Denník N

Myslíte si, že vo Vroclave nič nie je, ale aj Bratislava sa môže schovať

Centrum Vroclavu je divoká koláž. Zdroj – autor
Centrum Vroclavu je divoká koláž. Zdroj – autor

Kam vo štvrtom najväčšom poľskom meste ísť a čo vidieť: Kultúra a umenie, architektúra, podniky a nočný život.

Vroclav má presne tú istú výhodu ako Bratislava. Je v tieni Varšavy či Krakova, nikto ho poriadne nepozná, nespájajú sa s ním takmer žiadne asociácie. Očakávania sú tak nízke. Vo Vroclave je však toľko zaujímavého, až sme sa pýtali, prečo sme o tom doteraz nevedeli. Vroclav v mnohom zahanbí aj komornú Bratislavu.

Stačí sa preniesť asi o 70 rokov dozadu a toto isté mesto by vyzeralo oveľa historickejšie, väčšina obyvateľov by hovorila iným jazykom a dokonca by patrilo do inej krajiny. Boli by ste v Breslaue, kde boli Poliaci menej sotva švrtinová menšina, ktorého polovicu už úplne na konci vojny zbombardovali, nemeckých obyvateľov vyhnali a veľa z nich nechali Poliaci zamrznúť na poliach neďaleko ich domovov.

Stupeň obnovy zbombardovaného Breslau klesá úmerne tomu, ako ďaleko ste preč z centra. Námestie v strede vyzerá historicky, pripomenie Krakov, len menej naleštený a turistický. Už v prvom prstenci okolo hlavného námestia trčí mnoho nepatričných jednoduchých panelákov s blatovými dvormi, ktoré rýchlo postavili po vojne a teraz sa ich nikto nesnaží veľmi udržiavať. V ďalšom prstenci okolo, na mieste bývalých hradieb, je postavený niekoľkopruhový mestský okruh pre autá s električkami v strede.

Na východ od centra je Vroclav nevľúdny. Sú to rady spustnutých panelákov, dvory s nespevnenými parkoviskami plné áut, široké radiály. Paneláky sú v takom stave, že neviete, či vám má byť ľúto za slovenským pestrofarebným zatepľovaním.

Sever od centra delia od súvislej pevniny ostrovy v rieke Odre. Majú udržiavané moderné nábrežia (Vroclav je vraj mesto s piatym najväčším množstvo mostov v Európe), parky, kostoly. Je to bývalá industriálna a robotnícka oblasť, jej nový charakter sa ešte len hľadá.

Na západ sú okrem sídlisk univerzity, historický areál výstaviska a zóna s niekoľkými parkmi. Na juh je koncentrovaná nová výstavba v takej miere, že to môže pripomínať budúcu Bratislavu. Dokonca aj nedávno otvoreným s nákupným strediskom nad autobusovou stanicou, ktorú presunuli do zeme. V naleštenom prostredí tu pristávajú ojazdené staré poľské autobusy.

Tak ako v Česku alebo u nás, dekády absencie kapitalizmu si tu vyvážili v skrátenom konaní postavením hneď niekoľkých nákupných centier. Ale keďže Poliaci radi chodia do reštaurácií a podnikov, a aj ich vedia robiť, centrum po zmiznutí obchodov prevzalo funkciu krčmy a vôbec nie je mŕtve.

Vianočné trhy tu až asi nestihnete, ale je na zdvihnutie obočia, ako opuletné ich tu robia. Poschodové nápojové chaty, veterné mlyny, drevené bary vyhrievané ohňom, čečina, obrovské stromčeky a kolotoče sa dajú z nášho regiónu porovnávať skôr s Viedňou ako skromnou a ušmudlanou Bratislavou. Ak vám teda na vianočných trhoch záleží.

V sprievodcovi nájdete osobný výber toho najlepšieho z Umenia a kultúry, Architektúry, Jedla a pitia a Nočného života presne tak, aby to vyšlo na príjemný predĺžený víkend.

Umenie a kultúra

Múzeum moderného umenia na sídlisku

Akcent modernej metropoly má Vroclav aj pre vlastné Múzeum moderného umenia. Valcovitá, 65 rokov stará budova bývalého civilného protileteckého krytu sa ocitla uprostred škaredého komunistického sídliska, aby tam teraz kontrastovala s okolím, oblepená modernými vizuálmi plagátov a terasou kaviarne na streche. Samozrejme, na začiatku roku 2017 sa vymenil celý tím, ktorý s konceptom múzea pred piatimi rokmi prišiel a dovtedy ju viedol. Nevieme, o koľko odvážnejšie tu boli výstavy predtým.

Socha ako hit Instagramu

Socha Nawa od Oskara Ziętu stojí na ostrove Daliowa. Foto: autor

Ostrovy na rieke Odre v centre Vroclavu nie sú husto zastavané, a to najmä preto, že pred vojnou slúžili ako priemyselná zóna. Dnes už voda nie je zdrojom energie, na časti nábrežia sú pekné promenády, parky a nová nízka výstavba. Jeden z ostrov, pôvodne piesočný násyp, dokonca nemal do tohto leta využitie.

Teraz je tu 35 husto osadených ramien z fúkanej ocele, tvoria akúsi vlnu, ktorou sa dá prejsť. Autorom sochy Nawa je Oskara Zieta, ktorého tvorbu nazval magazín Wired „nábytkom budúcnosti“. Socha je zaujímavým verejným priestorom, zrkadlovo lesklá oceľ ramien láme horizont odrazmi okolia. Už teraz je jasné, že ostrov sa zrazu stane jedným z najznámejších symbolov mesta, ľudia pri nej okamžite vyťahujú telefóny, fotia sa a robia videá.

Neóny a plagáty ako symboly mesta

Dvor na Ruskej 46 je múzeum neónov. Foto: autor

Dvor na Ruskej ulici je kreatívnym centrom mesta, sídli tam mnoho neziskoviek, ateliérov, umelcov, donedávna aj bar. Za komunizmu tu sídlilo výrobné družstvo Reklama, ktoré vyrábalo neónové nápisy nad obchody.

Neóny boli v Poľsku špecificky silným fenoménom, mnohé z nich sú slávne. Vo Varšave majú špeciálne múzeum. Vo Vroclave zachránené neóny povešali práve do vnútrobloku na Ruskej 46, kde ich kedysi vyrobili. Dvor je tak akousi pouličnou galériou. Je to tiež jedno z centier nočného života, v podzemí sú kluby.

Poľský plagát k filmu China Town od Andrzeja Krajewského.

Ešte väčším fenoménom, a to nielen poslednej doby, sú poľské filmové plagáty. Podobne ako u nás, často sa tam nepoužívali originály od zahraničných distribútorov, ale kreslili vlastné. U nás sa toto umenie stratilo, v Poľsku z toho vznikol samostatný žáner. Polish Poster Gallery nepredáva len staré, ale prezentuje plagáty aj k úplne novým filmom. Popri filmoch nájdete aj plagáty poľských miest a všetky sa väčšinou dajú kúpiť aj vo veľkosti pohľadníc. Toto je presne suvenír, ktorý by ste si mali z Vroclavu odniesť.

Architektúra

Dedko konštruktivizmu zapísaný v Unesco

Foto: Halastulecia.pl

Najväčšia pamiatka Vroclavu bombardovaniu unikla. Ako kultúrny a športový stánok mimo centra na nej našťastie nezáležalo. Architekt Max Berg nakreslil Halu storočia v roku 1910 krytý pavilón pre šport a kultúru. Klasickú kopulu držia železobetónové podporné rebrá pripomínajúce gotické chrámy. Keď bola stavba dokončená a mali začať odstraňovať lešenie, robotníci sa báli, že celá stavba spadne. Nestalo sa. Naopak, stavba stále stojí, používa sa, je zapísaná v Zozname svetového dedičstva Unesco a patrí medzi najprestížnejšie miesta na podujatia v Poľsku.

Pod dómom sa človek cíti malý, malé vyzerajú aj hľadiská, v skutočnosti sa do nich zmestí 10-tisíc divákov.

Hala je súčasťou komplexu, v ktorom sú výstavné pavilóny, veľká fontána, japonská záhrada, park či zoo oproti. Oplatí sa tam stráviť popoludnie.

Paneláky zo 70. rokov, ktoré sú moderné aj teraz

Jeden zo šiestich vežiakov. Fasáda pôsobí súčasne, ale zanedbaný vyvýšený parter vek stavby prezrádza. Rekonštrukcia sa pripravuje už dlho. Zdroj: autor

Pozostatky zbombardovaných mestských štvrtí robia kulisu aj tomu, čo miestni volajú Manhattan. Grafiky či fotografie ikonických vežiakov nájdete v dizajnových obchodoch a na prvý pohľad na nich ťažko rozoznať, či ide o súčasnú architektúru, alebo retro. Keď na miesto prídete, vidíte, že panelákový súbor Sedesowce už zopár rokov má. Konkrétne 45.

Výnimočné je tiež, že architektkou bola žena, dnes 97-ročná Jadwiga Grabowska-Hawrylak, ktorá spolupracovala na obnove plášťov vežiakov pred dvoma rokmi. Rekonštrukcia stavbu dokonca priblížila k pôvodným zámerom. Lávky a obchody, ktoré ich spájajú, zostávajú, bohužiaľ, v havarijnom stave.

Tržnica ako vnútri veľryby

https://www.instagram.com/p/BcNMa9EHHDk/?taken-by=rdgstn

Ďalšia výnimočná skorá železobetónová konštrukcia je ešte staršia, ako Hala storočia. Namiesto športu a kultúry hostí od roku 1908 mestskú tržnicu. Z dvojice treba vidieť najprv túto, pretože táto tržnica bola inšpiráciou pre grandióznu Halu. Zvonku nepôsobí červená tehlová budova výnimočne, vnútri je to konštruktivistický skvost.

Navyše, tržnica je živá, plná predajcov, dá sa tu najesť (vpravo za hlavným vchodom je klasický ,bar mlezcny‘) a za jedným výnimočne škaredým priečelím nájdete jednu z najútulnejších kaviarní v meste. Vyzerá ako na návšteve u babičky, ktorá býva vo vetešníctve a ponúka asi tisíc čajov. A výborné koláče. Je tu aj okienko hipsterskej kaviarne a na poschodí obchod s retro doplnkami a modernými architektonickými  ikonami mesta.

Smutný príbeh luxusného obchoďáku

Foto: Wikimedia Commons

Lesklý čierny obklad a zlatá farba evokujú luxus, a presne to bolo cieľom židovskej rodiny Wertheimovcov, ktorí podstavili na tie časy obrovský a moderný obchodný dom v roku 1930. Veľmi rýchlo prišla kríza a potom Hitler, počas vojny mali v luxusnej reštaurácii na streche kantínu vojaci. Komunisti dali domu meno Renoma, ktoré sa vžilo a používa sa aj teraz, keď je pod luxusnou fasádou podpriemerné a zameniteľné nákupné centrum.

Najlepší výhľad z jediného mrakodrapu

Zdroj: Visitwroclaw.eu

Pod banálnym názvom Sky Tower sa skrýva jediný mrakodrap v panoráme mesta. Budovu jedného z najbohatších poľských investičných bankárov začali stavať pred desiatimi rokmi, nastala však kríza a otvorili ju až v roku 2012. Na vrchu je výhľad a môžete si rezervovať stôl v jednom z najlepších bistier v meste Dinette, ktoré tu má pobočku. Ceny sú nižšie, ako by sa mohlo zdať.

Kam ísť jesť

Moderný gastro miláčik mesta

Zdroj: Facebook Dinette

Nie je to žiadny tajný tip, naopak, Dinette nájdete v každom sprievodcovi. Priamo z ulice vidieť originálny interiér najmä zo svetlého dreva a posuvných tabúľ zeleného skla. Je tu množstvo malých kaviarenských stolíkov, ale aj klasický veľký stôl. Nechoďte sem však radšej s počítačom, jedia pri ňom veľké skupiny ľudí: od rána, pretože tu ponúkajú výborné raňajky, až do neskorého večera, pretože sezónna a na kvalitných miestnych surovinách postavená kuchyňa patrí medzi najpopulárnejšie v meste. Rezervácia je nutná v akýkoľvek čas.

Aférka s chačapuri

Ako sa chinkali správne je, vám obsluha vysvetlí, majú k tomu dokonca aj infografiku. Zdroj: Facebook Chinkalnia

Vroclav, ale aj Krakov majú hneď niekoľko gruzínskych reštaurácií. Ani od miestnych sme sa nedozvedeli, prečo je gruzínska kuchyňa v južnom Poľsku taká populárna. Dôvod je možno jednoduchý: robia ju tu výborne a vlajkový pokrm, chinkali, nie je od poľských pirohov alebo ruských varenikov taký odlišný.

Druhou špecialitou je chačapuri, nadýchaný osúch, robí sa vždy čerstvý v otvorenej kuchyni. Môže byť plnený syrom či vajíčkom.

Veľa jedál je z grilovaného mäsa (šašlik), ale dobre a výdatne sa tu najedia aj vegetariáni. My sme boli v Chinkalnii (má v meste dve pobočky). V malom priestore bolo počas našej návštevy plno a veselo, samozrejme majú aj gruzínske víno.

Haštág fúdtrak

Toto chcete na Instagrame. Zdroj: Osiemmisek.pl

Nemôže byť nič trendovejšie ako malé ázijské bistro Osiem misiek, ktoré vyrástlo z food trucku. Robí bao sendviče, rámen alebo eponymné ázijské misky, ktoré si sami namixujete.

Poľské donuty

Na paczky stáli ľudia rady. Zdroj: autor

Pazcky sú niečo medzi šiškou a donutom a Paczkarnia je pouličná pekáreň s veľkým výkladom s okienkom vpredu a pekármi miesiacimi cesto vzadu. Od rána do večera sa pečú čerstvé, často tu stoja rady. Plnené sú všetkým možným, od ovocných džemov, cez mak a tvaroh až po nutelu a ,rafaelo‘. V centre mesta je viac pobočiek.

Veľa sprievodcov posiela do pizzérie Graciarnia, pretože napríklad môžete sedieť v starom šatníku. My si myslíme, že retro je o. k., ale do istej miery. Nemali by sa vám pod zadkom rozpadávať stoličky, WC by nemalo vyzerať ako v berlínskom klube a stôl má byť stôl, teda doska, na ktorej je miesto na jedlo. Nie šijací stroj alebo zísuvka. Pizza tiež zaostáva za povesťou.

Bary a pivo

Čarovné bary pod arkádami

Staré železničné arkády roky nikoho nezaujímali. Slúžili ako sklady či autoopravovne. No po rekonštrukciách sa po celom svete menia na atraktívne miesta stretávania s atmosférou. Aj Vroclav má šťastie na podobný mestský zázrak.

Časť 67 železničných arkád na ulici Bogusliawskiego obnovili okolo prelomu milénia a vznikol priestor na mnoho drobných krčiem a barov a obchodov. kolorit miestu dodávajú sexshopy.

Ošumelý športový bar pre starších Cinema Paradiso, hipsterský Siwy Dym s remeselným pivom, dobrou kávou a koktailami či množstvo barov dedikovaných českému pivu (jeden má aj vonkajšiu poličku s logom Zlatého bažanta, ale vystavuje v nej radšej fľaškové remeselné pivá).

Najväčšie kúzlo Boguslawskiego je v tom, že arkády sa každú chvíľu roztrasú, keďže nad arkádami je trať na hlavnú stanicu.

Remeselné pivá

Za Marynkou treba zájsť do rozpadnutého dvora, majú tam osem druhov remeselných pív (čo je trochu prehnané, časť sú malé české pivovary, o ktorých si Poliaci myslia, že sú remeselné pivá), kulisy sú súčasné: betón, sivá, obnažené murivo a drevo. Zásadnou výhodou je, že k pivu si môžete zadarmo zobrať misku s orieškami alebo olivami. V špinavom dvore je foodtruck, Marynka žije v symbióze a pizzu pečenú na dreve môžete zjesť vnútri.

Vo vroclavskej sestre katovického baru Kontynuacia nasleduje jednu dlhú miestnosť druhá, ktorá je v podzemí. Dva bary ponúkajú až 22 remeselných pív na ochutnanie, robia aj festivaly lokálnych minipivovarov.

Staré dobré časy

Rárohy, ktoré v porovnaní s bratislavkými La putikami nevyzerajú nútene. Zdroj: Nadácia Mleczarnia

V krakovskej židovskej štvrti Kazimierz je veľa príjemných, často len sviečkami osvetlenými barov, plných starých rároh a fotografií. Znie to ako lacný spôsob, ako vynútiť útulnosť, ale tieto z nejakého dôvodu pôsobia autenticky. Je to akoby návrat do časov pred druhou svetovou vojnou, do akejsi zamrznutej, nekončiacej sa verzie roku 1925.

Vroclav má židovskú iba Ulicu Pawła Włodkowica, a jeden z týchto krakovských barov tu má pobočku. Volá sa Mlecziarnia a prevádzkuje ho neziskovka, možno aj preto pôsobí príjemne, nenútene. Dá sa tu dobre naraňajkovať, alebo dať si ľahký obed, ale skutočne najkrajšie je ísť sem podvečer, keď horia sviečky a vyberiete si z najlákavejšej ponuky zákuskov, akú sme v meste videli. Ak už budete na ulici, je tu aj židovská reštaurácia Sarah a židovská kaviareň Ciz Cafe.

Predvojnová pitka

Majitelia si predstavujú, že pred vojnou tu boli typické halloweenske dekorácie. Zdroj: Visitvroclav.eu

Ak ste boli v Poľsku, možno poznáte koncept Pijalnia wodki i piva. Veľká sieť krčiem odkazuje interiérom a strohosťou ponuky na komunistické časy. Pivo alebo štamperlík stojí 4 PLN, drobné jedlá ako žurek, klobása, nakladaný sleď alebo tatarský biftek 8 PLN. V centre Vroclavu sú tri Pijalnie, ale špecifickejší žážitok je Przedwojenna. Ponuka stojí na tom istom princípe ako Pijalnia, interiér sa snaží namiesto komunizmu odkazovať na predvojnové časy.

Krčma je lacná a otvorená nonstop, a teda večer plná opitých ľudí. Je to však zážitok.

FC Café

Foto: Facebook FC Café

Môžu pred vás položiť fotky ,hipsterských‘ kaviarní z Bratislavy, Madridu, Tokia a Londýnu a všetky môžu vyzerať rovnako. Dokonca aj menu môže byť podobné. Je preto zaujímavé, ak niekto do témy prinesie niečo nové. Vo vroclavskom FC Café tiež nájdete flat white, limonády a cheesecaky, ale interiér majú veľmi osobitý, hravý a farebný. Neláka len mladých a študentov, v príjemnom prostredí sedia všetky generácie. Nápoje servírujú v špeciálnom inventári, porcelánovej verzii klasického dedinského plechového hrnčeka.

Ak sa vám vyčerpajú hipsterské kaviarne a chcete ešte niekam ísť vysedávať, výborné je aj Gniazdo, kde robia aj bagle alebo taniere s humusom.

Nočný život

Ak sme spomínali Ruskú ulicu 46 ako centrum kultúry s vonkajšou galériou neónov, v noci je to aj s neďalekými vnútroblokmi žumpa s opitou mládežou. Oplatí sa však pozrieť do neďalekého príjemného, tmavého priestoru Klubogalérie Szjaba a začať tam večer. Na stenách okolo nábytku zo 70. rokov sú rozmiestnené veľké svietiace gumené medvedíky, ktoré si budete chcieť kúpiť domov, ale nebudú vám ich chcieť predať. Ak chcete zostať aj cez noc, treba skontrolovať aj program miestnej reakcie na berlínsku scénu, Das Lokal, obligátne v industriálnom priestore.

Chceli by ste v Denníku N viac sprievodcov po európskych mestách? Akých? Čo by v nich malo byť? Napíšte na radoslav.augustin@dennikn.sk.

Sprievodca N

Teraz najčítanejšie