Denník N

Podcast: Jozef Tiso nezachránil 35-tisíc Židov

Deti stoja za ostnatým drôtom v nacistickom koncentračnom tábore v Osvienčime tesne po tom, ako tábor oslobodili sovietske jednotky (januára 1945). Foto: ARCHÍV TASR/AP
Deti stoja za ostnatým drôtom v nacistickom koncentračnom tábore v Osvienčime tesne po tom, ako tábor oslobodili sovietske jednotky (januára 1945). Foto: ARCHÍV TASR/AP

Je to len výhovorka, že slovenskí politici o vraždení nevedeli a ku všetkému ich donútili Nemci.

Podcasty nájdete na: Apple podcasty – Spotify – Podbean – Amazon Alexa – RSS


Obhajcovia prezidenta Jozefa Tisa hovoria, že zachránil až 35-tisíc Židov. Nie je to pravda. Ak by ich však naozaj aj zachraňoval, zachraňoval by ich sám pred sebou. Bol to on, kto svojimi rečami a autoritou vytvoril atmosféru, ktorá k deportáciám a vyvraždeniu slovenských Židov viedla.

Najznámejší z takýchto prejavov zaznel v auguste 1942 v Holíči, keď už zo Slovenska násilím odvliekli desaťtisíce Židov a časť Slovákov to poburovalo: „Vraj, či je to kresťanské, čo sa robí. Je to ľudské? Nie je to rabovka? Ale pýtam sa ja: Je to kresťanské, keď sa národ slovenský chce zbaviť svojho večného nepriateľa, žida? Je to kresťanské? Láska k sebe je príkazom Božím a tá láska k sebe mi rozkazuje, aby som od seba odstránil všetko, čo mi škodí, čo mi ohrozuje život.“

Seriózni historici tvrdia, že Tiso udelil osemsto až tisíc výnimiek. Tisov úrad pritom dostal až 20-tisíc žiadostí. Drvivú väčšinu odmietol, ďalšie našťastie vydávali iné štátne inštitúcie.

Tisov režim Židom odobral občianske, ľudské a majetkové práva a až potom dočasne umožnil časti obetí uniknúť pred jeho vlastnými represiami. Aj to zväčša preto, že boli vo svojich funkciách nenahraditeľní. Navyše, výnimky neboli zadarmo. Na ich udeľovanie existoval oficiálny cenník.

Pravdou nie je ani to, že režim pred osudom Židov nevystríhali.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Slovenské mýty

Teraz najčítanejšie