Denník N

Anketa: Kultúrnou udalosťou roka je Nová Cvernovka

Viac ako osemdesiat ľudí z kultúrnej scény nám odpovedalo na otázku, čo ich najviac zaujalo v roku 2017. Prečítajte si odpovede.

Bratislavská Nová Cvernovka a tesne za ňou Nová synagóga v Žiline. Tieto dva tipy sa najviac skloňovali v odpovediach ľudí, ktorých sme sa pýtali, čo považujú za kultúrnu udalosť roka. Tento rok ju po viacerých po-otvoreniach definitívne otvorili, hoci ešte nie je všetko hotové tak, ako by si združenie Truc Sphérique predstavovalo.

Drobné detaily sú však absolútne zanedbateľné v porovnaní s tým, čo sa tu podarilo. Iniciatíva občianskeho združenia najprv upriamila pozornosť na zabudnutú a pritom jednu z najvzácnejších architektúr, aké tu máme, potom ju kompletne zrekonštruovala s tímom architektov, historikov a odborníkov, a prakticky po celú dobu rekonštrukcie vytvárala program rôzneho druhu od vianočných trhov lokálnych výrobcov, cez výstavy, koncerty a debaty, až k slávnostnému stretnutiu slovenského a nemeckého prezidenta, ktoré sa tu uskutočnilo 17. novembra. Je to príbeh o tom, ako sa „všetko dá, keď sa chce a dokonca aj vtedy, keď už naozaj dochádzajú sily“.

O rekonštruovaní by vedeli rozprávať aj v Slovenskej národnej galérii, ktorá síce funguje v obmedzenom priestorovom režime, no o obmedzenom výkone sa hovoriť naozaj nedá. Prakticky všetky výstavy, ktoré tento rok urobili, sa opäť dostali aj do našej ankety. Ešte stále doznieval efekt výstavy o umení a propagande vojnového slovenského štátu Sen x skutočnosť, zaujali však aj iné tituly: Drsná škola – naozaj „drsná“ výstava o súčasných grafikoch, Adamčiak, začni! – retrospektíva venovaná multimediálnemu umelcovi európskeho formátu, výstava Nech šije! o dejinách a praktikách domácej produkcie textilu a módy aj nedávno skončená výstava Majster z Okoličného – svetová slovenská gotika zabalená do nových technológií ponúkajúca multimediálny aj duchovný zážitok, nech toto spojenie znie akokoľvek nepredstaviteľne.

Pre mnohých však tento rok ostáva aj v znamení smutných správ. Vo veku sedemdesiat rokov zomreli Milan Adamčiak a Marián Varga, osobnosti, ktoré budú chýbať nielen na Slovensku.

 

Čo považujete za Kultúrnu udalosť roka 2017?

Marek Adamov
Stanica Žilina-Záriečie
Cena Oskára Čepana
Všetky moje pozitívne zážitky tohto roka prekryla jedna negatívna udalosť – sebecký a deštruktívny „protest“ nedospelých finalistov Ceny Oskára Čepana, ktorí plakali na nesprávnom hrobe a rozhodli sa zakryť vlastnú neschopnosť i organizačné problémy detinskou verziou „spoločného“ diela, kontumačným kolektívnym víťazstvom a rozdelením si finančnej odmeny. Dokonca časť scény aj teoretikov im to zožrala a keďže ich celé správanie aj výsledná výstava bola zakrytá abstraktnými vyjadreniami o nesúťažení a spolupatričnosti, našla na tom pozitívne (neomarxistické) trendy do budúcnosti. Druhá časť scény aj organizátori či budúci organizátori sú naopak celkom znechutení. Výsledkom je namiesto nesúťaženia a vzájomnej podpory nevraživosť a ohrozenie už i tak ohrozenej budúcnosti ceny. Mne osobne to zobralo ilúzie aj chuť ďalej pracovať a podporovať mladých umelcov. Ale to snáď prejde a príde niekto iný, kto ma presvedčí, že to predsa len ešte dáva zmysel sa o niečo snažiť a tvoriť. Že umelci nie sú odborári a ide im o oveľa väčšie motivácie než o vlastné istoty a komfortnú zónu chránenej dielne.

Jana Ambrózová
etnomuzikologička
Slovenská hudba vo World Music Charts Europe
Za kultúrnu udalosť roka považujem v širšom kontexte verejného diania nenápadný, ale veľký úspech našich world music kapiel v hudobnom World Music Charts Europe (WME). Po nedávnych úspechoch kapely Banda sa v závere roka traja naši zástupcovia – Pustvopol Katky Málikovej, Zbojstory od Nebeskej muziky a Šlamastika od Balkansambelu – nachádzajú v prvej dvestovke albumov za rok 2017. Katke Málikovej sa s albumom Pustvopol podarilo bodovať vo WME dokonca viackrát po sebe, čím prekonala všetky doterajšie slovenské rekordy. Napríklad po marcovom 11. a aprílovom 8. sa v máji 2017 umiestnila na parádnom 10. mieste. A jej album sa v koncoročnom bodovaní WME umiestnil najvyššie zo všetkých nahrávok z krajín východnej Európy.

Katarína Máliková. Foto N – Tomáš Benedikovič

Koloman Kertész Bagala
vydavateľ
vznik Novej Cvernovky v Bratislave
Za akt hodný rešpektu považujem, keď sa filmový režisér, grafický dizajnér, fotograf a inžinier dobrovoľne vzdajú svojich dovtedajších povolaní a odhodlajú sa svoj čas a energiu venovať verejnoprospešnej činnosti – vytvoreniu nového kultúrneho a kreatívneho centra. Takíto hrdinovia sa na dlhé mesiace stanú stavbyvedúcimi, zásobovačmi, šoférmi a manažérmi.
Hovorím o Novej Cvernovke na Račianskej ulici v Bratislave, o partii mladých a invenčných ľudí z Nadácie Cvernovka, ktorí dokázali za necelý rok z pravdepodobne na zánik odsúdenej budovy nepoužívanej školy vybudovať priestor pre kreatívne pracujúcich a uvažujúcich ľudí. Objekt síce ešte stále pripomína hrubú stavbu, na dvore sú haldy sutiny, nie všetky steny sú omietnuté, ale už sa tam na skúšku konali rôzne kultúrne festivaly a koncerty, dokonca tam zriadili knižnicu a prvomájový Deň otvorených ateliérov, ktorý navštívilo viac ako 7000 ľudí, si budem pamätať ešte dlho. Len tak ďalej!

Balla
spisovateľ
Mesiac autorského čítania
Nie po prvýkrát bol pre mňa udalosťou roka Měsíc autorského čtení (MAČ), putovné podujatie, zastrešované moravským vydavateľstvom Větrné mlýny, ktoré vysiela európskych spisovateľov už pravidelne aj do Košíc (popri Brne, Ostrave, Vroclavi, tento rok aj vo Ľvove), mali sme šancu zoznámiť sa okrem iného aj s gruzínskou literatúrou – mojím favoritom bol „multilingválny“ Davit Gabunia s jeho absurdnými divadelnými hrami. A udalosťou roka by mohol byť aj pražský koncert Nicka Cavea: spevák dokázal v tisícoch divákov vyvolať dojem, že oslovuje každého jedného z nich osobitne, hoci z ukážok na nete je zrejmé, že všetky zdanlivo spontánne a dojímavé okamihy boli dokonale vopred premyslené a na každej zastávke turné rovnaké, čo ešte zvyšuje moju úctu k profesionálovi, ktorého tu, žiaľ, napokon nespomeniem, lebo Slovensko nie celkom prekvapujúco zasa obišiel, a udalosťou roka bol pre mňa aj tak jednoznačne MAČ.

Palo Bálik
grafický dizajnér
Drsná škola
Jednoznačne Drsná škola v SNG, vrátane drsného katalógu a ešte drsnejšieho vizuálu.

Výstava Drsná škola v SNG. Foto – SNG

Peter Balko
spisovateľ
Nová Cvernovka, BRaK a Sen x skutočnosť
Za kultúrnu udalosť roka 2017 na Slovensku považujem otvorenie Novej Cvernovky: po tom, čo bola rozsiahla umelecká komunita v Bratislave nútená opustiť industriálne priestory pri Mlynských nivách kvôli chápadlám developerov, našla svoj nový domov v areáli bývalej chemickej priemyslovky na Račianskej ulici. Ide o jasnú ukážku toho, že kultúrno-spoločenská platforma, spájajúca desiatky ateliérov a stovky kreatívcov, nie je viazaná na „ducha miesta“, ale na ľudí, ktorí tvoria jej dušu. Pri pohľade na takéto krásne, živé a inšpiratívne projekty ma doslova napĺňa viera v to, že náš ešte čakajú veľké & pekné veci.
V tesnom závese nasledujú vynikajúci štvrtý ročník BRaKu – Bratislavského knižného festivalu, tematizujúceho magické svety „za zrkadlom“ v podobe kvalitných hostí z celého sveta, koncert amerického hip-hopového intergalaktického woodoo dua Shabazz Palaces v bratislavskej A4-ke, a mimoriadne dôležitá výstava Sen x skutočnosť: Umenie & propaganda 1939 – 1945 v Slovenskej národnej galérii.

Zuzana Bartošová
Ústav dejín umenia SAV
Majster z Okoličného, Slovenské sochárstvo 1945 – 2015
Ako historička umenia hľadám udalosti, ktoré sa odohrali vo výtvarnej sfére. Považujem za ňu výstavu Majster z Okoličného a gotické umenie Spiša okolo roku 1 500 v Slovenskej národnej galérii. Jej kurátorom bol Dušan Buran. Pripravil ju na európskej úrovni. Vstupný priestor venoval oboznámeniu diváka s architektúrou a históriou kostola v Okoličnom i s dobovým kontextom. Minimalisticky koncipovaná inštalácia (architekt Marcel Benčík) nechala vyniknúť nielen jedinečnosti majstra, ale i ďalším dielam z rovnakého obdobia, medzi ktorými nechýbali ukážky z dielne Pavla z Levoče. Kontext dopĺňali pôžičky zahraničných múzeí a nenápadné dobové tlače, ktoré upozorňovali na zaužívané kompozičné riešenia konkrétnych tém. K výstave vyšiel poctivo pripravený katalóg s odbornými štúdiami Dušana Burana, Bibiany Pomfyovej a Radoslava Ragača.
Rovnako významnou udalosťou bolo vydanie knihy Kataríny Bajcurovej Slovenské sochárstvo 1945 – 2015, ktorá invenčným a spoľahlivým spôsobom sumarizuje úspechy tejto výtvarnej disciplíny v našom výtvarnom prostredí.

Jana Beňová
spisovateľka
Nevideli ste ma?
Kultúrnou udalosťou roka bola pre mňa báseň s týmto titulom z ostatnej knihy Ivana Štrpku Fragment (rytierskeho) lesa.

V auguste prišiel na slovenský film miliónty divák. Foto – TASR

Braňo Bezák
moderátor a hudobník
návštevnosť nových slovenských filmov
Slovenskí filmoví tvorcovia tento rok dotiahli do kín rekordný počet divákov. Značka „slovenský film“ už neodrádza, ale priťahuje. A to je dobrá správa pre všetkých slovenských filmárov. Dokonca aj pre tých, ktorým na počtoch divákov nezáleží.

Fedor Blaščák
filozof
dokončenie búracích prác budovy na Bezručovej č. 3 a 5 v Bratislave (od architektov Aloisa Balána a Jiřího Grossmanna)
Hoci nejde o najkrikľavejší príklad bezohľadného vzťahu nových vlastníkov ku kultúrnemu, architektonickému a historickému dedičstvu na území Slovenska a Bratislavy zvlášť – v tejto disciplíne nie je prípad „Juraj Široký a Bezručova“ naozaj ničím výnimočný, no negatívne na ňom treba „oceniť“ ani nie tak jednotlivé aspekty, ale celok. V postupe investora sa totiž dá pozorovať celý kánon vzťahu slovenského developera ku kultúrnemu dedičstvu: najskôr sa tváriť, že nič, zavádzať, mlžiť, zneužiť, uplácať, zatajovať, a na konci toho všetkého opäť – tváriť sa, že nič. A to celé pod dohľadom a bez komentára Krajského pamiatkového úradu. Zapamätajme si tento prípad, lebo je taký obyčajný a teda typický. Aj v tom, že sa búralo hlavne kvôli garážam. V tejto súvislosti chcem upozorniť na posun vo význame metafory „garáže“ – kedysi bola garáž symbolom undergroundu, istej skromnosti, punku. No a dnes je symbolom prepychu, istej spupnosti ľudí z horných desaťtisíc. Anarchy in SR!

Foto N – Tomáš Benedikovič

András Cséfalvay
výtvarník a hudobník
Mercedes Benz, O tele a duši
Mojou kultúrnou udalosťou roka je odpremiérovanie (a uvádzanie) divadelnej hry Mercedes Benz – Petra Esterházyho v Národnom divadle. Esterházy sa už nedožil samotnej premiéry, a toto nesie v sebe tragédiu, ale ja by som chcel upriamiť pozornosť na moment, že hra bola napísaná na objednávku SND.
Považujem to za významnú kultúrnu veľkorysosť – Esterházy je za svoju kritiku súčasnej vlády v maďarských národných inštitúciách nehrateľný. Okrem toho O tele a o duši je skvelý film.

Peter Dubecký
riaditeľ Slovenského filmového ústavu
Zem spieva
Projekcia filmu Zem spieva v sprievode symfonického orchestra a zboru Viva musica! v koncertnej sále Slovenského rozhlasu v rámci festivalu Viva musica! Prvý slovenský celovečerný zvukový film režiséra Karola Plicku z roku 1933, v skvelom prevedení podľa pôvodných partitúr Františka Škvora s výnimočným dirigentom Martinom Leginusom a jeho symfonickým orchestrom a zborom vytvorili vernú, ale zároveň objavnú interpretačnú rovinu filmu. Nakoniec film je súčasťou zbierkového fondu Museum of Modern Art v New Yorku a v tejto hudobnej „kondícii“ môže byť uvádzaný kdekoľvek vo svete.

Zuzana Duchová
kurátorka a projektová manažérka
výstava Nech šije! v SNG
Pokiaľ mám menovať jedno konkrétne podujatie, ocenila by som výstavu Nech šije! kurátorky Zuzany Šidlíkovej v SNG. Oceňujem šírku látky, profesionalitu spracovania a prínos pre odbor. Inak u mňa v tejto ankete celkovo vyhráva výstavný program SNG. Rok 2017 bol zvlášť úrodný.

Pavel Janek: Módna fotografia pre časopis Móda XX, 1970, č. 4. Odev: ÚBOK, Praha; Oděvní podnik, Prostějov. Súkromný majetok

Daniel Fischer
výtvarník
Sonata No. 3 „da camera“, Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa, Mercedes Benz
Odpoveď mi je neľahká, keďže – vzhľadom na udalosti tohto končiaceho sa roka – sa nedokážem (a ani nechcem) odosobniť: zážitkom svojou silou presahujúcim slová bolo počúvanie (opäť a opäť a ešte mnohokrát) klavírnej sonáty Romana Bergera v úžasnej interpretácii Evy Fischerovej – Martvoňovej. To je hudba, v ktorej je Všetko…
K tým Udalostiam roku považujem aj knihu Pavla Vilikovského Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa (knižku som daroval každému môjmu študentovi :-) a inscenáciu Mercedes Benz Petra Esterházyho v SND v réžii Romana Poláka.

Elena Flašková
prekladateľka
Festival Divadelná Nitra
Mojou kultúrnou udalosťou roka bola opäť raz Divadelná Nitra (Medzinárodný divadelný festival) so svojím mimoriadne zaujímavým a najmä angažovaným programom. V dnešnej ére devalvácie hodnôt je veľmi dôležité, aby takýto festival, ktorý okrem toho, že prináša na Slovensko výnimočné zahraničné predstavenia a vyberá z toho najlepšieho, čo sa v priebehu roka urodilo na našich scénach, vytvára priestor na diskusie a profesionálne stretnutia. Kultivuje verejný priestor, a to je často sizyfovská robota.

Gabriela Garlatyová
kurátorka
Dreamers Awake, Jana Želibská v Benátkach
Výnimočná udalosť je účasť našich umelkýň a umelcov na výstavách medzinárodného významu. Taká bola výstava Dreamers Awake v londýnskej galérii White Cube (2017), na ktorej boli vystavené diela sochárky Márie Bartuszovej (1936 Praha – 1996 Košice), v kontexte s tvorbou umelkýň, ako je Louise Bourgeios, Sarah Lucas, Berlinde De Bruyckere, Alina Szapocznikow a ďalších. Výstava zameraná na umenie žien-surrealistiek priniesla nový pohľad na toto hnutie. Dôležitou udalosťou bola aj účasť Jany Želibskej vystavujúcej v československom pavilóne na La Biennale di Venezia.

Inštalácia Jany Želibskej na benátskom bienále. Foto – Archive Venice Biennale

Patrik Garaj
novinár
Next, Tomáš Džadoň, Nvmeri, Nová Cvernovka
Festival experimentálnej hudby Next sa definitívne etabloval na top leveli európskej „advanced“ scény. Tomáš Džadoň v brnenskej Jurkovičovej vile ukázal, ako sa robí citlivá a zároveň silná intervencia v stálej expozícii. Nvmeri nahrali najlepší slovenský pop album na svete I don’t think so. Bratislavskí Cvernovkári predviedli, ako presťahovať celú jednu tvorivú scénu v rámci mesta a popri tom vytvoriť nový živý priestor.

Zuzana Godálová
Nástupište 1-12

Tento rok (keďže opäť v tom) s malým dieťaťom mi neumožnil až tak sledovať iné udalosti, ako tie, ktoré som sama robila. A preto ostáva pre mňa najsilnejším zážitkom inštalácia, ktorú sme robili s autormi Monikou a Bohušom Kubinskými s hudobným sprievodom Eva Šušková, Fero Király a Dano Matej so site specific performance. Ide o ručne vyrezávané kúsky macesu spojené do veľkej čipky (obrusu) o rozlohe 6×3 metre. Celé sa to pripravovalo niekoľko mesiacov. Projekt CACHE bol veľmi silný, dokonale spracovaný a výborne fungoval v samotnom priestore, na ktorého históriu i reagoval, a tým vytvoril niečo výnimočné! Asi jeden z najsilnejších vizuálnych zážitkov, ktoré sme doposiaľ mali nainštalované v priestore.

Anna Grusková
divadelníčka a filmárka
Fond na podporu umenia, Miracles, Potopené duše, Diera do sveta
Celý rok 2017 bol pre kultúru na Slovensku pozitívny tým, že sa rozbehol Fond na podporu umenia a jeho logo vidno na bezmála všetkých významnejších kultúrnych udalostiach. Paralelne začala v Bratislavskom kraji ako dobrá značka fungovať BRDS – Bratislavská regionálna dotačná schéma. Po rokoch živorenia sa teda pozviechala nezávislá scéna a pribúdajú festivaly, inscenácie, koncerty, výstavy, filmy, úžasné knihy… Dôležité je, že po celom Slovensku vznikajú aj priestory, kde sa umenie môže vytvárať a prezentovať. Osobne na mňa z domácich udalostí najviac zapôsobila magická site specific inscenácia Miracles (Divadlo Pôtoň, Debris company, Med&Prach a Sláva Daubnerová), čítanka /po/zabudnutých slovenských poetiek prvej polovice 20. storočia Potopené duše vo výbere Andrey Bokníkovej (vydavateľstvo Aspekt) a návšteva malého kultúrneho centra Diera do sveta v Liptovskom Mikuláši.

Zuzana Ďuricová Hájková
divadlo Štúdio tanca Banská Bystrica
Anna Franková
Ak nepočítam to, že naše divadlo prežilo éru kotlebovského úradovania, tak je to pre mňa určite inscenácia Nového divadla Nitra – Anna Franková. V réžii Šimona Spišáka išlo o neskutočne úprimné a pravdivé prevedenie v podaní Lucii Korenej a Ivana Martinku. Veľmi, veľmi dobre spracované hlavne pre mladých ľudí!

Boris Hanečka
módny návrhár
Fashion Live!
Jednoznačne projekt Fashion Live!, ktorý sa koná už piaty rok v Starej tržnici. Je to v súčasnosti jediné kvalitné módne podujatie na Slovensku, ktoré ponúka príležitosť odprezentovať sa slovenským, aj zahranič­ným dizajnérom. Žiadne iné mód­ne podujatie nie je na takej kvalitnej úrovni ani prístupné takej širokej verejnosti.

Majster z Hrabušíc a dielňa oltára Korunovania Panny Márie v Spišskej Kapitule: Sväté príbuzenstvo. Po roku 1500. Majetok: Narodni muzej, Ľubľana

Mila Haugová
poetka
Majster z Okoličného v SNG
Kultúrnou udalosťou roka bola pre mňa výstava v Slovenskej národnej galérii Majster z Okoličného a gotické umenie Spiša okolo roku 1500. Nádherné, zanechalo to vo mne trvalú stopu. Gratulujem SNG a teším sa na budúce podobné výstavy.

Maroš Hečko
Rádio_FM
Za udalosť roka by som považoval fakt, že v roku 2017 začali ľudia chodiť do kina na slovenské filmy. Vyše milión divákov! Keby to niekto predpovedal pred piatimi rokmi, určite by ho vysmiali. Je to začiatok. Verím, že bude dlho pokračovať a záujem o slovenskú produkciu sa neskončí príliš skoro.

Ján Hoffstädter
výtvarník
Drsná škola
Môj tip je výstava v SNG Drsná škola. Sviežim, nonkonformným spôsobom hovorí o súčasnej grafike, ale nielen o nej. Skvelá koncepcia,výber autorov (aj vstup do histórie) vyústili do úžasného zážitku.

Katarína Hubová
Slovenské centrum dizajnu
Konvergencie
Festival Konvergencie: večer s názvom Z Benátok do Viedne (a do Podolínca) – barokové koncerty z hudobnej zbierky piaristického kláštora v Podolínci – v podaní talianskej speváčky Rominy Basso zameranej na barokovú hudbu v sprievode súboru Solamente naturali (Miloš Valent). Nezabudnuteľný zážitok krásnej hudby, spevu a meditatívneho prostredia Dómu sv. Martina v Bratislave a vôbec nevadilo, že architektúra je gotická a hudba baroková, naopak, jedno podporilo druhé.

Michal Hvorecký
spisovateľ
Židovka
Vyberiem niečo, čo si, žiaľ, veľa ľudí nevšimlo, preto by som na to chcel upozorniť. Halévyho opera Židovka je jednoznačne najlepšia vec, ktorú môžete vidieť v celom Slovenskom národnom divadle.

Marián Chudovský
generálny riaditeľ SND
Za hranicami hriechu
Za kultúrnu udalosť roka považujem dielo ruského choreografa a režiséra Borisa Eifmana Za hranicami hriechu. Inscenácia bola vytvorená na motívy Dostojevského románu Bratia Karamazovovci. Eifman – mág moderného tanečného divadla 20., či skôr 21. storočia, naštudoval toto dielo so súborom Baletu Slovenského národného divadla. Bol tu prítomný dokonalý Gesamtkunstwerk, teda všeumelecké dielo ako vyrovnaná syntéza hudobno-dramatickej, slovesnej, hereckej, tanečnej a výtvarnej zložky. Som veľmi hrdý na to, s akou bravúrou sa s týmto dielom vysporiadali členovia Baletu SND.

Beata Jablonská
kunsthistorička
Kniha veršov Augustína Dobrovodského Kurič v letnom kine.

Tomáš Janovic
aforista
Neviem, či je to najväčšia slovenská kultúrna udalosť roka, ale som veľmi rád, že vyšla knižka Kornela Földváriho O sebe. K.F. je živý dôkaz, že talent a charakter môžu byť dvojčatá.

V Žiline sa podarilo nielen obnoviť vzácnu stavbu, ale aj dať jej nový zmysel. Foto – Dalibor Adamus

Zora Jaurová
producentka
Sen x skutočnosť, Nová Synagóga, Nová Cvernovka
Tento rok bol vcelku bohatý na zaujímavé a výnimočné kultúrne udalosti, osobitne ma potešila vynikajúca výstava Sen a skutočnosť v SNG, ktorá sa venuje vzťahu umenia a propagandy počas Slovenského štátu, alebo utešene sa rozrastajúce zbierky a aktivity Slovenského múzea dizajnu. Za kultúrnu udalosť, resp. udalosti roka však považujem otvorenie Novej synagógy Žilina a Novej Cvernovky (C2) v Bratislave. V oboch prípadoch ide o vznik úplne nového typu kultúrnej infraštruktúry, ktorá reaguje na kultúrne potreby súčasnosti a prepája minulosť, prítomnosť a budúcnosť tým, že pridáva nové významy a funkcie existujúcim priestorom. Oba projekty prinášajú originálne prístupy k chápaniu kultúrneho dedičstva a urbánneho rozvoja, prinášajú nové modely financovania a správy kultúry, ale najmä ukazujú životaschopnosť slovenskej kultúrnej scény a jej sociálny aj ekonomický potenciál.

Peter Kalmus
výtvarník
Konvergencie, Marián Varga
Pretože, okrem iného, som pravidelný návštevník festivalov rôzneho zamerania, som nesmierne rád, že aj v roku 2017 prebehli v pohode všetky moje obľúbené. Pohoda v Trenčíne, Víkend atraktívneho divadla vo Zvolene, Cinematik a Grape v mojich rodných Piešťanoch, Art Film a Mesiac autorského čítania v meste môjho života v Košiciach. A samozrejme, aj vynikajúci hudobný festival Konvergencie. Práve Konvergencie, ktoré založil vynikajúci hudobník a vzácny človek Jozef Lupták aj ako poctu a úctu Marianovi Vargovi považujem aj z dôvodu, že Marian nás navždy opustil, za kultúrny čin roka koncert skupiny Collegium musicum a hostí k Vargovej sedemdesiatke. Žiaľ, práve na tom koncerte si geniálny Marián posledný raz zahral.

Darina Kárová
medzinárodný festival Divadelná Nitra
Projekt Miracles
Unikátna spolupráca štyroch súborov nezávislej slovenskej scény (Divadlo Pôtoň, Debris Company, Med a prach, Sláva Daubnerová), z ktorej pod vedením Ivy Ditte Jurčovej a Michala Ditteho vzniklo konceptuálne dielo na spoločnú tému. Už samotná forma tohto site specific projektu koncipovaného ako pochôdzkové divadlo je na Slovensku ojedinelá. Spojenie prvkov pohybového, tanečného, výtvarného a obradného divadla s geniom loci vidieckej prírody a architektúry bývalého kráľovského mesta Bátovce do vyše trojhodinového putovania z miesta na miesto (vodná nádrž, školské ihrisko, chrámová loď kostola, záhrada divadla) znásobuje účinok témy a svojou magickou atmosférou pôsobí ako zázrak.

Katarzia
hudobníčka
Thundercat
Najviac sa mi páčil na začiatku roka koncert Thundercata a na konci roka v rámci One day Jazz festivalu koncert Ronalda Brunera Jr., Thundercatovho brata. Ešte čakám, či sem niekto pozve aj ich tretieho brata Jameela a jeho kapelu the Internet.

Dorota Kenderová
riaditeľka Východoslovenskej galérie
Vypovedaní
Môj príspevok sa pokúsim trochu decentralizovať. Pre mňa osobne bolo dôležitým kultúrnym počinom výstava Vypovedaní – Cigáni v umení 19. a 20. storočia, ktorú kurátorsky pripravili kolegovia z Východoslovenskej galérie v Košiciach. Tento výstavný projekt, opierajúc sa o etnograficko-historické štúdie, poprvýkrát rozsiahlo spracoval rómsku tému v slovenskom výtvarnom umení a vytvoril tak vizuálny dejepis rómskeho etnika na území Slovenska.

Jana Kirschner
hudobníčka
dokončenie Novej synagógy v Žiline
Za dlhoročnú prácu a kultúrny prínos do celého regiónu. Patrí im naša veľká vďaka a obdiv za ich vytrvalosť, neúnavnú snahu posúvať hranice a najmä podporu nezávislej slovenskej tvorby.

Milan Adamčiak. Foto – Miroslav Materna

Milan Adamčiak: Prerušená pieseň. 1978, zbierka Linea. Výstava Adamčiak, začni! potrvá do 4. júna. Kurátormi sú Michal Murin a Lucia Gregorová Stach.

Gabriela Kisová
galeristka
Výstava: Adamčiak, začni! SNG
Divadlo: Rodáci, SND

Šymon Kliman
fotograf
Nová Cvernovka
Za posledný rok som nerobil skoro nič iné iba, nemám od toho odstup a som zaujatý, ale to je pre mňa kultúrna udalosť roka. Vďaka skoro desaťročnému koncentrovaniu ľudí a energie v bývalej budove MDŽ (Cvernovka) mohlo v extrémne krátkom čase v Bratislave vzniknúť nové centrum na Račianskej ulici, ktoré na 25 rokov pomôže fungovať kreatívnemu priemyslu a umenie ako takému a vytvorí nový kultúrny bod na mape Bratislavy.

Monika Kompaníková
spisovateľka
Zabudnuté Slovensko
Pre mňa je kultúrnou udalosťou séria podujatí Andreja Bána, Moniky Vrzgulovej, Fedora Gála a ďalších – Zabudnuté Slovensko. Obdivuhodní ľudia so skúsenosťami a konzistentným postojom, ktorí vyšli zo svojich (z našich) bezpečných kruhov, aby začali chýbajúci dialóg. Priamo tam, kde sa veci dejú, a nie tam, kde sa o nich teoretizuje.

Peter Konečný
kinema.sk
Piata loď
Nevinná hra, ktorá navždy zmení životy hlavných hrdinov, a zároveň najlepší slovenský film tohto roka. Diváci sa už naučili chodiť na komerčné slovenské filmy, ktoré spĺňajú základných päť pravidiel úspechu – známe herecké obsadenie (tváre, ktoré diváci poznajú najmä z televíznej obrazovky), kontroverzná alebo zábavná téma, neprehliadnuteľná výrazná reklamná kampaň, hudobný hit známej kapely a intenzívne nasadenie do všetkých multiplexových kín. Piata loď nespĺňa tieto kritériá, avšak je filmársky najdôležitejšia. Má totiž iné kritéria.

Záber z filmu Piata loď.

Juraj Kováčik
publicista
Nadácia – Centrum súčasného umenia
Cena Oskára Čepana má za sebou ťažký rok. Neviem posúdiť, či kritika, ktorá sa vyvalila na jej organizátorov, bola opodstatnená, ako skeptikovi však vo mne na jednej strane vzbudzujú nedôveru kolektívne vystúpenia a na druhej strane momenty, kedy je kritika inštitúcie prezentovaná ako umelecká tvorba. Nadácia Centrum pre súčasné umenie a jej práca je v našich reáliách jedinečná. Dúfam, že sa ľudia, ktorí ju robia, nenechajú znechutiť a vytrvajú.

Ján Kralovič
historik umenia
Sen x skutočnosť
Na otázky ohľadom hodnotenia, dokonca s istou potrebou vybrať jednu udalosť – „víťaza“ spomedzi veľkého množstva zúčastnených sa vždy odpovedá veľmi ťažko. Hrozí samozrejme riziko, že na niečo pozabudnem a rovnako aj prirodzená nástraha, že nie každú oblasť sledujem s rovnakou intenzitou. Ak by som však postupoval podľa kľúča prvej asociácie pri vyššie uvedenej otázke bola by odpoveď: výstava Sen x skutočnosť v Slovenskej národnej galérií (kurátorky: Katarína Bajcurová, Bohunka Koklesová, Petra Hanáková). Napriek tomu, že výstava (a celé spektrum sprievodného programu) už bola ocenená vo viacerých súťažiach / anketách, považujem za dôležité ju spomenúť opäť, keďže sa z môjho pohľadu vyznačovala dôslednou bádateľskou prácou a navyše dokázala spojiť rôzne formy artefaktov v komplexný vizuálny celok. Tému umenia a propagandy v Slovenskom štáte (1939 – 45) neilustrovala a ani nevynášala jednoznačné súdy, skôr vyjavovala spôsoby narábania s informáciami, ktoré sú desivo podobné dnešným pomerom, samozrejme v zohľadnení vtedajších možností propagandistických nástrojov. Výstava bola plastická a aktuálna a výrazne (a vecne) prispela do neraz emotívnej diskusie ohľadom tohoto komplikovaného obdobia.
Ako druhú udalosť by som spomenul možno menej viditeľný počin – vznik nového kultúrneho časopisu Kapitál. Jeho cieľom je prepájať rôznorodé kritické platformy naprieč umeleckými druhmi (divadlo, film, výtvarné umenie, hudba…) Nazdávam sa že Kapitál však nemusí byť iba „tmelom“ v rámci umeleckých komunít, ale aj možnosťou ukázať, že kritické písanie a analytickejšie texty sú dôležité na posilnenie pozície umenia a kultúry v spoločenskom prostredí.

Eduard Krekovič
archeológ
Únos
Pre mňa je kultúrnou udalosťou roka jednoznačne film Únos. Nie je to síce len kultúrna udalosť, ale práve preto. Nepamätám sa, že by nejaký kultúrny počin mal taký veľký vplyv na širokú verejnosť i politikov. Z čisto filmárskeho hľadiska to nie je až také dobré dielo (mne osobne ako pamätníkovi prekážajú aj niektoré časti dejovej línie), v tomto prípade však treba uplatniť mimoumelecké hľadiská – však aj taký (a niekedy aj dôležitejší) význam môže mať umelecké dielo.

Peter Krištúfek
spisovateľ a režisér
Konvergencie
Medzinárodný festival komornej hudby Konvergencie 2017. Málokde a málokedy človek zažije to, čo na týchto koncertoch. Veľmi moderný festival na vysokej úrovni. Tento rok ešte o stupienok vyššie.

Boris Kršňák
Víkend atraktívneho divadla
Adamčiak, začni!
Milan mal mať síce výstavu v SNG už v roku 1992, ale svoj termín venoval Johnovi Cageovi, ktorý prišiel do Bratislavy aj vďaka jeho intervencii. Pre túto, Adamčiakovi takú typickú veľkorysosť, musel čakať (a vlastne sa dočkal len čiastočne) ďalších 15 rokov. Ale podľa mňa to stálo za to. Aj spolu so sprievodnými podujatiami. Aj tak si myslím, že mnohí ešte stále nedocenili, akú veľkú osobnosť sme jeho odchodom stratili. Určite je to i preto, že len naozajstní hľadači nájdu odpovede na otázky, kto vlastne bol Milan Adamčiak. Mohli by sme im ešte viac to hľadanie uľahčiť…

Katarína Kucbelová
poetka
Novotvar, Feliber, Literárna bašta, Nová synagóga v Žiline
Skôr ako sa dostanem k Novej synagóge v Žiline, spomeniem tri festivaly poézie, ktoré vznikli tento rok, jeden z nich koncom minulého a stihol mať už druhý ročník. Je to Novotvar a jediný z nich je bratislavský, má výbornú dramaturgiu, výber autorov a významným spôsobom spája českú a slovenskú scénu. Druhý je Feliber, konal sa v Pezinku a v Modre. Na prvý ročník veľké podujatie, ktoré konečne využilo potenciál regiónu a je výsledkom spolupráce viacerých inštitúcií v obidvoch mestách. Tretím je Versus, organizátori sú najmladšia generácia a dobieha v Banskej Bystrici mnohé zameškané. Literárna bašta, pamiatka v rekonštrukcii, v ktorej sa projekt konal, je novovznikajúcim kultúrnym bodom v Banskej Bystrici. Všetky tri projekty boli od začiatku veľmi dobre profesionálne zvládnuté, mali návštevnosť, atmosféru, vlastný charakter a takýto balík nedostávame ani raz za desať rokov. Lenže ani jeden z nich by nemohol stáť samostatne popri projekte rekonštrukcie Novej synagógy, ktorý je neprekonateľný, inšpiratívny a s niečím takým sme sa ešte na Slovensku nestretli. Každé podujatie a kultúrne centrum, ktoré vznikne mimo Bratislavy a nemá len lokálny význam, treba vyzdvihnúť. Nie je to samozrejmosť, je to náročné, na Slovensku máme malé mestá, od ktorých očakávame priveľa. Všade, kde sa to podarí, organizátori prekročia vlastné hranice.

Z medzinárodnej výstavy Globálna kontrola a cenzúra / Dáta: Demokracia v Novej synagóge v Žiline. Foto – Peter Snadík

Alexandra Kusá
riaditeľka SNG
Volebný výsledok pána Luntera v Banskej Bystrici
Nielen pre ten výsledok, azda ešte viac pre to, ako sa zachovali ostatní kandidáti a politické strany, ktoré ukázali, že predsa len existuje niečo dôležité, čo funguje naprieč spektra. Beriem to ako súčasť politickej kultúry.

Marián Lapšanský
generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie
Orchestrálne koncerty Bratislavských hudobných slávností 2017
Nadchli ma interpretačné výkony Viedenskej filharmónie s dirigentom Zubinom Mehtom, Junge Deutsche Philharmonie pod taktovkou Jukka-Pekka Sarasteho, Tonkuenstler-orchestra zo susedného Rakúska, ktorá uviedla symfóniu Turangalila O. Messiaena, orchester Mariinského divadla pod taktovkou legendárneho Valery Gergieva a napokon aj všetky koncerty Slovenskej filharmónie pod taktovkou dirigentov Jamesa Judda, Lawrenca Fostera (s fenomenálnym klaviristom E. Kissinom ako sólistom) a Juraja Valčuhu.
Tento umelecký dojem mám i napriek skutočnosti, že vediem inštitúciu, ktorá toto festivalové podujatie organizovala.

Ivana Laučíková
filmárka
Mobilis, Diera do sveta
Dlhodobo mám dobrý pocit z decentralizácie/debratislavizácie slovenskej kultúry. Nepíšme len o Žiline: tento rok ma nadchol multižánrový festival Mobilis v Liptovskom Mikuláši. Zvykli sme si na myšlienkovú skratku, že „perifériu“ volíme namiesto „mesta“, ak v nás víťazí túžba po prírodnom, pomalom a insitnom, a že táto voľba sa vylučuje s progresívnym a súčasným. Kultúrne centrum Diera do sveta a ich výkladná skriňa Mobilis ma utvrdzujú, že človek môže mať divoké Tatry a kvalitné divadlo, koncerty, literatúru a súznejúcu komunitu v jednom. Kvalitní ľudia sa vracajú do regiónu, dá sa tu plnohodnotne žiť. Výborne.

Peter Lényi
architekt
otvorenie Novej synagógy v Žiline a otvorenie Novej Cvernovky v Bratislave
Za obidvoma projektmi sú šikovní a motivovaní ľudia, v oboch prípadoch stálo kopec energie, kým sa to podarilo dostať do stavu, kedy sa inštitúcia dala nazvať otvorenou. V Žiline v tom momente otvorenia nemali vstupné schodisko, v Cvernovke chýbali priečky na záchodoch a dodnes tam nie je osobný výťah. O to lepšie vidno, že na týchto veciach až tak veľmi nezáleží (tie priečky už sú), nie sú také akútne, pokiaľ je z projektu cítiť radosť, vznešené hodnoty a obrovské množstvo odrobenej práce. Nechcem to idealizovať, kreatívne centrum a kunsthalle nie sú samy osebe hotovým riešením pre celú krajinu, ale pre segmenty, v ktorých sa tematicky nachádzajú, sú zásadné a silno dúfam, že sieť podobných projektov bude rásť.

Jureš Líška
Fallgrapp
Folklórny festival Východná. Z roka na rok je naozaj lepší.

Ľubomír Longauer
výtvarník
Sen x skutočnosť
V pamäti mi ostala výstava, ktorá presahovala z roku 2016 Sen x skutočnosť v SNG. Bol o ňu prekvapujúci záujem, čo je dobre. Reflexia nepríjemných stránok našich dejín je stále aktuálna.

Marián Varga ešte v júli prišiel na Pohodu. Foto N – Tomáš Benedikovič

Jozef Lupták
festival Konvergencie
rok Mariána Vargu
V mnohých udalostiach bol rok 2017 výnimočný, ale nemôžem nespomenúť odchod Mariána Vargu. Všetci sme očakávali, že to môže prísť každú chvíľu, a aj tak nás to mnohých vzalo.
Koncert k Mariánovej sedemdesiatke (19. 4. 2017 v Bratislave) nebol z umeleckého hľadiska ničím prelomovým, ale ukázal, koľkých ľudí rôznych chutí, štýlov a vkusu dokázal Marián svojou hudbou spojiť. Na tomto koncerte poslednýkrát zahral Hommáge a Bach. A potom na Pohodu prišiel ešte raz, napriek svojmu chatrnému zdraviu, aby posledný krát počul svoju a Bartókovu hudbu naživo v úplne komornej atmosfére. Prišiel sa s nami naozaj rozlúčiť. Nenápadne, nečakane prišli s Jankou a nebadane odišli.
Mnohé výnimočné udalosti sa počas tohto roka udiali – určite treba spomenúť neúnavnú Albrechtinu, Dni starej hudby, Festival Melos – Etos, Pohodu, Cluster Ensemble v New Yorku s Glassom a ďalšie a ďalšie úžasné kultúrne udalosti, ktoré nás v chápaní krásy, umenia a života posúvajú ďalej.
Marián nás však ovplyvnil na celý život. A preto mu patrí tento rok.

Marek Maďarič
minister kultúry
Viedenskí filharmonici na BHS
Za kultúrnu udalosť roka považujem 53. ročník výnimočného hudobného festivalu – Bratislavských hudobných slávnosti. A v ich rámci najmä koncert jedného z najstarších a najprestížnejších symfonických telies vôbec – Viedenských filharmonikov, pod taktovkou jednej z najväčších dirigentských osobností súčasnosti Zubina Mehtu.

Katarína Máliková
hudobníčka
koncert pre Mariána Vargu, Rádio_FM
Za posledný rok som toho videla a počula veľmi veľa, s kapelou sme sa dačo nacestovali, život sa mi obrátil naruby a vlastne – kým sa rozrevem od dojatia, tak sem vysypem prvé, čo mi napadne. Medzi moje naj zážitky roka 2017 u mňa jednoznačne patrí koncert pre Mariána Vargu na Pohode, ktorý bol neskutočne dojímavý. Som šťastná, že som toho mohla byť súčasťou, a nikdy nezabudnem, ako som dobehla z hlavného stejdžu do ďalšieho stanu a tesne po odohraní som zistila, že Marián sedí v hľadisku. Bol to mrazivý moment. Radiohead awards festival je mojím obľúbeným podujatím rok čo rok. Tohtoročné rádiohlavy (zase revem) boli splneným snom a hlavne, vždy bývajú dôkazom toho, že na Slovensku sa kultúra oceňuje, doceňuje, podporuje. Nehovorím o činnosti Rádia_FM, ktoré som mala možnosť lepšie spoznať a ktorého návšteva je pre mňa vždy kultúrnou rodinnou udalosťou.

Pavel Malovič
lekár a publicista
seriál o neprávom zabudnutých knihách
Denník N tak aktivizuje „zaprášených“ čitateľov, aby sa zdvihli zo stoličiek a prezreli svoje knižnice. Možno tam taká knižka leží a oni si ju vtedy dávno zabudli prečítať.

Boris Meluš
grafický dizajnér, Nadácia Cvernovka
oficiálne otvorenie Novej Synagógy v Žiline
Jej pootvorení už bolo toľko, že pre mnohých to mohlo byť len ďalšie v rade, ale bolo to dôležité zavŕšenie vyše šesťročnej práce ľudí okolo Stanice Žilina-Záriečie a mnohých ďalších. Tí všetci zdola vybudovali silnú kultúrnu ustanovizeň, ktorá nie je v rámci Slovenska centrálne situovaná, ani riadená. Takých potrebujeme ešte veľa. Zároveň treba vyzdvihnúť, ako citlivo zrekonštruovali budovu vysokej architektonickej hodnoty a očistili ju od nánosov predchádzajúcich režimov. V tomto všetkom sú pre nás inšpiráciou. Budem sa opakovať: Neviem, či by sme sa do Novej Cvernovky pustili, pokiaľ by už nefungovali centrá Stanica Žilina-Záriečie, Nová Synagóga v Žiline alebo Tabačka v Košiciach.

Vladimír Michal
Artforum
Pearl Jam: Let’s Play Two
Projekcia filmu kapely Pearl Jam Let’s Play Two v bratislavskom kine Lumière priniesla skvelý zvuk a obraz umocňujúci nevšedný zážitok. Na začiatku príhovor režiséra bratislavskému publiku. Pár týždňov po svetovej premiére. A to je len jeden z filmov cyklu Music & Film, ktorý s nebývalým nasadením pripravuje Miro Ulman. Klobúk dole a veľká vďaka.

Juraj Horváth: Veľký spánok. Syn karty poštovej. 1994

Palo Čejka: Socha. 2017

Peter Michalík
festival a vydavateľstvo Brak
Drsná škola
Za kultúrnu udalosť roka považujem výstavu Drsná škola v Slovenskej národnej galérii a to za odvahu priniesť takzvané „nižšie“ umenie na najvyššie poschodie prvej galerijnej inštancie, objavný pohľad na súčasnú (česko)slovenskú grafiku, originálny výstavný koncept a v prípade tvorcov aj nonkomformný prístup k samotnému médiu grafiky.

Svätopluk Mikyta
umelec
Za udalosť roka považujem vytvorenie multikultúrnej Novej Cvernovky
Výstava roka: Globálna kontrola a cenzúra (Dáta: Demokracia) v Novej synagóge v Žiline.
Prepadák roka: odovzdávanie Ceny Oskára Čepana v Nitre.

Michal Murin
umelec a pedagóg
Biela noc v Košiciach a Bratislave
Produkčne náročný projekt mladého kolektívu a hlavne kurátorky Zuzany Pacákovej ukazuje, v čom všetkom je potrebné ísť príkladom inštitúciám. Vynikajúca propagácia súčasného mediálneho umenia, dizajnu a architektúry a bohatý sprievodný interdisciplinárny a multimediálny program dokáže prilákať od odbornej verejnosti až po zážitky vyhľadávajúcich divákov.

Ilona Németh
výtvarníčka
Nová synagóga v Žiline
Jednak po dlhých rokoch náročnej rekonštrukcie odovzdali nový priestor pre kultúrne podujatia, nie v druhom rade zachránili veľmi kvalitnú vzácnu architektonickú pamiatku, a ešte navyše v rámci spolupráce občanov a občianskeho združenia.

Filip Ostrowski
Absynt
Nová synagóga v Žiline
Kultúrnou udalosťou roka je pre mňa jednoznačne otvorene Novej synagógy v Žiline. Mám na to viacero dôvodov, ale vyzdvihnem dva. Po prvé, výnimočná je už stavba samotná. Neologická synagóga je architektonickým dielom, ktoré projektoval velikán predvojnovej moderny Peter Behrens, učiteľ Le Corbusiera, Miesa van der Rohe či Gropiusa. Vďaka rekonštrukcii dostáva tento nádherný priestor druhý život, ktorý bude plný kultúry a emócií. Po druhé, a to je pre mňa možno ešte dôležitejšie, veľmi ma teší spôsob, akým celý tento projekt jeho iniciátori dotiahli do konca. Mám v hlbokej úcte všetky iniciatívy zdola, v ktorých sa angažujú najmä miestni ľudia a projekty, ktoré integrujú a zapájajú do činnosti aj lokálnu spoločnosť. Mám pocit, že Nová Synagóga v Žiline je modelovým príkladom toho, ako sa dá ovplyvniť vlastné bezprostredné okolie. Stačí trocha úcty ku kultúrnemu dedičstvu, nesúhlas s aktuálnou situáciou, dobrý nápad, vášeň a výdrž pri ťažkej práci. Celý tím, ktorý sa podieľal na rekonštrukcii žilinskej synagógy, má môj obdiv.

Daniel Pastirčák
kazateľ a spisovateľ
koncerty pre Mariána Vargu
Udalostí by iste bolo viac – pre mňa to však zostane koncert k sedemdesiatke Mariána Vargu. Jednak pre to, že sa vydaril, jednak preto, že Mariánova prítomnosť na koncerte dala podujatiu výnimočnú energiu, a jednak preto, že to bol koncert posledný. Ako tiché dozvuky som vnímal dva koncerty, čo nasledovali po Mariánovom odchode. Komorný koncert vo františkánskom kostole – tam sa Stabat Mater Arvo Pärta stretla s Mariánovou Ave Máriou, a Koncert pre Mariána v závere Konvergencií.

Ján Púček
spisovateľ
Diera do sveta
Tri roky, viac ako štyristo kultúrnych podujatí. To je doterajšia bilancia Kultúrneho centra Diera do sveta v Liptovskom Mikuláši. Koncerty, výstavy, čítačky, besedy, workshopy, silné a výživné menu týždeň čo týždeň, mesiac čo mesiac. Aj tento rok ich celoročná produkcia vyvrcholila štvordňovým festivalom súčasného umenia nazvaným pre liptovské kultúrne končiny veľmi príznačne – Mobilis. Z objektívnych i subjektívnych uhlov pohľadu bol pre mňa práve Mobilis kultúrnou udalosťou roka. Teší ma, keď vidím, že aj mimobratislavský festival rastie, dospieva a zlepšuje sa. A teší ma aj to, že stále dokáže pritiahnuť mnohých srdcumilých mikulášskych emigrantov rozbehnutých po celom svete.

Miro Remo
filmár
dokument Český Allah Zuzany Piussi
Forma-neforma, nič iné ma z hľadiska tunajšej filmárčiny viac neprekvapilo.

Jaro Rihák
režisér
Alchemie – Die Suche nach dem Weltgeheimnis
Pred polstoročím búrlivý člen Skupiny 29, absolvent „ŠUPky“ a FAMU, objav roka magazínu Time Life, filmár a predovšetkým rovný človek, teraz premýšľajúci fotograf a autor skvostných vizuálnych koncepcií výstav v Landesmuseum v Halle (kde chodil Lajko do školy a kde o sto rokov neskôr pred univerzitou pálili knihy). Výstava Alchemie – Die Suche nach dem Weltgeheimnis je brilantná úvaha o tom, aké kľukaté sú dejiny myslenia a objavov. Pre mňa opus 2017. Dokonalý výstavný scenár, artefakty, ale predovšetkým zložité klbko červenej nite v labyrinte sveta, ktoré v nevšedných výtvarných analógiách rozplieta Juraj Lipták.

Robert Roth
herec
Znovuzrodenie bratislavskej Cvernovky. Lebo kultúra, umenie z nás robí ľudí.

Rudolf Sikora
výtvarník
Adamčiak, začni!
Retrospektívna výstav intermediálnej tvorby Milana Adamčiaka 1964 -2017
SNG, 23.marca 2017 – 2.júla 2017
Kurátori: Lucia Gregorová Stach, Michal Murin
Milana Adamčiaka som spoznal v rokoch 1968-1970, najprv len zo záznamov niektorých spoločných hudobno-vizuálnych akcií s Robertom Cyprichom (1951-1996) a neskôr zo „zoskupenia“ Adamčiak+Cyprich+Mlynárčik. Osobne som sa s ním stretol až na, dnes už legendárnom, 1. Otvorenom ateliéri v Bratislave na Tehelnej ulici 32, 19. 11. 1970 (19 výtvarníkov). Tam som si uvedomil, kde sa posúvajú hranice tvorby-Milan ukázal niečo zo svojho pionierskeho autentického intermediálneho programu. Adamčiak tvoril až do nečakanej smrti 16. 1. 2017 – svoj program postavil na prieniku vedy, hudby, poézie a vizuálneho umenia. Vytvoril obdivuhodné dielo v oblasti Novej hudby – objavné sú jeho vizuálne grafické partitúry, ale aj nekonvenčné skladby. Výstavy v Slovenskej národnej galérii, ktorú začal koncipovať s Luciou Gregorovou Stach a Michalom Murinom, sa nedožil. Výstavu dokončili kurátori už bez Milana. Podarilo sa im zaujímavo odkryť časť jeho posolstiev. Ukázali, že veľkému novátorskému odkazu Milana Adamčiaka rozumejú. Adamčiakove grafické partitúry sú často interpretované domácimi, aj zahraničnými hudobníkmi.

Ladislav Snopko
dramaturg
audioknihy
Každý týždeň jazdím autom do Prahy a nazad (alebo do Bratislavy a nazad?) a počúvanie audiokníh sa mi stalo zážitkom. U nás tento fenomén v takej miere ako v Čechách nefunguje. Škoda. Musím popravde povedať, že sa vždy na túto cestu nesmierne teším. Odrazu sa ocitnem v tom nádhernom dávnom svete, kde bežne existoval iba rozhlas, v ňom rozhlasové hry, alebo čítanie na pokračovanie a všetkému dominoval magický hlas rozprávača….

Začalo sa to sugestívnou a ťažko prekonateľnou audioknihou Jaroslava Rudiša Potichu (číta Richard Krajčo, hudba Boris Carloff a Richard Krajčo), pokračovalo Hvoreckého Eskortou (číta Robert Roth), potom Cestou Cormacka McCarthyho (číta Jiří Ornest), popri ďalších tituloch prišiel pozitívny šok zo série detektívok Dominika Dána (číta Marian Geišberg), pretože máloktorý súčasný autor dokáže tak sugestívne zachytiť ten hnusný boľševický svet, v ktorom sme žili prilepení ako muchy na mucholapke a vyvrcholilo práve vydaným Čtením z Turnových hájů (číta a hrá autorka Eva Turnová).

Na krste knihy Augustína Dobrovodského Kurič v letnom kine čítal Robo Roth jeho básne. Rothov prednes mi otvoril pre Gustove texty úplne nové oči. A tak, sa to jeho čítanie spolu s počúvaním uvedených audiokníh pre mňa stalo jedným zo zážitkov roka.

Tereza Nvotová pri nakrúcaní filmu Špina.

Dominika Morávková vo filme Špina.

Matej Sotník
filmový kritik
dva filmy Terezy Nvotovej
Mám podozrenie, že ide o nový kinematografický zjav. Nvotová tento rok absolvovala FAMU celovečerným hraným filmom Špina so svetovou premiérou v Rotterdame. V októbri jej dokumentárny hybrid Mečiar otvoril jihlavský festival. Ani jeden nie je geniálny, no oba sú veľmi dobré. Pravdepodobne to je tým, že ich témy autorku zaujímajú skutočne.

Erik Šille
výtvarník
Sen x skutočnosť, Next, 6×9
Výstava Sen a skutočnosť v SNG , pre jej nutne aktuálnu tému. Festival Next a ešte ma bavil formát 6×9 m od dvojice Aneta Mona Chisa a Lucia Tkáčová na Stanici v Banskej Štiavnici.

Šina
Longital, Slnko records
Veľmi nerada to robím. Neviem si vybrať nikdy. Tie zážitky sú príliš rôznorodé. A ja mám prevažne zážitky s umením.

Marek Šulík
filmár
Takmer každý deň sa deje nejaká výborná vec. Žijeme na kultúru bohaté časy a ťažko mi vybrať jednu vec. Mám napísať otvorenie Novej Cvernovky, Málikovej album Pustvopol, Exodus od Polajky, Majlingovu Ruzkú klaziku, derniéru predstavenia Proroka Ilju, či premiéru dokumentu Hotel Úsvit? To všetko boli veľké zážitky. Ostanem však na pôde Ateliéru dokumentárnej tvorby a napíšem toto: v uplynulom roku ma mimoriadne zaujal krátky dokumentárny film mladej režisérky Lucie Kášovej, ktorý sa volá trochu zložito: „Mama. Gabriela. Televízia.“ Nápaditý, vtipný, empatický portrét našej samoty vo vesmíre, bez veľkých slov a fráz. Mal som z toho veľkú radosť.

Tradičný veľký formát na stanici v Banskej Štiavnici tento rok urobili umelkyne Anetta Mona-Chisa a Lucia Tkáčová, na fotografii so Zuzanou Bodnárovou a Svätoplukom Mikytom, ktorí prevádzkujú Banskú St a nicu Contemporary. Foto – Lukáš Rohárik

Olja Triaška Štefanovič
fotografka
Drsná škola, Rempo Punk, Nová Synagóga, Nová Cvernovka
Z väčších výstav by som vyzdvihla Drsnú školu v SNG v kurátorskej koncepcii Alexandry Kusej, kde bola krásne odprezentovaná súčasná grafika, jej podoby v konfrontácii so starými majstrami a tradičnou úvahou nad médiom grafike… a z menších, ale silných výstav určite vyberám výstavu Erika Bindera – Rempo Punk v už neexistujúcom priestore Servisu na Račianskej. Tá výstava bola skvelý vizuálny punk, kde nám Erik ukázal, ako sa dá pracovať s alternatívnym priestorom a vystaviť premyslené site specific, kde vás každá jedna vec prekvapí.
A ešte spomeniem aj dve dôležité udalosti: otvorenie Novej synagógy v Žiline a Novej Cvernovky v Bratislave – dva nové priestory pre kultúru a umenie. Obidve organizácie ukázali, ako sa rekonštrukcia môže urobiť dobre, a ako môže dobrá iniciatíva priniesť a realizovať na Slovensku to, čo tu predtým nebolo.

Marek Vadas
spisovateľ
Literárne festivaly BRaK, Literárny stan Martinus na Pohode a Autoriáda v Novej Cvernovke priniesli to najlepšie z našej literatúry. Mám rád, keď ľudia debatujú a majú pritom čo povedať.

Matúš Vallo
architekt a hudobník
Vladimír Dědeček
Zažil som tento rok veľa zaujímavých koncertov a stretnutí so skvelými ľuďmi a určite som na niečo zabudol. Kultúrnou udalosťou je však pre mňa kniha, teda jej vydanie. Ide o knihu o mojom obľúbencovi: Vladimír Dedeček. Interpretácie architektonického diela, autorského kolektívu Monika Mitášová, Marian Zervan, Hertha Hurnaus, Benjamín Brádňanský, Vít Halada, vydavateľ SNG. Jediné, čo ma na nej mrzí, je obálka. Čakal som tam jednu z mnohých pekných fotiek, ktoré z Dedečkovho diela existujú.

Aula Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre (v súčasnosti Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre), Vladimír Dedeček v spolupráci s Rudolfom Miňovským, 1959 – 1966. Od roku 2014 národná kultúrna pamiatka. Foto – Peter Kuzmin

Filip Vančo
fotograf, galerista
1. Môže sa zdať, že účasť Jany Beňovej na Brooklyn Book Festivale je zanedbateľná, bežná udalosť, akých sú stovky. Mať však spoločnú čítačku svojej knihy Café Hyena – Plán odprevádzania s takými hviezdami svetovej literatúry, akými sú Karl Ove Knausgaard a Osama Alomar, to je veľká vec pre súčasnú slovenskú literatúru ako celok.
2. Adamčiak, začni! SNG Bratislava. Neskoro, ale predsa! Výborná výstava autora, ktorý posledné desaťročia žil doslova na úplnom okraji spoločnosti. Neskoro preto, že sa, žiaľ, svojej veľkej výstavy už nedožil. Predsa preto, že snáď sme dozreli do štádia, že ďalší výnimoční autori nebudú dožívať svoj život v ľudsky nedôstojných podmienkach a že sa dočkajú zaslúženého uznania.
3. Fond na podporu umenia. Po dvoch rokoch fungovania je zrejmé, že tento systémový krok z dielne Ministerstva kultúry SR pod vedením Mareka Maďariča bol správnym rozhodnutím, ktoré pozitívnym spôsobom ovplyvnilo podporu tvorby a jej prezentáciu.

Jaro Vojtek
režisér
1. Film Štvorec. Švédsky režisér a zároveň scenárista Ruben Östlund sa zaoberá témami, ako je liberalizmus, egoizmus a cynizmus. Zamýšľa sa, do akej miery naša spoločnosť znecitlivela. Čo sa musí stať, aby nás niečo emocionálne a hodnotovo oslovilo? Strácame cit v partnerských, kamarátskych a sociálnych vzťahoch, ktoré sú pre náš bežný a spokojný život asi najdôležitejšie.
2. Zabudnuté Slovensko. Skupina ľudí sa rozhodla, že chcú vniesť do odľahlejších regiónov (ďalej od Bratislavy, kde prevláda vo väčšej miere extrémizmus a podpora fašizmu) humanistickejšie a ušľachtilejšie myšlienky. Andrej Bán zvládal veľmi ťažké debaty, ktoré boli plné hlúpej vášne. Možno si povedať, že to sú len diskusie, ale tie pohli myslením ľudí v týchto regiónoch tak, že sa radikálne zmenšila podpora radikalizmu. A to sa dá na základe zmeny aj kultúrneho myslenia a správania ľudí. Práve to má pre mňa najväčší význam, že kultúra sa neodohráva len v divadlách, kinách, výstavách …( to je hlavne umenie), ale jej hlavný význam je žiť ju v bežnom živote.
3. Kniha Svet bez boha – Ateizmus ako druh náboženskej skúsenosti. Kniha autorov Tomáša Halíka a Anselma Grüna sa hlboko dotkla môjho duchovného života a dala mi východiská v otázke veriť či neveriť. Ateizmus nemusí byť spojený s antihumanizmom, necitlivosťou k dobru a ušľachtilých činov. Človek nemusí byť v cirkevných štruktúrach a byť aktívnym katolíkom na to, aby prijal hodnoty Boha a napĺňal ich svojimi každodennými činmi..

Whisky
spevák
Koncert Marián Varga 70.

Peter Zajac
literárny vedec
Za kultúrnu udalosť roka 2017 pokladám vznik slovenskej organizácie Post Bellum. Vytvára predpoklad vzniku nepokrivenej pamäti Slovenska 20. a 21. storočia.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Kultúra

Teraz najčítanejšie