Denník N

Podcast: Felvidék neznamená Slovensko

Foto: Wikipedia/Matthäus Merian
Foto: Wikipedia/Matthäus Merian

Bratislava nebola slovenská a južná hranica jasná, všetko určili až po vyhlásení Československa.

Prvého januára 1919 po odchode Maďarov bola obsadená tiež Bratislava… Masaryk nepoprel, že toto mesto nie je slovenské; povedal: „Pravda, nie je ale ani maďarské, ale nemecké; celé jeho okolie je však slovenské a naše hospodárske potreby nás nútia, aby sme toto mesto privtelili…“ (Ferdinand Peroutka: Budování státu)

Bratislava nebola jediný takýto prípad. Ešte pred sto rokmi nebolo územie, ktoré dnes nesie meno Slovensko, a najmä jeho južná hranica, jasne definované. Napríklad Sobrance ležali v Užhorodskej župe, Komárňanská župa ležala spolovice na území dnešného Maďarska a spolovice v dnešnej Slovenskej republike.

Všetko sa zmenilo až po vyhlásení československej samostatnosti, po Martinskej deklarácii a vzniku Slovenskej národnej rady. Tá síce vydala dokument s názvom Ohlas SNR, v ktorom vyzývala obyvateľstvo, aby sa podrobilo jej príkazom, pravdou však je, že nepresvedčila ani celé etnicky slovenské obyvateľstvo. Pražská vláda tak už od 1. novembra 1918 začala územie dnešného Slovenska vojensky obsadzovať. Nešlo to jednoducho – budapeštianska Károlyiho vláda sa nechcela území vzdať bez boja, jej nástupkyni pod vedením Bélu Kuna sa dokonca 16. júna 1919 nakrátko podarilo v Prešove ustanoviť komunistickú Slovenskú republiku rád.

Tá však nemohla dlho vydržať, pretože ešte predtým Najvyššia rada Dohody určila nové hranice. Čo sa týka Wilsonovského práva na sebaurčenie, toho sa Slovákom dostalo, Maďarom žijúcim na sever od čiary, ktorí by oveľa radšej chceli patriť pod Budapešť než pod Prahu, už nie.

Hoci americká delegácia, ktorá Wilsona brala vážne, považovala za nespravodlivé, aby bol k Československu pripojený Žitný ostrov, a Taliani chceli Budapešti ponechať Podkarpatskú Rus, Francúzi prejavili pre okrájanie Uhorska viac pochopenia.

Juhoslovanské, rumunské i naše požiadavky boli prehnané a ich vrcholom bol asi nápad na vytvorenie slovanského koridoru, ktorý mal zaberať desiatky kilometrov široký pás na západe Maďarska a ktorý mal spájať nové Československo s novou Juhosláviou. To nevyšlo, ale celkovo z toho územie Slovenska vyšlo hádam najlepšie, ako mohlo.

Územie, ktoré sa dnes nazýva Slovenskom, sa nezhoduje s územím niekdajšieho Felvidéku. Ako vyplýva z názvu, Horný kraj či Horná zem bolo pôvodne neformálnym pomenovaním severných hornatých oblastí niekdajšieho Uhorska, ktoré boli v protiklade k nížine. Väčšinou sa doň počítali aj hornaté oblasti dnešného severného Maďarska a Podkarpatskej Rusi. Od poslednej tretiny 19. storočia sa rozšírilo aj politické chápanie Felvidéku ako severných žúp obývaných z veľkej časti Slovákmi. Do Felvidéku sa, naopak, nepočítali nížiny dnešného Slovenska, kam patril napríklad Žitný ostrov alebo Východoslovenská nížina.

Južná hranica dnešného Slovenska sa teda na hranice historického Felvidéku príliš nepodobá. Po rozpade Uhorska a vzniku Československa sa však pojem Felvidék v maďarčine začal používať v novom zmysle ako synonymum Slovenska, prípadne ako označenie Maďarmi obývaného juhu Slovenska. Keďže väčšina slovenských Maďarov dnes žije najmä na nížine na juhozápadnom Slovensku, v druhom prípade sa vlastne pojem Felvidék používa v opačnom zmysle ako za Uhorska.

Článok vyšiel v N magazíne. Najnovšie číslo sa venuje slovenským mýtom. Časopis nájdete v novinových stánkoch na celom Slovensku a členovia Klubu N ho dostávajú každý mesiac bezplatne poštou.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

História

Slovenské mýty

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie