Denník N

Politici Smeru a notár sa dočkali, Ústavný súd je opäť v plnom zložení (+video)

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Prezident Andrej Kiska vymenoval trojicu ústavných sudcov Janu Laššákovú, Mojmíra Mamojku a Miroslava Duriša.

Po troch rokoch má Ústavný súd opäť všetkých trinástich sudcov. Prezident Andrej Kiska vymenoval troch chýbajúcich sudcov a rešpektoval tak rozhodnutie senátu Ústavného súdu. Do Košíc mieria poslanci Smeru Mojmír Mamojka (67), Jana Laššáková (65) a notár Miroslav Duriš (51). Funkčné obdobie ústavných sudcov je dvanásť rokov.

Prezident už zotrval na svojom výbere, ktorý oznámil v utorok, a jeho rozhodnutie nijako nezmenil list predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS), že by nemal vymenovať Mamojku s Laššákovou, pretože boli zvolení súčasne na jedno sudcovské miesto. Ústavný súd však minulý týždeň kandidátov nešpecifikoval, ponúkol prezidentovi sedem kandidátov a prikázal mu menovať z nich troch sudcov. Kiska odmietal vymenovať sudcov z kandidátov, ktorých mu navolil parlament s väčšinou Smeru, od nástupu do funkcie prezidenta v lete 2014.

Danko aj po vymenovaní sudcov výber Mamojku s Laššákovou spochybnil a povedal, že zváži kvôli tomu aj podanie o výklady ústavy. „Najskôr sa však musia aj nevymenovaní kandidáti vyjadriť, či sa cítia dotknutí,“ povedal Danko. Pripustil aj to, že by sa niektorý z dnes vymenovaných sudcov vzdal svojej funkcie, pretože by si uvedomil, že je v nej neoprávnene. Laššáková ani Mamojka si to však nemyslia.

Video: Duriš, Laššáková, Mamojka sa stali ústavnými sudcami

„Je pravdou, že na moje rozhodnutie o vymenovaní ste čakali trochu dlhšie. Chcem preto vyjadriť nádej, že toto čakanie sa napokon našej krajine vyplatí,“ povedal pri menovaní prezident a vyjadril nádej, že novovymenovaní sudcovia svojou prácou prispejú k posilneniu autority Ústavného súdu v očiach odbornej aj širšej verejnosti.

Duriš veril, že ho prezident vymenuje

Ako najväčšie prekvapenie v prezidentovom výbere je vnímaný Miroslav Duriš. Je to notár, ktorý pôsobí v Liptovskom Mikuláši. Po vymenovaní hovoril, že čakanie na rozhodnutie Kisku bolo veľmi ťažké. „Tento dnešný pocit nahrádza tie dlhé roky a spravodlivosť, ktorá nastala týmto menovaním,“ dodal Duriš. „Vždy som bol slušný človek a bol som tak vychovávaný,“ povedal o sebe a priznal sa, že vymenovanie už veľmi neočakával, hoci na začiatku tomu veril.

Čo motivuje notára, aby kandidoval na ústavného sudcu? „Zachovávať a dodržiavať ústavnosť, ako to bolo uvedené v sľube prezidentovi,“ vysvetlil Duriš. Do vymenovania sa o ňom vedelo len to, že je od roku 1995 notárom.  Novinárom v Prezidentskom paláci povedal, že pôsobil aj na prokuratúre a bol aj podpredsedom súdu, má teda justičnú skúšku. Notársku komoru viedol v čase, keď bol ministrom spravodlivosti Štefan Harabin (za HZDS).

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako hodnotí Harabinovu éru v justícii? Odpovedať nechcel, povedal len, že ako prezident komory nebol zamestnancom ministerstva spravodlivosti. „Zažil som dvanásť ministrov počas svojej praxe. Keby som sa mal ku každému z nich vyjadriť, boli by sme tu veľmi dlho,“ odbil otázky na Harabina.

Duriša v roku 2007 líder HZDS Vladimír Mečiar neúspešne navrhoval ako nominanta parlamentu do súdnej rady.

Sudkyňou priamo z parlamentu? Má to svoje výhody

Ako určité prekvapenie sa dá označiť aj výber Laššákovej, pretože na Ústavný súd prechádza priamo z poslaneckej lavice. Naposledy sa to stalo v roku 2000, keď sa ústavným sudcom stal Lajos Mészáros, ktorý kandidoval za Stranu maďarskej koalície (SMK) a prispel aj k novele ústavy. O ústavné právo sa teda na rozdiel od Laššákovej, čo bola voči nej hlavná prezidentova výčitka, aj zaujímal.

Kiska bol k tejto kandidátke veľmi kritický. „Nebola som z toho natešená. ale prijala som názor prezidenta,“ povedala dnes Laššáková, ktorá je rada, že prezident na ňu napokon prehodnotil svoj názor.

Laššáková napriek pochybám o nestrannosti vyhlásila, že na Ústavnom súde nebude rozhodovať v prospech Smeru.  „Chcem dokázať svojimi konkrétnymi skutkami, že verejnosť tú obavu nemusí mať,“ reagovala dnes už exposlankyňa, ktorá sa v stredu vzdala členstva v strane, čím Smer prišiel aj o svoju banskobystrickú krajskú predsedníčku.

Exposlankyňa Smeru hovorí, že ísť na Ústavný súd priamo z parlamentu nie je nič výnimočné a môže to mať aj svoje výhody. „Dlhé roky som pôsobila v ústavnoprávnom výbore, poznám mechanizmus tvorby právnych predpisov,“ vysvetlila a pripomenula, že v Košiciach nebude jedinou exposlankyňou v talári. Okrem Mészárosa má politickú kariéru za sebou aj Ladislav Orosz (za SDĽ) a Peter Brňák (za HZDS).

Sudcom, hoci sa nesťažoval

Politicky spätý so Smerom je aj bývalý dekan bratislavského práva a neskôr dekan a rektor zo súkromnej školy v Sládkovičove Mojmír Mamojka. Nikdy členom strany nebol, no dve volebné obdobia za Smer sedel v parlamente. O jeho výbere sa hovorilo už v minulosti. Keď ho prezident vlani v lete nevymenoval za sudcu, ako jeden z mála toto rozhodnutie nenapadol ústavnou sťažnosťou. Ústavný súd napriek tomu povedal, že aj jeho právo bolo nevymenovaním porušené. „Rešpektujem to rozhodnutie,“ reagoval vtedy aj dnes Mamojka.

Mojmír Mamojka preberá poverenie. Foto N – Tomáš Benedikovič

Mnohí právnici rozhodnutie Brňákovho senátu kritizovali aj preto, že rozhodol o kandidátoch, ktorí sa nesťažovali. Kiska o rozhodnutí povedal, že je svojvoľné a plné chýb. Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková ho za takéto slová v stredu skritizovala a rozhodnutie svojich kolegov z minulého týždňa dnes obhajovala.

Ako je teda možné rozhodnúť o porušení práv niekoho, kto o to nestál? „Keď si prečítate to rozhodnutie, tak dáva odpovede aj na túto otázku,“ povedala Macejková a nič viac nevysvetľovala.

Exposlanec Mamojka sa dlho pohyboval medzi politikou a akademickým prostredím. Venoval sa právu a často sa za Smer aj k právnym problémom vyjadroval.

„Dnes je deň D a pozitívna schizofrénia je tu jasná, som sudcom Ústavného súdu a nie poslanec,“ povedal Mamojka, ktorému sa dá rovnako ako Laššákovej pripomínať, že hlasovali v parlamente so Smerom za protiústavné zákony.  „Veľa zákonov bolo veľmi subjektívnych a ani Nostradamus by vopred nevedel povedať, či ten zákon bude vyhlásený za protiústavný,“ dodal Mamojka s tým, že síce je dobrý právnik, ale nie až taký špičkový, aby vedel predpovedať protiústavnosť.

Mamojka v minulosti hovoril o prepojení politiky na justíciu. Ako jediný potvrdil, že Štefan Harabin sa stal predsedom Najvyššieho súdu v roku 2009 na základe politických dohôd vtedajšej koalície Smeru, HZDS a SNS. Povedal to napriek tomu, že predsedu súdu volí súdna rada, nie parlament. Aj pri výhradách o Mamojkovej kandidatúre na ústavného sudcu vyzval opozičných kolegov, aby sa netvárili, že v politickom pluralizme nemajú politické nominácie miesto. Mamojka teraz sľubuje nestrannosť.

Na rad prichádza zmena výberu sudcov

Po menovaní troch ústavných sudcov sa rozbieha diskusia o tom, ako sa výber kandidátov a zloženie Ústavného súdu budú meniť. Už o dva roky sa vymení deväť z trinástich sudcov. Kým prezident chýbajúcich sudcov nemenoval, nechcel Smer na túto tému diskutovať.

Jana Laššáková. Foto N – Tomáš Benedikovič

Dnes už aj Laššáková povedala, že je čas hovoriť o zmene výberu ústavných sudcov aj kandidátov. Išla by aj ďalej a hovorila aj o zvýšení počtu sudcov Ústavného súdu. Trinásť je podľa nej málo.

Macejková sa nechcela veľmi do tejto diskusie púšťať. Hovorí, že výber sudcov máme nastavený dostatočne prísne.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie