Denník N

Cyril a Metod nám nepriniesli jazyk ani vieru

Traduje sa, že kresťanstvo na naše územie priniesli bratia zo Solúna, bolo tu však už pred nimi. Ani staroslovienčinu sa im nepodarilo presadiť.

Podcasty nájdete na: Apple podcastySpotifyPodbeanAmazon Alexa – RSS

Na území Veľkomoravskej ríše sa hovorilo hlavne miestnymi nárečiami praslovančiny a čiastočne staroslovienčinou. Praslovančina v tých časoch ešte iba prechádzala procesom nárečovej diferenciácie, počas ktorej z nej postupne vznikali predchodcovia súčasných slovanských jazykov. Praslovančina však ešte bola pomerne jednotná, aj preto sa mohli byzantskí misionári Cyril a Metod na území Veľkej Moravy dobre dorozumieť so svojou znalosťou jazyka Slovanov z okolia rodného Solúna.

Staroslovienčina je najstarší slovanský spisovný jazyk, vytvorený práve zo slovanského nárečia používaného v okolí Solúna. Na území Veľkej Moravy sa šírila vďaka cyrilometodskej misii. Používala sa však len v časti cirkevných kruhov a mohla fungovať aj ako jazyk časti (málopočetných) vyšších a vzdelanejších vrstiev.

Ako jazyk cirkvi, vzdelaných kruhov a administratívy sa používala latinčina, ktorá u nás nakoniec z týchto funkcií staroslovienčinu vytlačila.

Na území dnešného Slovenska sa vystriedalo veľa archeologických kultúr a etník a každé z nich malo nejakú svoju vieru. Jednou z nich bolo náboženstvo starých Slovanov, o ktorom však máme z územia Slovenska málo informácií. Dôležité však je, že kresťanstvo sa na dnešnom Slovensku objavilo dávno pred príchodom Cyrila a Metoda v roku 863.

Kresťanstvo sa ešte dlho pred jej pádom rozšírilo v Rímskej ríši, ktorá zasahovala na územie Slovenska, takže je pravdepodobné, že sa tu vyskytovali kresťania už za rímskych čias.

Kresťanskú vieru tu tiež dávno pred Cyrilom a Metodom úspešne šírili iní misionári. V minulosti sa zdôrazňoval hlavne prínos írsko-škótskych mníchov už z konca 8. storočia, dnes sa za najvýznamnejších a najúspešnejších šíriteľov kresťanstva u nás pred byzantskou misiou považujú západní misionári z talianskych a nemeckých oblastí. Medzi rokmi 828 až 833 bol podľa jednej správy vysvätený kresťanský kostol na území, na ktorom vládol knieža Pribina. Všeobecne sa predpokladá, že tento kostol stál na území dnešnej Nitry.

Dôkazom rozšírenia kresťanstva aspoň medzi vládnucou vrstvou ešte pred príchodom cyrilometodskej misie sú napríklad známe nálezy plakiet s kresťanskými motívmi na hradisku v Bojnej.

Cyril a Metod boli významní byzantskí učenci, diplomati a misionári. Vytvorili nový literárny jazyk a k nemu novú abecedu, čo bol mimoriadny intelektuálny výkon. Ale práve ich najznámejšie pôsobenie na Veľkej Morave bolo aspoň v strednej Európe väčšinou neúspešné. Pre náš ďalší vývoj asi treba dodať, že našťastie – aj to prispelo malým dielom k tomu, že dnes patríme do západného, a nie východného, pravoslávneho civilizačného okruhu.

O tom, či cyrilometodská tradícia bez prerušenia prežívala v časoch Uhorska, sa v slovenskej historiografii vedú spory. Najmä autori z okruhu gréckokatolíckej cirkvi tvrdia, že v tomto prostredí bola táto tradícia stále živá. Väčšina historikov však tvrdí, že po vzniku Uhorska na niekoľko storočí úplne zanikla.

„Po zániku Veľkej Moravy sa východná liturgia na území dnešného Slovenska prestala praktizovať. Nebol tu nikto, kto by ju podporoval ani kto by ju vysluhoval. Cirkevný život bez cirkevných štruktúr, kňazov, rehoľníkov a biskupov nie je možný. O jej existencii medzi desiatym a 14. storočím nemáme hodnoverné doklady,“ hovorí historik Peter Šoltés. Aj to sa podľa neho týkalo len pravoslávnych kruhov a nie väčšiny obyvateľstva.

Zmena nastala v polovici 14. storočia, keď na územie Slovenska začali prenikať v rámci valašského osídlenia pravoslávni osadníci označovaní ako Valasi a Rusíni.

Kult Cyrila a Metoda však oživila katolícka cirkev v Uhorsku až v 17. storočí. Snažila sa vtedy čeliť šíriacej sa reformácii, preto podporovala aj uctievanie domácich svätcov, píšu historici Dušan Škvarna a Adam Hudekknihe Cyril a Metod v historickom vedomí a pamäti 19. a 20. storočia na Slovensku.

U nás je teda tzv. cyrilometodské dedičstvo skôr účelovo oživeným konštruktom z čias novoveku, ktoré získalo svoj veľký význam až počas národného obrodenia.

Článok vyšiel v N magazíne. Najnovšie číslo sa venuje slovenským mýtom. Časopis nájdete v novinových stánkoch na celom Slovensku a členovia Klubu N ho dostávajú každý mesiac bezplatne poštou.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

História

Slovenské mýty

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie