom. Najznámejšie mince nesú nápis biatec a nonnos. V prenesenom zmysle biatekmi nazývam aj keltské mince s inými nápismi ako devil, busu, bussumarus, titto, coisa či counos. Tieto nápisy sú pravdepodobne menami miestnych kmeňových vládcov alebo úradníkov s právomocou ich raziť. Od roku 2008 stojí plastika mince biatek aj pred budovou Národnej banky Slovenska.

Nápis v Trenčíne nie je dokonca ani najstarším známym rímskym nápisom na Slovensku. Ten dnes môžete vidieť v obci Boldog pri Senci. Dobre čitateľný nápis je zabudovaný zvonka do steny katolíckeho kostola v centre obce. Na stavbu kostola v stredoveku použili kvádre z rímskej hrobky alebo z inej rímskej stavby. Medzi takto druhotne využitým materiálom je aj náhrobný kameň rímskeho centúria – stotníka Quinta Atilia Prima. Ten sa tam pravdepodobne v okolí po odchode z légií usadil ako obchodník. Nápis v Boldogu pochádza z konca prvého alebo zo začiatku druhého storočia nášho letopočtu.

Mierne povedané problematické sú iné, údajne veľmi staré nápisy nachádzajúce sa na našom území. Napríklad „staroslovanský nápis“ vo Velestúre, ktorý má podľa rôznych nadšencov a amatérskych bádateľov pochádzať z počiatku nášho letopočtu a dokazovať, že tu Slovania žili skôr, než sa tvrdí v učebniciach. Seriózni historici ho neberú vážne a považujú ho za oveľa neskorší podvrh.

Slovenské mýty

História, Slovensko

Teraz najčítanejšie