Všetko, čo by ste mali vedieť o tom, ako ústavní sudcovia prikázali Kiskovi konať

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ústavný právnik Ján Drgonec napísal podrobnú analýzu rozhodnutia Ústavného súdu, na základe ktorého Andrej Kiska vymenoval nových ústavných sudcov. Pre právnikov povinné čítanie, pre laikov detailné vysvetlenie, v čom je problém.

Autor je emeritný sudca Ústavného súdu,
pôsobí na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského

Ústavný súd Slovenskej republiky sa od samého vzniku  občas nevyhýba účelovému rozhodovaniu a účelovým rozhodnutiam. Účelové rozhodovanie možno spoznať podľa toho, že Ústavný súd v takom konaní urobí úkony a vysloví názory, aké v predchádzajúcich konaniach nikdy neurobil a nikdy nevyslovil, a také názory v neskorších konaniach nikdy nezopakuje. K nikdy nevysloveným  názorom a úkonom sa dostal aj v konaní o sťažnosti, v ktorom kandidáti Národnej rady SR na sudcov Ústavného súdu SR namietli, že prezident SR porušil ich základné právo uchádzať sa o prístup k verejnej funkcii, keď ich všetkých odmietol. Zrodili sa otázky, ktoré si nezaslúžia opomenutie. Aký osud budú mať názory premiérované ústavným súdom v tejto veci? Stanú sa bežne používaným precedensom alebo zapadnú do histórie, ktorá ich tak usvedčí z účelovosti?

Úvod

„Procesné právo nemožno separovať od hmotného práva. Ak by sa tak udialo, procesné právo by sa stalo samoúčelom a v konečnom dôsledku by sa poprel význam riadenia spoločnosti prostredníctvom objektívneho práva. Procesné právo je cestou k právu, prostriedkom prístupu k právu. Rozumie sa k hmotnému právu. Celkom neprijateľné je akceptovať nedostupnosť hmotných práv z dôvodu procesných prekážok, pre neexistenciu procesnoprávneho prístupu k hmotným právam.“ A predsa je na Slovensku zúfalo zložité dostať sa pred súd s očividne priznaným právom, a to aj keď ho zaručuje Ústava a jeho ochranu zveruje Ústavnému súdu SR.

Konanie o sťažnostiach kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR odmietnutých prezidentom SR sa spájalo s množstvom procesných prekážok. Za obvyklých podmienok by si sťažovatelia sotva prekliesnili cestu až k rozhodnutiu ústavného súdu o prijatí sťažností na konanie. Ústavný súd SR im uľahčil cestu, lebo v tejto kauze procesné prekážky nehľadal. Prečo?

Ústavný súd uplatňuje Ústavu opatrne, aby si neatrahoval príliš veľký diel na verejnej moci v Slovenskej republike. Tento postup ústavný súd nazýva samo obmedzovanie. V spore o účel a obsah menovacej právomoci prezidenta ustanoviť ústavných sudcov Ústavný súd zvolil postup, aký má prekvapujúco ďaleko od samo obmedzovania. Môže ísť o začiatok prerodu, o nastolenie nového prístupu ústavného súdu k ochrane ústavnosti, v ktorom orgány verejnej moci budú musieť dôslednejšie dbať o dodržiavanie základných práv a slobôd, lebo už neuniknú zodpovednosti za ich porušenie z formálnych príčin, odkazom na procesné prekážky a chyby v postupe poškodeného subjektu súkromného práva?

Vyvodená právomoc bez návrhu

Prvý senát vo veci I.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |