Za tri mesiace odohrali tri koncerty v New Yorku, tretíkrát idú aj do Viedne, ďalšiu ponuku majú z Prahy
Medzinárodný príbeh slovenského súboru Cluster ensemble pokračuje. Jesenné turné uzavrie cez víkend vo viedenskom MUMOK-u.
Stretnúť sa s nimi už takmer pripomínalo organizáciu nejakého medzinárodného samitu. Sú podobne vyťažení a spoločný termín sa nám podarilo nájsť až na niekoľký pokus. Obaja celé svoje dni venujú hudbe, aj ako interpreti aj ako učitelia. Najviac času si však odkladajú pre svoj súbor Cluster ensemble. Od septembra už majú za sebou tri večery v New Yorku, najbližší víkend si tretíkrát zahrajú aj vo Viedni, v Bratislave hrali „dvoják“ na festivale Biela noc a pred pár dňami v A4ke premiérovali skladbu Martina Burlasa, ďalší koncert bol v Prahe.
Takéto turné nie je výsledkom náhody, ale dlhých príprav a tvrdej práce. Je to pokračovanie medzinárodného príbehu, ktorý sa začal predvlani, keď mladí Slováci naživo predviedli svoje naštudovanie skladby Music with changing parts jej autorovi, známemu americkému skladateľovi Philipovi Glassovi. Tomu sa ich intepretácia zapáčila a povedal, že nahrávku preberie do vlastného vydavateľstva. Keď svoje slová aj dodržal, začali sa diať veci. Najskôr vyšli pozitívne recenzie v novinách The Guardian aj na vplyvnom portáli Pitchfork a vzápätí prišla prvá zaujímavá ponuka na koncert.
Od Glassa k Reichovi
„Vydavateľstvo Orange Mountain Music nám dalo impulz, či tieto skladby nechceme prísť zahrať aj do Ameriky. Pôvodne mal s nami ich manažér veľké plány, Boston, Philadelphia, ale turné po Amerike však ešte musí počkať. Naučili sme sa, že organizovať niečo v Amerike trvá dlhšie, sú za tým stovky hodín práce, nielen nás, ale aj našej manažérky Gabriely Benka-Rybárovej a PR Evy Vozárovej a mnohých ďalších ľudí aj v Amerike. Mám pocit ako z druhého doktorátu,“ hovorí Ivan Šiller.
„Komplet všetko pre nás bolo nové. Čo s nástrojmi, čo prenášať, čo prenajímať v Amerike, ako sa to vlastne robí, poistky, odbory. Veľmi veľa malých úloh, ktoré si vyžiadali ročnú prípravu. Museli sme byť aj sami iniciatívni a zháňať si ďalšie kontakty a koncerty,“ dopĺňa Fero Király.
Obvyklú zostavu Cluster ensemble tvorí osem muzikantov, no hlavné postavy, ktoré stoja za celkovou koncepciou a programom, sú práve títo dvaja hráči na klávesové nástroje. Ich kľúčovou – značkovou – skladbou je spomínaná Glassova Music with changing parts, v ktorej sa našli.
„Aj keď je zo 70. rokov, je to úžasná skladba, v ktorej sa muzikanti môžu dobre realizovať. Stále nás veľmi baví, pretože obsahuje improvizačný moment. Každý večer je to iné, hráči sa navzájom ovplyvňujú tak, ako vstupujú do hudby so svojimi patternami,“ vysvetľuje Ivan Šiller.
„Je to naša dramaturgia č. 1. Sme mladý, neznámy súbor z východnej Európy, mali sme šťastie, že nám osud ukázal práve túto skladbu, lebo vo svete sa veľmi nehráva. Budovanie značky je celoživotný príbeh kapely,“ dodáva Király.
Hodinovú Glassovu kompozíciu slovenský súbor zahral v klube Roulette v Brooklyne. Považujú to za svoj najvydarenejší koncert z celého jesenného turné: „Všetko sme mali pripravené, výborný zvuk, prišli len ľudia, ktorí vedeli, na čo idú, to interpret cíti z publika a zažili sme standing ovations a chémiu, ktorá sa na koncertoch dá zažiť len raz za čas.“
Na koncert zavítali aj zástupcovia vplyvného vydavateľstva Schirmer, ktorí sa so Slovákmi na druhý deň stretli a dali im tipy na ďalšie skladby od rôznych autorov. „To je kontakt, ktorý by nás mohol zase posunúť ďalej a výzva, do čoho sa pustiť. Ak sa má ansámbel ďalej rozvíjať, bez profesionalizovania a zapojenia ďalších ľudí to nejde. Otázka je, ako sa to podarí, lebo doteraz to ľudia robili pre nás len z nadšenia.“
Philip Glass bol v tom čase na opačnej strane Ameriky v San Franciscu, kde bol festival s jeho hudbou. Slováci sa však v New Yorku stretli s ďalšou žijúcou skladateľskou legendou, ktorej skladby majú v repertoári – so Stevom Reichom.
„Chceme mu nahrať klávesovú hudbu a podarilo sa zorganizovať krátke stretnutie po jeho koncerte v Carnegie Hall. Predstavili sme mu náš súbor a povedali, že sme robili skladby 6 pianos s tanečníkmi a Four Organs. Spýtal sa, či ľudia vydržali do konca a nekričali, že už dosť. Jemu totiž kedysi zvykli.“
Cluster si v New Yorku vybavil ešte ďalšie dva večery – v DiMenna Center a v galérii MC. Pripomína to začiatky oboch spomínaných otcov minimal music Glassa a Reicha. Aj oni v rovnakom veku ako tridsiatnici hrávali s vlastnými súbormi viac mimo tradičných koncertných sál, až neskôr sa z nich stali všeobecne uznávaní klasici.
„Z mladších amerických skladateľov na našu výzvu o spolupráci zareagovali Gene Pritsker a Dan Cooper, s ktorými sme sa dohodli, že v rámci ich autorskej série v DiMenna Center zahráme program zložený z ich tvorby a zo slovenskej hudby – Martina Burlasa a Daniela Mateja. A tretí koncert sme vybavili v malej peknej galérii MC, z nášho repertoáru a projektov si vybrali Dots.Lines.Shapes Milana Adamčiaka, čo nás veľmi potešilo.“
Nie je doma ako doma
Práve Adamčiaka dostal Cluster ensemble ponuku zahrať si tento víkend vo viedenskom MUMOK-u. O kľúčovej postave slovenského intermediálneho umenia pripravujú aj rozhlasovú hru, ktorá bude mať premiéru začiatkom budúceho roka. Slovenský rozhlas a Rádio_FM sú však zatiaľ jediné štátne inštitúcie, s ktorými sa im podarilo spolupracovať. Glassovský program vo verzii s tanečníkmi ponúkli SND, ktoré ich odmietlo, aj na premiéru v Slovenskej filharmónii si ešte musia počkať.
„Treba povedať, že Slovenská filharmónia nedodržala sľub, ktorý dala – že bude propagovať aj novšiu hudbu. Dramaturgia je veľmi konzervatívna, znie málo skladieb, ktoré vznikli po roku 1950, a šancu zahrať si v Redute dostalo málo slovenských interpretov strednej generácie. My to príliš neriešime, len občas ma to zamrzí,“ vraví Ivan Šiller.
Jeho kolega súhlasí a prezrádza horúcu novinku: „Čo sa týka štátnych inštitúcií, viac si nás všímajú vonku. Dostali sme ponuku od Národného divadla Praha otvárať ich festival novej opery v lete 2018. Chcú, nášho Glassa, ktorého sme spravili s tanečníkmi, uviesť na Námestí Václava Havla. Sami sa nám ozvali.“
Cluster je príkladom rozbehnutého zoskupenia muzikantov s veľkým potenciálom. Majú vlastného zvukára, vlastnú PR aj vlastnú manažérku. Okrem referenčnej nahrávky – albumu s Music with changing parts a ďalšími Glassovými skladbami a programové bulletine v slovenčine aj v angličtine. Najmä však veľa energie a chuti pracovať. Len americkým koncertom predchádzali desiatky skúšok a tento štandard sú chcú udržať.
„Špičkový výkon sa nedá podať po dvoch skúškach. Je skvelé, že sme na Slovensku našli ľudí, ktorí sú ochotní s nami takto pracovať a zatiaľ si vždy našli čas. Otázku únavy si nedávame, to príde až neskôr, že sme úplne vyšťavení. Ale stále vnímam každý koncert ako darček po toľkých prípravách a náročnej produkcii,“ hovorí Šiller.
„Inak to nejde. Takéto veci a projekty musia dlho dozrievať. So skladbami sa treba čo najviac zžiť, potrebujú čas,“ dodáva Fero Király.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
